Wellness&Fitness

Možno si mnohí z vás spomenú na nie tak dávne časy, kedy bola sója považovaná len za akúsi veľmi netradičnú strukovinu, priam kuriozitu, a u ľudí nebudila takmer žiadny záujem. V Európe sa na ňu dlho hľadelo s nedôverou a keby ju jedného dňa tím amerických vedcov nevyhlásil za potravinu nezvyčajne vysokej kvality, zrejme by upadla do zabudnutia. Spomínaní experti totiž dôkladne preskúmali jej vplyv na ľudské zdravie a zistili, že látky, ktoré sa takmer výhradne nachádzajú iba v sóji, dokázateľne znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny či osteoporózy a výrazne prispievajú k úľave pri klimakterických ťažkostiach žien v menopauze. Na sóju sa tak napokon, síce opatrne a pomaly, začalo pozerať s rešpektom aj u nás.

Takmer dokonalá „posvätná“ plodina

Sója pochádza z Číny a v Ázii ju poznajú už viac než päťtisíc rokov. Podľa prastarej čínskej legendy patrili sójové bôby spolu s ryžou, pšenicou, jačmeňom a prosom k piatim posvätným plodinám a bolo z nich možné pripraviť až deväťstodeväťdesiatdeväť sójových jedál a výrobkov. Táto vzácna plodina sa potom z Číny postupne rozšírila do Japonska, Kórey, Indonézie a prirodzene tak zmenila výživu všetkých ázijských krajín. Keďže sója v týchto husto osídlených oblastiach predstavovala hlavný a niekedy aj jediný zdroj bielkovín, na mieste stála otázka o ich kvalite. V semenách sóje sa ich totiž – v porovnaní s ostatnými strukovinami, napríklad hrachom, fazuľou či šošovicou, ktorých obsah bielkovín predstavuje okolo dvadsať percent – nachádza až štyridsať percent! Pokiaľ teda ide o rastlinnú ríšu, bielkoviny sóje sú považované za najkomplexnejšie a biologicky najhodnotnejšie vôbec. Bolo by však mylné domnievať sa, že tvoria plnohodnotnú náhradu živočíšnych bielkovín, ktorým na rozdiel od sóje nechýba v zložení ani jedna esenciálna aminokyselina (stavebná zložka bielkovín). Ak nie sú tieto aminokyseliny v strave prítomné súčasne a v správnom pomere, bielkoviny sa využijú len do tej miery, na koľko stačí aminokyselina, ktorá sa v danom jedle vyskytuje v najmenšom množstve. Pre lepšie pochopenie uvádzame príklad: ak napríklad skonzumujeme nejaké jedlo z obilnín, ktoré obsahujú všetky aminokyseliny vo vhodnom pomere, ale jedna z nich je zastúpená len na päťdesiat percent (v prípade obilnín ide o aminokyselinu s názvom lyzín), pre organizmus to bude znamenať, že môže využiť len päťdesiat percent všetkých aminokyselín. Ani o percento viac! A tak zvyšných päťdesiat percent zostane nevyužitých. A to je aj prípad sójovej bielkoviny, pre ktorú je charakteristický nižší obsah dvoch kľúčových aminokyselín – methionínu a cystínu. Ak však sóju skombinujeme súčasne v jednom jedle s obilninami, ktoré majú týchto aminokyselín dostatok, ale nedostatok inej (spomínaného lyzínu), výsledná bielkovina bude plnohodnotne porovnateľná so živočíšnou. Výhodou takejto bielkoviny je potom to, že jej príjem nie je spojený s príjmom cholesterolu a nasýtených tukov ako v prípade bielkovín živočíšnych. Keď už je reč o tukoch, aj sójové bôby ich obsahujú pomerne veľa – až dvadsať percent, avšak v prevažnej miere ide o zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, ktoré chránia cievy pred tvorbou aterosklerotických plátov, a lecitín potrebný pre správnu činnosť mozgu.

Hormonálna liečba bez vedľajších účinkov

Ďalšiu výnimočnú vlastnosť sóje ocenia najmä ženy, nachádzajúce sa v období menopauzy a prekonávajúce rôzne klimakterické ťažkosti s ňou spojené. Najčastejšie ide o nepríjemné návaly horúčav striedaných studeným potom či vyčerpávajúce pocity únavy. Tieto príznaky trápia väčšinu žien v čase prechodu a sú zapríčinené poklesom hladiny estrogénov. Sója vďaka tomu, že vo svojich bôboch obsahuje špecifické a jedinečné rastlinné hormóny podobné ľudským estrogénom, tzv. fytoestrogény, dokáže spomínané ťažkosti spoľahlivo a vynikajúco potláčať. Najnovšie štúdie zo sveta medicíny dokonca potvrdili, že ak ženy v menopauze pravidelne do svojho jedálnička (niekoľkokrát do týždňa) zaradia jedlá zo sóje, množstvo a intenzita návalov horúčav sa môže do mesiaca znížiť až o štyridsať percent! Konzumácia sójových bôbov sa tak stáva prírodnou hormonálnou liečbou, ktorá na rozdiel od tej medikamentóznej nemá nijaké vedľajšie účinky a navyše ani nespôsobí priberanie na váhe či zadržiavanie vody v tele. Tu sa však pozitívne vlastnosti sójových fytoestrogénov zďaleka nekončia. Bolo totiž zistené, že tieto látky majú podobné účinky ako lieky, ktoré sa podávajú na liečbu rakoviny. Sója tak nielenže zabraňuje tvorbe rakovinových nádorov (znižuje riziko ich vzniku na minimum), ale sa tiež aktívne podieľa na ich likvidácii! Rastlinné hormóny sóje sú ďalej známe aj tým, že dokážu významnou mierou prispieť k prevencii odvápňovania kostí. Okrem predchádzania osteoporóze je sója vďaka svojmu minerálnemu zloženiu (predstavuje výborný zdroj vápnika, horčíka, železa a draslíka) vhodná aj pri rôznych reumatických ochoreniach, dne, osteomalácii, kazivosti zubov, ale napríklad aj pri prekyslení organizmu, pálení záhy či výskyte ekzémov. Pravidelná konzumácia sójových výrobkov sa osvedčila aj pri predchádzaní vzniku žlčových kameňov a obličkových chorobách. Po toľkých pozitívnych informáciách vás už asi neprekvapí ani skutočnosť, že konzumáciou sóje dochádza k znižovaniu krvného tlaku a hladiny cholesterolu v krvi, pričom potešiteľný účinok má aj na diabetikov, u ktorých vedie k značnému zníženiu potrebnej dávky inzulínu.

Sójové výrobky – večné tabu?

Napriek všetkým vyššieuvedeným blahodarným vplyvom sóje na ľudské zdravie v našich zemepisných šírkach sa táto potravina ešte stále konzumuje len zriedkavo. Jednoducho tradičné ázijské sójové jedlá ako tofu, tempeh alebo miso nie sú svojou zvláštnou chuťou a textúrou v Amerike či Európe bežne akceptovateľné. Moderná dietológia sa však neustále snaží objavovať hodnotu sóje i prastarých čínskych spôsobov jej úpravy. Súčasní výrobcovia sójových potravín sa preto vo väčšine krajín snažia vyrábať také produkty, ktoré by svojím vzhľadom a chuťou čo najviac pripomínali pokrmy, na ktoré sú ľudia tej či onej oblasti zvyknutí. Pokiaľ sa potom tieto výrobky vhodne spracujú, sú pre svoju výživnú hodnotu a nízky obsah kalórií odporúčané aj tým z nás, ktorí sa snažia o zníženie či udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti. Keďže sójové bôby ponúkajú takmer nevyčerpateľné množstvo variantov použitia, nechajte sa aj vy zlákať ich exotikou! Ponúkame vám prehľad šiestich najznámejších sójových výrobkov, ktoré určite spestria a obohatia váš jedálny lístok. Len pre objektivitu ešte dodávame, že sója môže mať aj pár menej potešiteľných stránok. Vedeli ste napríklad, že táto strukovina patrí medzi najznámejšie alergény, ku ktorým zaraďujeme i vaječný bielok či arašidy? Sójové bôby sú tiež najznámejšou a najrozšírenejšou geneticky modifikovanou plodinou na zemi. A hoci s výnimkou niektorých alergií zatiaľ neboli dokázané žiadne zdravotné riziká geneticky modifikovaných organizmov, geneticky modifikovaná sója tvorí až vyše šesťdesiat percent celosvetovej produkcie tejto plodiny. V sóji sa ďalej nachádzajú aj takzvané antinutričné látky, ktoré majú na svedomí znižovanie jej stráviteľnosti a môžu vyvolať rôzne dietetické poruchy či plynatosť. Tieto látky je však možné vhodnou tepelnou úpravou, najmä varením, takmer úplne odstrániť. Sója a sójové výrobky teda nepochybne patria k veľmi hodnotným potravinám, ale ich výživnú hodnotu by sme nemali preceňovať. Určite nie je správne považovať ju za rovnocennú náhradu kvalitného mäsa, mlieka či mliečnych výrobkov a tieto zo stravy celkom vylúčiť. V každom prípade však sója a výrobky z nej predstavujú vynikajúcu alternatívu, ktorá v najrôznejších kombináciách s inými potravinami poskytuje zaujímavé chuťové zážitky a má svoj obrovský význam ako v zdravej výžive, tak i v prevencii mnohých civilizačných ochorení.

Pustite kúsok slnka do svojho vnútra i napriek ťažkému dňu, ktorý máte za sebou

Nie nadarmo sa hovorí, že tí, čo sa menej trápia a častejšie sa usmievajú, žijú dlhšie. Zdravie človeka je vo veľkej miere ovplyvnené psychickou pohodou. Nielen to fyzické si zaslúži našu pozornosť, aj o imunitu duše by sme sa mali starať. Ak nie je dostatočne odolná voči každodennému tlaku pracovných a rodinných povinností, ľahko podľahne stresu. Stane sa citlivejšou, zraniteľnejšou či boľavejšou a bude nám brániť v tom, aby sme sa na okolitý svet usmievali.

Parazit nazývaný stres

Kto z nás netúži aspoň na chvíľu uniknúť pred pracovnými povinnosťami, odreagovať sa od rutinných záležitostí a zbaviť sa stiesňujúcich pocitov? Snívame o tom všetci. Nie každý si ale dokáže udržať problémy od tela a dopriať hlave skutočný oddych. Život väčšiny tak pripomína pavučinu pretkanú stresujúcimi situáciami, desiatkami úloh a požiadaviek, ktoré treba splniť. Kladieme na seba privysoké nároky, no za akú cenu? Platíme pohodlím, pokojom a šťastím. Akoby sa tieto slová vytratili z našej prítomnosti. Nezapadli však prachom v zbierke archaizmov! Čoraz viac sa o nich hovorí. Ich absenciu má značne na svedomí stres. Je pôvodcom mnohých chorôb, okráda nás o šťastie a najlepšie urobíme, keď sa sa mu budeme vyhýbať. Ak už ale zaklope na dvere a votrie sa dovnútra, treba ho čo najskôr vyhnať. Môžeme s ním bojovať rôznymi spôsobmi. Ideálna je kombinácia aktívneho pohybu s pasívnym odpočinkom.

Tip: Často sa stáva, že v niektorých situáciách úplne zbytočne znervóznieme a stres si tak vyvoláme sami. Mešká vlak? Posaďte sa a pozorujte ľudí okolo seba. Ste v čakárni u lekára? Konečne máte čas čítať. Zostali ste visieť v dopravnej zápche? Započúvajte sa do hudby, pôsobí na dušu ako balzam. Využite tieto voľné momenty, ktoré vám život daroval, a relaxujte. Miesto stresovania sa či nadávania sa radujte z chvíle pre seba a uvoľnite sa.

Cesta ku šťastiu nie je až taká zložitá

Keby to bolo také jednoduché, milióny ľudí na svete by stáli v radoch pred lekárňami a kupovali by pocity vyrovnanosti, naplnenosti, spokojnosti a radosti v balíčku doplnkovej výživy. Cesta ku šťastiu nie je až taká zložitá, ako sa zdá. Žiaľ, mnohokrát si ju zbytočne komplikujeme sami. Zasypaní problémami nedokážeme precítiť menšie úspechy a zabúdame poďakovať dňu i za to málo, čo nám daroval. „Umelci života“ poznajú tajomstvo šťastia! Vedia odložiť problémy nabok a úprimne sa tešiť z „malých vecí“. Nepripúšťajú si, že nestíhajú tempom, akým by chceli bežať budúcnosti v ústrety. Dokážu spomaliť, prežiť ktorúkoľvek sekundu a byť za ňu vďační.

Skúste sa na minútku zastaviť

Zatvorte oči a zamyslite sa, čo vám spôsobuje v živote radosť. Sústreďte sa predovšetkým na drobnosti. Prišli ste načas do práce, lebo vás obišla dopravná špička? Tešte sa! Dostali ste e-mail od kamáratky, o ktorej ste niekoľko týždňov nepočuli? Vaše dieťa donieslo zo školy dobrú známku? Hneď dôvod navyše, prečo sa radovať. Konečne ste s manželom po dlhej dobe strávili spoločný večer? Úžasné! Takto by sme mohli pokračovať a menovať stovky ďalších maličkostí. Každá z nich neuveriteľnou silou pohladí ľudskú dušu a popritom dovolí slnku preniknúť do nášho vnútra. Čím viac teplých lúčov, tým rýchlejšie sa začne rodiť mozaika duševnej rovnováhy.

Tip: Pokúste sa vybaviť si každý večer pred zaspaním minimálne tri veci, ktoré vám spríjemnili uplynulý deň, a pochovajte ho s úsmevom na tvári. A aj keď sa o pár hodín zobudíte do zamračeného depresívneho rána, kúsok slnka vo vás predsa len zostane. Lebo iba ten, kto zaspáva s pozitívnymi myšlienkami, sa môže prebudiť s dobrou náladou a cítiť sa fajn.

Pestujte rituály, urobia vás šťastnejšími

V súčasnosti prežíva pojem rituál svoju renesanciu hlavne vďaka odborníkom zaoberajúcim sa duševným zdravím – tí poukazujú na jeho potrebu. Pôvod slova rituál pochádza z latinského ritus a znamená obyčaj, ceremoniál, zvyk alebo aj slávnostný. Korene rituálov siahajú hlboko do minulosti. Od samého počiatku sa niesli v duchu náboženských zvyklostí. Dodávali ľuďom vieru, nádej, pocit istoty a šťastia. Silný náboženský podtón rituálov si dodnes zachovali niektoré kultúry. Rituály sa ale nemusia bezprostredne viazať na vieru. Národy majú zaužívané vlastné zvyklosti a určitým spôsobom sa im podriaďujeme všetci.

Rituály ako denné menu

Ľudia často hovoria o rituáloch, i keď majú na mysli rutinu či zvyky. Rituál je viac ako len zaužívaný stereotyp, ktorý vykonávame automaticky. Znamená robiť niečo s láskou, nadšením či oduševnením. Možno ho spraviť z čohokoľvek. Z čítania novín, z pitia kávy, z nedeľného rodinného obeda alebo ukladania detí do postele. Zo všetkého, čo nám je milé, blízke a čo sami považujeme za dôležité. Podstata rituálov spočíva v tom, že robia ľuďom radosť a dávajú nášmu životu zmysel. Vďaka nim máme o dôvod viac tešiť sa na ďalšie dni. Predstavte si zdobenie vianočného stromčeka, výlet po obchodoch (raz do mesiaca po výplate), listovanie v novom čísle obľúbeného časopisu, posedenie si s priateľkou pri pohári vína (jedenkrát v týždni), raňajky do postele (v sobotu) alebo bozk na rozlúčku od vášho partnera (ráno). Už len pomyslenie na tieto činnosti nám privolá úsmev na tvár a rozprúdi búrku hormónov šťastia v tele. A o to ide! Aby sa endorfíny stali našimi vernými kamarátmi, potrebujeme rituály, na ktoré sa oplatí tešiť. Dodajú nám energiu, vôľu či chuť žiť, pomôžu odbúrať stres a posilnia imunitu tela i duše.

Tip: Človek sa cíti vyrovnaný vtedy, keď sa mu darí uspokojiť všetky sféry života. To znamená zónu partnerstva a rodiny, práce, priateľov a známych, voľného času a, samozrejme, fyzickú a duševnú stránku. Preto by prítomnosť rituálov nemala chýbať v žiadnej z nich. Povýšte bežné činnosti na rituály! Myslite na to, že čím viac sa ich stane súčasťou vašich dní, tým väčšiu radosť budete cítiť. Zaženiete s nimi zlú náladu a na chvíľu sa odpútate od problémov.

Zamerajte sa na podstatu, zostane vám viac energie

Počuli ste už niekedy o Paretovom princípe? Ide o formulu, nesúcu meno svojho autora. Taliansky inžinier, ekonóm a sociológ Vilfredo Pareto (1848 – 1923) sa pred vyše sto rokmi pokúsil opísať chod hospodárstva i celej spoločnosti, pričom použil princíp 20 : 80. Demonštruje ho na obchodníkoch. Podľa neho 20 % z nich dosiahne na trhu obrat 80 %, kým zvyšných 80 % iba 20 % z obratu. V praxi to znamená len jedno. Menej úsilia za viac úspechu, resp. naopak. Prečo spomíname túto teóriu v súvislosti s duševnou rovnováhou človeka? Mnoho odborníkov vyzdvihuje Paretov princíp a aplikuje ho do najrozličnejších oblastí. Nezaostávajú ani psychológovia. Radia, ako sa zamerať na podstatu a vyhnúť sa tak požieračom dobrej nálady – stresu a časovej tiesni. Veľa ľudí totiž nakladá s energiou úplne opačne, ako by malo, a stráca sily tým, že sa sústredí na veci, ktoré nedokáže ovplyvniť.

Tip: Položte si otázku, kde by ste vy mohli zúročiť Paretov princíp. Čo pre vás znamená dvadsať percent, ktoré by mali viesť k osemdesiatim percentám úspechu? Nie sú to náhodou veci, ktoré poznáte najlepšie a sú vám najmilšie? Zamyslite sa, v čom vynikáte, a zahoďte „hlavu plnú smútku“ zo svojich nedostaktov. Vyzdvihujte svoje prednosti a na ceste za šťastím stavte na úsmev. Budete sa cítiť fajn!

Jednou zo základných zásad racionálnej výživy je pravidelné stravovanie. Mnohí z nás sa však dopúšťajú chyby už pri prvom dennom pokrme. Napriek tomu, že raňajšie jedlo by malo tvoriť až štvrtinu denného príjmu energie, raňajky si vychutnajú iba dve tretiny Slovákov. Horšie sú na tom už len deti a mládež, z ktorých presne polovica raňajky vytrvalo ignoruje a odmieta ich. Táto situácia je nepriaznivá najmä z toho dôvodu, že raňajky dokážu výrazne zvýšiť ich výkonnosť, pozornosť a schopnosť sústrediť sa na učenie. Chýbajúce raňajky si potom väčšina z nás – detí i dospelých – kompenzuje prejedaním sa vo večerných hodinách. Nie je teda na škodu uvedomiť si fakt, že ak sú raňajky správne zostavené a vyvážené, pomôžu nám
predísť vlčiemu hladu v čase pred obedom a siahať po rôznych nezdravých maškrtách či tučných sladkostiach aj v priebehu celého dňa.

Bez raňajok neschudnete!

Ráno, po nočnom odpočinku, kedy sa aktivita nášho tela zvyšuje, predstavujú raňajky prvú dávku energie a živín potrebných pre riadne fungovanie ľudského organizmu. Raňajší pokrm tak navodí celkovú psychickú pohodu, stabilizuje hladinu cukru v krvi a ideálne doplní aj tekutiny, ktoré sme cez noc stratili. Ak sa niekto domnieva, že vypustením raňajok zo svojho jedálneho lístka ušetrí nejaké kalórie navyše, hlboko sa mýli, pretože ľudia, ktorí dlhodobo odmietajú raňajkovať zo strachu, aby nepribrali, oveľa častejšie trpia na obezitu a srdcovo-cievne ochorenia s ňou spojené ako tí, ktorí pravidelne raňajkujú. Vynechanie raňajšieho jedla totiž vedie k spomaleniu látkovej výmeny v organizme, čo má za následok ťažšie spaľovanie tukov. V praxi to vyzerá asi tak, že po doobedňajšom hladovaní a následnej konzumácii obeda so zvyčajne vysokou energetickou hodnotou je naše telo zrazu zahltené obrovskou náložou energie, ktorú nedokáže celú využiť, a tak mu neostáva nič iné, len si ju uložiť na horšie časy (obyčajne v podobe tukových pásov na typicky „problémových“ ženských partiách). Ak je teda takéto nárazové stravovanie našou každodennou rutinou, niet sa čo čudovať, že sa náš organizmus snaží – pre prípad pravdepodobného opätovného vynechania raňajok a hladovania – z každého prijatého jedla uložiť čo najviac zásob.

Zabraňujú úrazom, zlepšujú pamäť

Je všeobecne známe a mnohé štúdie to potvrdzujú, že vynechanie raňajšieho pokrmu sa odráža aj na strate sústredenosti a narúšaní dopoludňajších pracovných výkonov. Kvôli hladu sa potom ťažko koncentrujeme na prácu či štúdium. Šokujúcejšie však bolo zistenie nedávnych výskumov, ktoré potvrdili oveľa nižší výskyt pracovných nehôd u ľudí, ktorí pravidelne raňajkujú, a podľa ktorých absencia raňajok predstavuje vážne pracovné riziko! Známy je však i ďalší extrém – tí, ktorí svoj deň začnú sýtymi, ale nevyváženými raňajkami, zaťažia a zamestnajú svoj žalúdok na niekoľko hodín a mozog zatiaľ nedostáva to, čo potrebuje, teda výživu, ktorá by ho udržovala v optimálnom a sústredenom stave. V oboch prípadoch sa cítime rovnako – sprevádza nás ospalosť, únava, malátnosť a častokrát i zlá nálada. Pri ďalšom objave by mali zbystriť pozornosť najmä seniori a študenti, pretože podľa kanadských vedcov práve raňajky výrazne vplývajú na činnosť našej pamäti. Štúdia, ktorou sa títo vedci zaoberali, ukázala, že prijímanie kalórií po nočnom pôste zlepšuje úspešnosť pri pamäťových testoch, pričom výsledky sa dostavovali už pätnásť minút po zjedení raňajok. Najväčší efekt mali pritom jedlá, ktoré obsahovali zložené sacharidy. Zaujíma vás, z akých ďalších komponentov by mali naše raňajky pozostávať, aby boli skutočne zdravé, výživovo hodnotné a priniesli nám spomínaný úžitok?

Párkom a buchtám odzvonilo

Iste ste sa dovtípili, že ideálne raňajky určite nepredstavujú v minulosti pomerne obľúbené biele rožky s topeným syrom a párkami alebo žemličky obalené vo vajci so salámou, či rôzne koláče a buchty s džemom. Väčšina týchto jedál prekypuje nadbytkom živočíšnych tukov, kuchynskej soli, bielej múky a pýšia sa nedostatkom vitamínov a vlákniny. Podľa odborníkov na zdravú výživu by raňajky s prevahou sacharidov mali predstavovať dvadsaťpäť percent z celkového denného príjmu energie, pričom za správne zostavené sa považujú tie, ktoré obsahujú celozrnné pečivo alebo nesladené raňajkové cereálie; nejaký mliečny výrobok s nižším obsahom tuku (napríklad syry do 30 % t. v. s., polotučný tvaroh, polotučný jogurt či kyslomliečne nápoje s probiotickou kultúrou); ďalej by nemalo chýbať ovocie, zelenina a vhodný nápoj. Najlepšou voľbou je siahnuť po ovocnom, zelenom, prípadne bylinnom čaji, riedených stopercentných džúsoch alebo po základe pitného režimu, vlažnej vode. Ak patríte medzi tých, ktorí si začiatok nového dňa nevedia predstaviť bez šálky čiernej kávy, buďte opatrní najmä pri jej pití nalačno. Okrem toho, že vás tento populárny nápoj dehydruje, môžete byť na najlepšej ceste k žalúdočným vredom! Aby ste sa v spleti toľkej teórie dokázali lepšie orientovať, ponúkame vám niekoľko príkladov zdravých a vyvážených raňajok, ktoré vám môžu poslúžiť ako inšpirácia.

Trendom je „ničnerobenie“

V západných krajinách vedci čoraz intenzívnejšie verejne lobujú svojimi štúdiami za to, aby sa ľudia naučili v rámci voľného času leňošiť. Tvrdia, že ak si chceme pridať pár rokov života naviac, nestačí len správna životospráva či pravidelný šport. Na to, aby sme sa udržali vo forme, musíme z času na čas dupnúť na brzdu a neplytvať zbytočne energiou. Treba si pohladiť dušu a dopriať jej patričný odpočinok. Znie to síce neuveriteľne, ale novodobým trendom je skutočne ničnerobenie. Americkí vedci prišli na to, že pohodlní ľudia, respektíve tí, ktorí vedia správne leňošiť, žijú v porovnaní s tými uponáhľanými o čosi dlhšie. Odvolávajú sa na kráľa lenivosti v živočíšnej ríši – leňochoda. Len si ho predstavte, ako spokojne visí dolu hlavou zo stromu, lahodne si pochutnáva na listoch a prežúva ich v ústach aj niekoľko minút. Na všetko má čas. Leňochod sa nikam neponáhľa. Počas dňa sa prinúti urobiť len minimálne pohyby. Vďaka svojej „pomalosti“ a nízkemu pulzu sa dožije dvadsaťštyri rokov, pri troche šťastia až tridsať, čo je dvakrát viac, ako by sa podľa jeho stavby tela dalo predpokladať. Keby držal tempo s človekom, nedožil by sa pravdepodobne ani polovice svojho veku. V živote mnohých z nás je čas vzácnym elementom, po ktorom zostáva len latentný dopyt… nikdy ho nie je dosť! A v tom je problém. Práve preto zástancovia ničnerobenia preformulovali staré známe príslovie: Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra! Nahradili ho tvrdením: Ak sa dá niečo preložiť na zajtra, nesnaž sa to stihnúť hneď! V tejto naoko vtipnej slovnej hračke sa však skrýva kus vedeckej múdrosti. Ide o snahu naučiť ľudí v dnešnej hektickej dobe rozlišovať nutné a užitočné od menej dôležitého. V rámci toho by si človek mal naplánovať minúty ničnerobenia a zaradiť ich do priečinka „prioritné“. Pretože ten, kto veľa pracuje, si musí dopriať relax.

Umenie nového milénia – leňošenie

Medzi zákerných zlodejov energie patria stresové situácie, nedostatok odpočinku či prestávok v každodennom zhone a málo pokojných chvíľ, kedy by sme mohli doplniť stratené zásoby. I napriek tomu, že „lenivci“ by mali žiť teoreticky dlhšie v porovnaní s tými, čo majú svoj diár preplnený rôznymi termínmi a aktivitami, sú menej spokojní. Kde teda leží zlatý stred a ktorou cestou sa vybrať? Žiadny extrém nie je vhodným riešením. To proklamujú aj vedci. Ich výzva sa týka všeobecne životného štýlu civilizovanej populácie. Sme závislí na rýchlosti a strese. Nedokážeme spomaliť ani oddychovať. Jedno nemecké príslovie ale hovorí: Iba na to, čo si neceníme dostatočne, si nevieme nájsť čas! Ničnerobenie však nie je nepredstaviteľný luxus, aký si môže dovoliť len málokto. Je to výhodný vklad s nezaplatiteľnými úrokmi, chvíľa, ktorú k životu nevyhnutne potrebujeme a nestojí viac ako pár minút denne. Nestačí však „vypnúť“ len počas dovolenky či víkendu. Podstatné je, aby si človek aj v pracovnom kolotoči našiel čas pre seba. Už tri a pol minútky ničnerobenia napríklad cez obedňajšiu prestávku dodá nášmu organizmu silu a dokáže nás v stresových situáciách upokojiť. Leňošiť znamená načerpať pokoj a energiu zároveň. Vážme si svoje zdravie a priučme sa tomuto novodobému „umeniu“. Nemyslíme na relax pred televíziou či vysedávanie v kaviarni s priateľmi, ale naozaj na nič nerobenie. Ide o okamih pokoja vychutnaný v tichosti, kedy všetko okolo nás mlčí, my vnímame len svoje telo a zhlboka dýchame. Dôležité je, aby si naša myseľ psychicky oddýchla a organizmus natankoval nové sily. V tejto fáze profituje každá bunka v tele. Tep pomaličky začne klesať, automaticky sa prehĺbi dýchanie, prekrvia sa mozgové bunky, krvný tlak sa normalizuje a už po niekoľkých minútach sa človek cíti ako znovuzrodený.

Lenivé srdce bije dlhšie

Chcete vedieť, akou rýchlosťou žijete? Skúste si v pokoji odmerať svoj tep a zistiť, koľkokrát udrie vaše srdce v priebehu šesťdesiatich sekúnd. Optimálny pulz človeka v pokoji by mal byť šesťdesiat až sedemdesiat úderov za minútu. Ak je ten váš o čosi vyšší alebo sa šplhá na hodnotu deväťdesiat či sto, nebojte sa! Nie ste v ohrození života, zatiaľ nie. Mali by ste však spomaliť. Teoreticky totiž budete žiť kratšie ako tí, ktorých srdiečko bije pomalšie. Vyšší pulz odzrkadľuje život plný stresu a kradne človeku množstvo síl. Predstavte si mechanickú pumpu. Je zostrojená len na určitý počet stlačení. A podobne je to aj s ľudským srdcom. Čím viac ho namáhame, tým je väčšia pravdepodobnosť, že skôr vypovie svoju funkciu. Preto je nevyhnutné znížiť pulz! Eliminujte psychickú záťaž, doprajte si dostatok kvalitného spánku (dôležité je dostať sa do postele pred polnocou a nespávať viac než osem hodín denne) a športujte. Trénované srdce vydrží viac. Možno ste si teraz povedali, že pohybom predsa energiu strácame. Áno, ale len krátkodobo. Vytrvalostnými aktivitami, akými sú plávanie, bicyklovanie, behanie, rýchla chôdza, dobijete „vyšťavené“ baterky, ktoré vám pomôžu odbúrať stres, posilnia vášho ducha a v každodennom živote dodajú úsmev na tvári. Pravidelným športom dosiahnete nižšiu hodnotu pulzu a ušetríte energiu, čím vám zostane viac času na život, viac hodín pre seba.

Zlodej energie – jedlo

Nevyhneme sa momentom, ktoré patria neodlučiteľne k nášmu bytiu. Žiaľ, mnohokrát nám na úkor iných vecí odoberajú až príliš veľa energie. Povedali by ste, že jedným z takýchto požieračov našich síl môže byť aj nesprávna životospráva, ktorou „stresujeme“ svoje telo? Vedci používajú termín oxidatívny stres. Hovoria o ňom v súvislosti s voľnými radikálmi, ktoré sa do nášho tela dostávajú nielen z vonkajšieho prostredia, ale sú aj výsledkom metabolických procesov v našom organizme. Vznikajú napríklad fajčením, pri nadmernej fyzickej záťaži či strese a, samozrejme, samotnou stravou, ktorú prijímame. Tieto nebezpečné a agresívne látky spôsobujú rýchlejšie starnutie buniek, rôzne nádorové ochorenia a únavu. Mastné jedlá a sladkosti podporujú produkciu hormónov podobných hormónom v stresových situáciách, čím sa zhoršuje nielen naša nálada, ale aj fyzická stránka. Na to, aby sme žili zdravšie, sa nepotrebujeme zriecť všetkých našich nerestí a viesť asketický život. Stačí, keď upravíme jedálny lístok tak, aby náš organizmus nemusel vydávať energiu navyše. Stručne povedané: menej tukov, cukrov, viac ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, dodržiavať pitný režim, nefajčiť, obmedziť konzum alkoholu. K tomu všetkému sa odporúča dva až trikrát do týždňa vynechať večeru. Tento „minipôst“ je považovaný za účinnú omladzujúcu kúru, ktorá posilňuje celkový imunitný systém, pomáha regenerovať všetky orgány v tele, udržiavať štíhlu líniu a navyše šetrí našu energiu.

Uberme z plynu

Ľudstvo sa posúva neuveriteľnou rýchlosťou dopredu. Pokúšame sa zvládnuť všetko naraz, kričia z nás ambície prekonať svoje možnosti a fungovať ako perpetuum mobile. Uberme z plynu! Náš čas má hodnotu, aj keď nie sme práve v danej chvíli produktívni a nepremieňame ho na čosi hmotné. Oveľa viac by sme si mali ceniť svoje zdravie – do vena sme dostali len jedno. Dopriať si minúty ničnerobenia neznamená premárniť šancu, ale kráčať životom s dostatočným množstvom energie a duševne i telesne sa pripraviť na to, aby sme sa mohli čoskoro dotknúť cieľa.

Na Slovensku ročne skonzumujeme sotva štyri kilogramy rybieho mäsa na osobu, čo je približne o polovicu menej, ako skonzumujú obyvatelia ostatných štátov Európskej únie. Ak by sme v porovnávaní spotreby rýb zašli ešte ďalej, vskutku by sme mali čo doháňať, veď napríklad v takom Nemecku zjedia ľudia takmer pätnásť kíl rybieho mäsa na osobu a rok, pričom v Portugalsku, Nórsku a Fínsku sa ich ročná spotreba šplhá až na ukážkovú šesťdesiatku! Absolútny vrchol rebríčka však predstavujú Japonci, ktorí dokážu v priebehu jedného roka skonzumovať neuveriteľných deväťdesiat kilogramov rybacích lahôdok na osobu. Údajne aj preto patria medzi národy s najvyššou dlhovekosťou – v priebehu života ich nestihne skoliť žiadna z najrozšírenejších srdcovo-cievnych chorôb. Nuž, nenadarmo sa hovorí: Kto je ryby v každom čase, ten je zdravý a štíhly v páse. V čom spočíva ich liečivá moc?

Poklad ukrytý v planktóne

Dôležitosť zastúpenia rýb v našej strave dokazuje takzvaný eskimácky paradox, s ktorým si výživoví experti dlho nevedeli rady . Strava pôvodných obyvateľov Grónska – Eskimákov totiž pochádza takmer výlučne zo živočíšnej ríše. Tvoria ju ryby a morské cicavce (tulene a veľryby), čo znamená, že je veľmi bohatá na živočíšne bielkoviny, tuky a cholesterol. Ich potrava navyše obsahuje len zanedbateľné množstvo zeleniny, ovocia, strukovín a obilnín. Zdalo sa teda nepochopiteľné, prečo napriek konzumácii neuveriteľného množstva tučného mäsa grónski Eskimáci prakticky nepoznajú srdcovo-cievne ochorenia a v ich krvi sa našli preukazne nižšie hladiny cholesterolu ako u Európanov konzumujúcich takúto jednotvárnu stravu. Mnohé výskumy však napokon aj toto výživové tajomstvo rozlúskli. Spočívalo v charaktere samotného tuku požívaných rýb, pozostávajúceho zo vzácnych nenasýtených mastných kyselín takzvaného radu n-3, a jednoznačne potvrdilo súvislosť medzi ich vysokou konzumáciou a zníženým výskytom kardiovaskulárnych chorôb. Keďže organizmus ľudí ani živočíchov si nevie tieto esenciálne tuky vyrábať, je odkázaný na ich príjem z potravy. Morský planktón ich naopak vytvára vo veľkom množstve, vďaka čomu ryby, veľryby a tulene, ktoré stoja na konci morského potravinového reťazca, obsahujú vo svojich telách vysoké koncentrácie týchto blahodarných látok. Podotýkame, že sladkovodné ryby ich obsahujú tiež, hoci v menšom množstve. Obsah tuku v jednotlivých rybách teda kolíše v závislosti od druhu, podstatná je však skutočnosť, že sa ho vďaka výnimočnej schopnosti ochraňovať naše cievy pred kôrnatením – aterosklerózou, vôbec nemusíme obávať. Ľudia s vysokou hladinou n-3 mastných kyselín v krvi majú napríklad až o osemdesiat percent nižšie riziko náhlej smrti bez ohľadu na to, koľko majú rokov a či fajčili! V tomto smere sa rybacie mäso považuje za akýsi záchranný pás pred srdcovým infarktom, ischemickou chorobou srdca či mozgovými príhodami. N-3 mastné kyseliny navyše pomáhajú potláčať bujnenie nádorov, posilňujú imunitný systém, pôsobia na dobrý stav vlasov, pokožky a nechtov. Vedci ďalej zistili, že ich príjem je osobitne dôležitý v tehotenstve – podporujú rast plodu – a u detí, kde sú potrebné pre zdravý vývoj očí a mozgu. Medzi najbohatšie zdroje týchto esenciálnych živín patrí najmä losos, makrela, rôzne druhy sardiniek a slede. Ich odporúčaný príjem predstavuje 0,5 až 1 g denne (čo spĺňa napríklad stogramová porcia lososa alebo päťdesiat gramov sleďa), z hľadiska prevencie kardiovaskulárnych ochorení sú však postačujúce už dve porcie rybacieho pokrmu týždenne.

So žralokmi opatrne

Napriek jednoznačne pozitívnemu účinku rybacieho mäsa na ľudské zdravie, kde-tu sa objavujú aj varovné hlasy pred ich nadmernou konzumáciou. Je známou skutočnosťou, že svetový oceán je stále viac znečisťovaný priemyselnou poľnohospodárskou výrobou a medzi najviac ohrozené patria rybné pásma pri pobreží industriálnych oblastí. Pri nadmernom príjme rýb z takéhoto znečisteného prostredia môže dôjsť k vážnemu poškodeniu organizmu intoxikáciou ťažkými kovmi, najmä ortuťou, či rôznymi rezíduami v tuku rozpustných pesticídov. Najvyššie koncentrácie týchto nebezpečných látok boli zistené v telách veľkých mäsožravých rýb, napríklad žralokov, mečúňov a makriel. Toxíny sa však môžu, za predpokladu kontaminovanej vody, vyskytovať aj v mäse sladkovodných rýb, najmä v šťuke a zubáčovi. Keďže nadmerná koncentrácia ortuti v organizme môže spôsobovať neplodnosť žien alebo ohroziť plod v tele budúcej mamičky (najmä jeho nervovú sústavu), odporúča sa tehotným ženám a dojčiacim matkám tieto ryby zo stravy dočasne vylúčiť. Striedmi by sme mali byť aj pri pochutnávaní si na populárnych údených rybách, pretože vplyvom údenia sa v nich tvoria látky, ktoré, ak sú prijímané v nadmernom množstve, môžu byť karcinogénne. Častá konzumácia konzervovaných či do soli nakladaných rýb môže zase pre svoj vysoký obsah sodíka zaťažiť naše obličky, zvýšiť krvný tlak a spôsobiť opuchy končatín. Netreba zabúdať ani na fakt, že ryby môžu byť hostiteľmi celého radu parazitov, preto ich vždy starostlivo tepelne upravte! Samozrejme, za predpokladu, že si práve nepochutnávate na sushi vyrobenom zo surového rybacieho mäsa. Keď už hovoríme o tejto vychýrenej japonskej delikatese, spomeňme ešte jednu, menej známu rybaciu lahôdku nazývanú fugu, ktorej konzumácia sa niekedy prirovnáva k ruskej rulete. Fugu je pomerne krátka ostnatá ryba, na ktorej prípravu musí mať kuchár osobitnú kvalifikáciu pozostávajúcu zo sedemročného výcviku. Táto ryba totiž obsahuje nesmierne jedovaté časti – ikry, mlieč a pečeň. Stačí jeden nesprávny pohyb nožom pri jej úprave a jed nebadane presiakne do celého mäsa. Tento jed je potom taký účinný, že požitie jednej kvapky vzápätí spôsobuje ochrnutie, dokonca i smrť. Napriek tomu, že Japonci svojim šéfkuchárom, zdá sa, veria, každoročne dochádza k stovkám otráv konzumentov, z ktorých až polovica končí smrteľne. Keďže zatiaľ neexistuje žiadna špecifická liečba, ktorá by si s touto otravou vedela poradiť, nezabudnite sa pri prípadnej návšteve Japonska vašich hostiteľov spýtať, čo vám naservírovali na tanier.

S kosťami alebo bez?

Odhliadnuc od uvedených „rybacích“ nástrah, ryby by sme za žiadnych okolností nemali zo svojich jedálnych lístkov vyškrtnúť. O rybacom mäse je napríklad všeobecne známe aj to, že už jedna malá porcia dodá telu asi tretinu až polovicu potrebnej dennej dávky kvalitných bielkovín, známych svojou vysokou výživnou a biologickou hodnotou. Okrem toho, ryby sú priam zásobárňou vitamínov a minerálnych látok. V morských rybách sú sústredené najmä vitamíny rozpustné v tukoch – vitamín A, ktorý je obzvlášť dôležitý pre náš zrak, a vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zabudovávanie vápnika do kostného tkaniva, vďaka čomu si vyslúžil prezývku cement kostí. V sladkovodných rybách zase prevažujú vitamíny skupiny B, predovšetkým vitamín B12, ktorý je životne potrebný pre správne fungovanie nervového systému. To však zďaleka nie je všetko. Súčasnou modernou technológiou spracovania dokážu výrobcovia u niektorých druhov rýb zmäkčiť ich kosti tak, že sa dajú jesť spolu s mäsom, a tak sa stávajú sardinky, slede alebo šproty aj cenným zdrojom minerálnych látok. Jedná sa najmä o fosfor a vápnik, ktorých vzájomný pomer je z hľadiska prevencie voči osteoporóze ideálny, ďalej o železo, dôležité pre krvotvorbu, jód, nutný na dobrú činnosť štítnej žľazy, a selén, ktorý patrí medzi výnimočné antioxidanty spomaľujúce starnutie buniek. Ak teda patríte k labužníkom, pre ktorých sú takto upravené rybacie kosti požívateľné, nedajte sa dvakrát núkať! Čo sa týka kulinárskej úpravy rybacieho mäsa, z hľadiska predchádzania vzniku srdcovo-cievnych ochorení vám neodporúčame vyprážať ho, pretože tým dôjde k rapídnemu zvýšeniu energetickej hodnoty pokrmu. Nuž a o tom, že dlhodobé tepelné pôsobenie tukov (vyprážanie a smaženie) zapríčiňuje vznik rakovinotvorných látok, ani nehovoriac. Nášmu zdraviu najväčšmi prospeje kuchynská úprava rýb dusením, pečením alebo grilovaním, najlepšie v alobale bez pridania živočíšneho tuku. Keďže rybacie mäso je vychýrené svojou ľahkou stráviteľnosťou, pri odporúčanej správnej príprave je mimoriadne vhodné i pri diétnom stravovaní. Ak sa však predsa len obávate nadbytočných kilogramov, buďte opatrní aj pri konzumácii sardiniek či tuniaka z konzervy a prednostne voľte tie ryby, ktoré sú vo vlastnej šťave, teda nie v oleji.

Málokto však vie, že prvotnou príčinou zápalového procesu v ústnej dutine je nedostatočné či nesprávne čistenie zubov alebo nesprávna technika čistenia či používanie príliš tvrdej alebo nevhodnej zubnej kefky. Všetci si vieme dobre vyčistiť časti zuba, ktoré vidíme. Problematickejší je však priestor medzi zubami a ďasnom. Tam zostávajú zvyšky jedla. A práve v nich sa množia baktérie, ktoré zápal vyvolávajú. Ďasno začína krvácať, mení sa jeho farba (od normálnej bledoružovej cez všetky odtiene červenej až po fialovú), opuchne a bolí. Mnohí pacienti si práve v tomto období prestávajú čistiť chrup alebo znížia intenzitu a kvalitu čistenia.A práve ak si tento priestor dlhší čas nečistíme, zápal z ďasna si razí cestu ďalej. A postupne prechádza na väzivo a kosť! Väzivo, ktoré drží koreň zuba v kosti (zubnom lôžku), sa počas zápalu pomaly rozpúšťa – nenápadne z neho ubúda. Po niekoľkých rokoch zanikne toľko väziva a kosti, že zub sa začne kývať a vypadne. Tento zápalový proces celého závesného aparátu zuba – parodontu – označujeme pojmom parodontitída (ľudovo sa nazýva aj paradentóza). Necháva po sebe spúšť – vytrhané zuby, úbytkom kosti poznačené ďasná so zhoršenými podmienkami pre budúcu protézu a v neposlednom rade vystresovaného pacienta, ktorý prišiel nečakane prakticky o zdravé zuby. A s tým súvisí sťažené spoločenské uplatnenie, strata sebavedomia. Je to už len malý krôčik k vzniku napríklad neuróz a depresií.

Liečba je možná

Parodontitída ohrozuje nielen zuby, ale naše celkové zdravie! V zubnom povlaku, ktorý vzniká na miestach, kam sa nedostaneme zubnou kefkou, sa zachytávajú a rozmnožujú baktérie. Je to podobne ako s pavučinou. Tá sa vytvorí najčastejšie v kútoch a tam, kde denne nevysávame. Čím je sieť zo slín s baktériami staršia a hrubšia, tým viac škodí.Tak, ako je na prevenciu zubného kazu dôležitý správny výber pomôcok spolu s fluoridáciou aminfluoridom, ktorý vytvrdzuje zubnú sklovinu (zubné pasty a ústne vody Elmex), tak sú potrebné špeciálne prípravky aj na prevenciu vzniku a liečbu parodontitídy. Predovšetkým dôkladne zvážme výber zubnej pasty – používajme špeciálne zubné pasty a ústne vody s dezinfekčným a protikrvácavým účinkom.

Základ úspechu – likvidácia zubného povlaku

Zvláštne postavenie si aj u nás získava zubná pasta Meridol (kombinácia aminfluoridu a fluoridu cínatého), ktorá bráni tvorbe povlaku, pomáha inaktivovať jeho neodstránené zvyšky, má protizápalové účinky, zabraňuje krvácaniu ďasien, podporuje prirodzenú regeneráciu ďasien, znižuje výskyt gingivitídy a posilňuje parodont. Vďaka kombinácii oboch zlúčenín fluoridov je fluorid cínatý stabilný aj vo vodnom prostredí – v zubných pastách a ústnych vodách a zachováva si tak svoj výrazný antibakteriálny účinok a schopnosť potláčať tvorbu zubného povlaku. Spomínané fluoridové duo je „dieťaťom“ švajčiarskej firmy GABA a je chránené patentom.

Zubná kefka mäkká ako štetec

Regeneráciu podráždených ďasien podporí i zubná kefka Meridol so zaoblenými mikrojemnými koncami vlákien, ktorá v súčasnosti obohatila ponuku lekární. Je „priateľská“ ku krvácajúcim ďasnám – vlákna zakončené „do stratena“ sú na dotyk mäkké ako štetec a jemne, bez podráždenia, dokonale odstraňujú povlak najmä pri okraji ďasien. Kompaktný čistiaci povrch na hlavičke kefky tvorí asi 1700 kónických vlákien. Ich pružnosť rastie so zmenšujúcim sa priemerom (0,05 mm) pri konci vlákien. Mikrojemné zakončenie vlákien umožňuje dokonalé čistenie už pri minimálnom tlaku na zuby. Malá, mäkko potiahnutá hlavica kefky sa dostane aj k zadným stoličkám, čistí lepšie i ťažko dostupné plochy v zadnej časti ústnej dutiny. Ergonomicky tvarovaná rukoväť s protišmykovou úpravou je zárukou bezpečného vedenia zubnej kefky. Dôležité je, že zubná kefka zuby očistí, ale poranené či zapálené ďasná citlivé na dotyk nezraňuje, naopak, umožňuje ich hojenie. Táto jedinečná novinka skĺbila dve doteraz nezlučiteľné vlastnosti kefky: očistiť a pritom neporaniť precitlivelé ďasná. Vďaka špeciálnym jemným a pružným vláknam je kefka Meridol vhodná aj pre Bass technológiu čistenia zubov, ktorá sa indikuje pacientom s gingivitídou a parodontitídou.Tak ako elmex gél či pasta a voda sú jedinečné produkty na prevenciu zubného kazu, tak sú prípravky zubnej hygieny Meridol revolučnými výrobkami na prevenciu a liečbu parodontitídy i potláčanie vzniku zubného povlaku.

Zatiaľ čo v minulosti sme trpeli skôr nedostatkom potravín, dnes ich máme nadbytok. Vplyvom nárastu populácie došlo k neutíchajúcemu dopytu po rôznych komoditách a ľudstvo sa tak dopracovalo k mimoriadne intenzívnemu hospodáreniu ako s plodinami, tak i so zvieratami. Jeho výsledkom sú na jednej strane obrovské výnosy poskytujúce až nadbytočné množstvo potravín, na strane druhej musí čeliť závažným problémom s poškodzovaním prírody a následne i nášho zdravia. Konvenčnému poľnohospodárstvu sa tak síce podarilo používaním umelých hnojív, chemických prípravkov na ochranu rastlín a zakladaním veľkochovov hospodárskych zvierat pokryť stúpajúcu spotrebu, ale zároveň vzniklo aj mnoho nežiaducich efektov. Spomeňme napríklad rapídne zníženú kvalitu potravín a následný vznik alergií z nich, hromadný výskyt chorôb zvierat prenosných aj na človeka, znehodnotenie pôdy, znečistenie životného prostredia či vody. Keďže v dnešnej dobe čoraz viac do popredia vystupuje otázka zdravia a vitálneho životného štýlu, ľudia začínajú klásť na potraviny oveľa náročnejšie požiadavky. Ako alternatíva k tomuto stavu sa začal vo väčšom množstve objavovať prirodzenejší a voči prírode šetrnejší spôsob hospodárenia – takzvané organické alebo ekologické poľnohospodárstvo, ktorého produktmi sú práve spomínané biopotraviny.

Návrat k harmónii s prírodou

Hoci na Slovensku je táto forma hospodárenia ešte len v plienkach, vo svete sa ekologické poľnohospodárstvo rozvíja už niekoľko desaťročí. Medzi najväčších lídrov v uplatňovaní jeho zásad patrí najmä Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko, Taliansko a Španielsko. K pozitívnym príkladom však patria aj naši susedia – Maďarsko a Česká republika. Možno si teraz kladiete otázku, čím je ekologické hospodárenie také výnimočné. K jeho najcharakteristickejším črtám nepochybne patrí jedinečný prístup k riešeniu enviromentálnych problémov a snaha produkovať nielen kvalitné, zdravé a chutné potraviny, ale aj pestovať rastliny a chovať zvieratá prirodzeným spôsobom v harmónii s prírodou. Prísne pravidlá ekologického poľnohospodárstva sú tiež presne ustanovené zákonom a ich dodržiavanie sa precízne kontroluje. Ekofarmári venujúci sa rastlinnej výrobe nesmú napríklad za žiadnych okolností používať na svoje plodiny umelé priemyselné hnojivá, ochranné chemické postreky či geneticky modifikované organizmy. Pôdu hnoja výlučne kompostom, maštaľným hnojom alebo takzvaným zeleným hnojením a jej optimálnu výživu sa snažia dosiahnuť aj správnym striedaním plodín v osevnom postupe. Týmto postupom vedia bioroľníci zabezpečiť i to, že rastliny sú silnejšie a odolnejšie voči chorobám a škodcom. Čo sa týka živočíšnej výroby, tu je situácia obdobná. Prístup ekofarmárov k zvieratám má etický rozmer – zvieratá sú chované a ustajnené v prirodzených podmienkach podľa svojich nárokov a potrieb, umožňuje sa im dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, sú kŕmené krmivom pochádzajúcim výlučne z ekologickej rastlinnej výroby a venuje sa im osobitná veterinárna starostlivosť. Zvieratám nie je povolené podávať antibiotiká, hormonálne prípravky či umelé stimulátory rastu a priberania na hmotnosti – ich prírastky a produkcia musí ostať taká, aká zodpovedá ich prirodzenosti. Pred porážkou bývajú zvieratá ponechané v pokoji, aby sa stres nepodieľal na negatívnej kvalite mäsa. Filozofia organického poľnohospodárstva tiež jasne hovorí, že všetky látky, ktoré sa v ekologickom systéme hospodárenia použijú, musia byť odbúrateľné a nesmú zanechávať rezíduá. Takto teda vznikajú bioprodukty, ktoré môžu byť rastlinného (napríklad obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina…) alebo živočíšneho (napríklad mlieko, mäso, vajcia) pôvodu a ktoré sa ďalej spracovávajú do konečnej podoby – biopotravín.

Najprv sa stretli s nezáujmom

Prvé biopotraviny sa na slovenskom trhu objavili v roku 1994, ale vzhľadom na vysoké ceny a nepripravenosť našich spotrebiteľov, ktorá vyplývala z nedostatku informácií o ich zdravotnej prospešnosti, sa nestretli s očakávaným záujmom. Trvalo ešte pár rokov, kým sa v predaji biopotravín zaznamenal obrovský nárast a ľudia začali pred konvenčnými potravinami uprednostňovať tie, ktoré pochádzajú z ekofariem. Dnes sa dokonca udáva, že ich spotreba ročne narastá až o dvadsať percent! Niet sa však čomu čudovať – pre biopotraviny je vďaka ich pôvodu a spôsobu spracovania charakteristická vysoká nutričná hodnota, výnimočná kvalita, lepšia chuť a vôňa. V porovnaní s klasickými potravinami v nich nájdeme viac horčíka, železa a vitamínu C, obsahujú tiež viac vlákniny a bioaktívnych látok znižujúcich riziko vzniku civilizačných ochorení. Čo je však podstatné a dôležité, výroba a spracovanie biopotravín sa musí uskutočniť čo najšetrnejším spôsobom – nesmú byť použité žiadne syntetické ochucovadlá, farbivá, umelé arómy, sladidlá, konzervačné alebo aditívne látky – takzvané éčka. Samozrejmosťou je aj to, že biopotraviny nemôžu vzniknúť ani z geneticky modifikovaných organizmov a sú kontrolované na všetkých stupňoch ich výroby, spracovania a distribúcie, čo znamená, že musia absolútne spĺňať všetky hygienické a potravinové normy. Práve z tohto dôvodu sú biopotraviny a bioprodukty mimoriadne vhodné najmä na výživu malých detí, starších ľudí a všetkých tých, ktorí majú záujem o prirodzenejšie, chutnejšie a zdravšie potraviny. Ak patríte k tým, ktorých doposiaľ uvedené vlastnosti týchto špeciálnych potravín zaujali, neváhajte ich ochutnať. Môžete ich kúpiť priamo u výrobcu – ekologického poľnohospodára (kde vám obyčajne radi urobia aj malú exkurziu po ekofarme), v špecializovaných predajniach zdravej výživy, prostredníctvom internetu, ale pomaly už aj vo všetkých bežných supermarketoch. Sortiment bioproduktov a biopotravín je dnes už oveľa širší ako pred niekoľkými rokmi, pričom najbežnejšie sa stretnete s ponukou sezónneho ovocia a zeleniny, múkou, pečivom, cestovinami, mliečnymi výrobkami, raňajkovými cereáliami či detskou výživou. Ak vás navyše obslúži fundovaný personál, máte možnosť spýtať sa na čokoľvek, čo vás v súvislosti s nimi zaujíma.

Exkluzívna cena a „biopodfuk“

Vzhľadom na to, že v ekologickom poľnohospodárstve sa používajú špeciálne, priam až delikátne postupy práce, jeho výnosy nebývajú vždy zaručené. Cena bioproduktov a biopotravín je potom o to vyššia ako pri bežných potravinách, ale spotrebiteľ má istotu, že sa na jeho stôl dostane plnohodnotná potravina bez obsahu pesticídov, hormónov a iných škodlivín bežne používaných v konvenčnom poľnohospodárstve. To, že biopotraviny sú navonok drahšie ako klasické produkty, však nie je spôsobené iba kolísavosťou a zraniteľnosťou výnosov organického poľnohospodárstva, ale aj ostatnými veľmi podstatnými faktormi: ekohospodárenie nemá charakter priemyselnej výroby a vyžaduje tak oveľa väčší podiel ručnej práce; spracúvajú sa tu menšie množstvá výrobkov – to znamená, že produkcia sa spracováva sezónne a neskladuje sa chemicky ošetrená; pri výrobe biopotravín sa nepoužívajú žiadne syntetické prídavné látky a stabilizátory –čím je na ňu kladená vyššia náročnosť; nevyhnutnosťou sú aj náklady na dôslednú kontrolu, ktorá slúži ako ochrana spotrebiteľa pred rôznymi „pseudobioproduktami“; a napokon – biopotraviny nie sú dotované štátom ako bežné potraviny, ktorých ceny sú častokrát umelo znižované. Podľa odborníkov je však exkluzívna cena biopotravín veľmi diskutabilná. V jej prospech má jednoznačne argumentovať fakt, že sa nám vráti na zdraví. Ako sme už spomínali, trh s biopotravinami je na každom kroku prísne kontrolovaný, takže pri kúpe certifikovaných výrobkov máme záruku, že vyhovujú nielen všetkým hygienickým a potravinárskym normám pre bežné potraviny, ale ešte aj mnohým dodatočným podmienkam, daných platnou legislatívou. Ako to už ale tradične býva zvykom, aj pri biopotravinách boli zaznamenané isté pokusy ziskuchtivých obchodníkov o ich falšovanie. Napríklad v Čechách sa objavil nepravý bioprodukt, na ktorý nebolo vydané osvedčenie od certifikačného orgánu, za čo dostala firma, ktorá uviedla tento výrobok na trh, mastnú pokutu. Ako teda rozoznať pravé biopotraviny od „biopodfuku“? V prvom rade, skontrolujte etiketu! Pravé a certifikované bioprodukty a biopotraviny sú na Slovensku označené grafickým znakom s nápisom Ekopoľnohospodárstvo a číselným kódom, z ktorého môžete sledovať ich pôvod až k bioroľníkovi. Práve táto ochranná známka zaručuje, že produkty boli precízne kontrolované od výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi. Na našom trhu sa často objavujú aj české biopotraviny, ktoré sú označené logom Bio – produkty ekologického zemědělství. Žiadny iný výrobca potravín nemôže svojvoľne toto označenie používať!

Grécko, Španielsko, Taliansko… Možno práve jedna z týchto krajín patrila medzi dovolenkové destinácie, ktoré ste toto leto navštívili. Okrem nezabudnuteľných spomienok na kúzelné pláže, úchvatné pamiatky či pohostinných ľudí vám celkom iste v pamäti utkveli aj gurmánske zážitky zo skvelých miestnych špecialít. Stredomorská kuchyňa je totiž vychýrená tým, že je plná fantázie a jemnej rafinovanosti, vzbudzuje dobrú náladu. Jedlo je vždy pripravené pestro, hýri farbami, lákavo vonia. Keďže táto strava navyše priaznivo ovplyvňuje krvný obeh, výrazne znižuje cholesterol a chráni naše srdce, určite vás bude zaujímať, v čom spočívajú jej priaznivé účinky na naše zdravie. Čím sa stredomorská strava líši od iných?

Olivový olej – tekuté zlato
V prvom momente vás môže prekvapiť fakt, že stredomorská strava nemá žiadny presne vymedzený stravovací plán alebo pevne stanovený výživový program, ktorého sa treba striktne pridržiavať. Ide jednoducho len o súbor stravovacích návykov, ktoré ľudia žijúci v Stredomorí dodržiavajú a ktoré sa zhodou okolností najviac približujú k optimálnym odporúčaniam zásad zdravej výživy. Najcharakteristickejším znakom stredomorskej kuchyne je v porovnaní s ostatnými krajinami, nízka spotreba tukov. Je všeobecne známe, že príjem nasýtených živočíšnych tukov a cholesterolu významne podporuje vznik srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny, najmä hrubého čreva. Práve to, že v stredomorskej strave je príjem takýchto tukov veľmi nízky a sú prirodzene nahradené zvýšeným príjmom nenasýtených mastných kyselín obsiahnutých hlavne v morských rybách a olivovom oleji, vedie u obyvateľov týchto oblastí k podstatne nižšiemu výskytu spomínaných civilizačných chorôb. Olivový olej, pre svoje „zázračné“ účinky po stáročia nazývaný aj tekuté zlato, prakticky predstavuje jediný výhradne používaný tuk a ostatné tuky, akými sú napríklad maslo, margarín či masť, zo stravy úplne vytláča. Podrobným preskúmaním tohto jedinečného oleja, ktorý bol už aj v antickom Grécku považovaný za symbol zdravia a blahobytu, sa zistilo, že pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi, obmedzuje rozvoj aterosklerózy a pôsobí ochranne proti chorobám srdca. Ďalším vynikajúcim zdrojom vzácnych mastných kyselín, takzvaných esenciálnych, sú morské ryby (napríklad losos, haring, makrela), ktorých spotreba je tu, v prímorskom regióne, pochopiteľne ukážkovo vysoká. Tuk týchto rýb je pre zdravé srdce rovnako prospešný ako olivový olej, vyznačuje sa tiež schopnosťou rozširovať cievy a udržiavať tak plynulé prúdenie krvi. Pripomeňme len, že v našich končinách je pomerne nedostupné kúpiť si tieto ryby čerstvé, a preto sme pochopiteľne väčšinou odkázaní na mrazené produkty.

Kráľovstvo ovocia a zeleniny?
Ďalším typickým znakom stravy obyvateľov v okolí Stredomoria je vysoká konzumácia rastlinnej potravy. Jej príjem je pravidelný a zvyčajne pozostáva predovšetkým z celozrnných výrobkov, ktoré sú hlavným dodávateľom vlákniny. Chlieb a cereálie, najmä rôzne cestoviny, predstavujú najväčší zdroj celodennej energie, na ktorej sa podieľajú až šesťdesiatimi percentami! Vysokej spotrebe sa teší aj sezónne ovocie (hrozno, melóny, figy, hrušky, citrusové plody…) a zelenina (paradajky, paprika, brokolica, cuketa, baklažán, listová zelenina…), ktoré sú všeobecne známe svojou vysokou koncentráciou antioxidantov, chrániacich ľudí pred zhubnými nádormi. Keďže pre týchto ľudí je úplnou samozrejmosťou skonzumovať minimálne šesťsto gramov čerstvého ovocia a zeleniny denne, nádorové ochorenia sa tu vyskytujú skutočne len zriedkavo. Neoddeliteľnou súčasťou stredomorskej kuchyne je tiež používanie cesnaku a cibule, pričom je však zaujímavé, že napríklad príjem zemiakov a koreňovej zeleniny je v stredomorskej strave oveľa nižší ako v ostatných európskych krajinách. Pokrmy tejto výnimočnej kuchyne si ku svojej príprave vyžadujú aj veľké množstvo byliniek a korenia. Mnohé z nich, podobne ako ovocie a zelenina, obsahujú silné antioxidanty, ktoré môžu pomáhať chrániť pred aterosklerózou tým, že blokujú tvorbu cholesterolových plátov v cievach. Pre oblasť Stredomoria sú charakteristické najmä bazalka, estragon, tymian, šalvia, oregano či rozmarín a konkrétne napríklad také Španielsko alebo Portugalsko sú veľkými producentami chilli, šafranu a muškátového orieška.

Poteší aj milovníkov vína
Obyvatelia Stredomoria sú okrem iného všeobecne známi aj svojou nízkou spotrebou takzvaného červeného mäsa. Hovädzina, bravčovina alebo baranina sa tu jedáva naozaj len zriedka a aj to iba v malých množstvách. Ako sme už spomínali, značnú časť konzumovaného mäsa tvoria morské ryby a podľa niektorých odborníkov takýto malý príjem živočíšnych bielkovín nemusí byť vždy dostačujúci, čo sa zrejme odráža na nižšom vzraste ľudí žijúcich v týchto oblastiach. K pestrosti stredomorskej stravy však prispieva takmer denná konzumácia nie veľkého množstva syrov a jogurtov a nízky príjem vajec. Ak obľubujete mlieko, maslo či smotanu, tak vedzte, že tieto potraviny na miestnom jedálnom lístku obyčajne nenájdete. Poslednou charakteristickou črtou stredomorskej kuchyne je pravidelný príjem malého množstva červeného vína, zvyčajne počas jedla. Červené víno je vychýrené pre svoje antioxidačné účinky a jeho konzumácia má za následok priaznivý vplyv na hladinu „dobrého“ cholesterolu v krvi. Samozrejme, pije sa len jeden alebo dva poháre vína v priebehu dňa, inak by bol jeho efekt škodlivý, pričom ženy ho konzumujú nepravidelne. Ak ste mali možnosť navštíviť niektorú zo stredomorských krajín a pochutnať si na jej špecialitách, iste ste si všimli, že ľudia sa tu tiež vyhýbajú priemyselne upraveným potravinám, ktoré by mohli obsahovať konzervačné látky, nasýtené tuky, či mohli byť zbavené vlákniny alebo iných dôležitých živín, a pripravujú svoje jedlá výhradne varením, dusením alebo pečením.

Pre váš lepší prehľad sme základné princípy stredomorskej stravy zhrnuli nasledovne:
- Olivový olej sa používa ako hlavný tuk, príjem živočíšnych – saturovaných tukov je obmedzený na minimum.
- Potraviny rastlinného pôvodu – chlieb, cestoviny, obilniny a strukoviny – predstavujú hlavný zdroj energie. Tieto potraviny sú zároveň vynikajúcim zdrojom komplexných sacharidov, najmä vlákniny.
- Vysoká spotreba ovocia a zeleniny, dôležitého zdroja vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov, či už čerstvého, alebo tepelne upraveného, patrí medzi najideálnejšie vôbec.
- Príjem bielkovín je zabezpečený predovšetkým z morských rýb (okrem iného poskytujúcich vzácne mastné kyseliny), hydiny a malého množstva syrov, jogurtov a vajec. Červené mäso sa konzumuje len niekoľkokrát za mesiac.
- Rafinovaný cukor sa ako sladidlo používa len v malom množstve, sladkosti sa nahrádzajú orieškami a sušeným ovocím.
- Charakteristické je denné požívanie malého množstva ľahkého červeného vína – najlepšie medzi jedlom.
- Používajú sa čo najčerstvejšie produkty v prirodzenej forme, jedlo sa upravuje šetrne a obohacuje sa množstvom aromatických byliniek a korenia.

Stredomorská strava plne zodpovedá aktuálnym poznatkom o racionálnej výžive a podľa niektorých odborníkov je príkladom najzdravšej stravy vôbec. Pre objektivitu však musíme spomenúť i skutočnosť, že k celkovému zdravému životnému štýlu ľudí z oblasti Stredomoria pravdepodobne prispieva nielen ich typická strava, ale aj uvoľnený postoj k jedlu, viac fyzickej aktivity a menej zhonu či stresu. Títo ľudia tiež kvôli dosiahnutiu optimálnej hmotnosti a zlepšeniu fyzickej kondície uprednostňujú aktívny pohyb či radi športujú. Ak sme vás inšpirovali, skúste aj vy občas vymeniť tradičné slovenské jedlá za pochúťky zo stredomorskej kuchyne – naservírujte svojej rodine či priateľom napríklad cestoviny s lahodným lososím mäsom, čerstvý zeleninový šalát ochutený bylinkami, ovčím syrom a olivovým olejom a všetko to podávajte s ľahkým červeným vínom. Odmenou vám bude nielen spokojnosť vašich blízkych, ale i dobrý pocit z toho,že zároveň robíte niečo pre to najcennejšie, čo máte, vaše zdravie.

Voda tvorí asi šesťdesiat percent hmotnosti dospelého človeka a odhaduje sa, že každý z nás počas svojho života vypije asi štyridsaťtisíc litrov tekutín. Pýtate sa, prečo je táto životodarná tekutina taká nepostrádateľná? Voda plní v našom organizme množstvo významných funkcií a zjednodušene môžeme povedať, že každá chemická reakcia, ktorá sa tu udeje, prebieha vo vodnom prostredí. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie: voda tvorí prostredie, v ktorom sa uskutočňuje trávenie, vstrebávanie a transport živín ku všetkým orgánom; pôsobí ako hlavná zložka pri vylučovaní škodlivín či toxínov z nášho tela; reguluje telesnú teplotu a chráni náš organizmus pred prehriatím; je nevyhnutná pri dýchaní a potrebná pre plnenie všetkých úloh našej krvi; vo forme mozgovomiechového moku chráni mozog a miechu pred poškodením, zásobuje ich výživnými látkami… Keďže dýchaním, potením, močom, stolicou, slinami a rôznymi ďalšími metabolickými procesmi strácame denne asi dva až tri litre vody, je nesmierne dôležité tieto straty pravidelne nahrádzať. Výdaj vody je teda len jedna strana mince – tú druhú tvorí prijímanie tekutín. Ak majú spolu tvoriť dokonalý celok, ideálne by bolo dodávať telu priebežne počas dňa rovnaké množstvo tekutín, o koľko prišlo. Nuž a na čo sa môžeme „tešiť“, keď svoj pitný režim zanedbáme?

Kľúč k dobrému zdraviu

Tí z nás, ktorí v hektickom dennom kolobehu potláčajú pocit smädu, nestihnú alebo sa zabudnú napiť, robia chybu. Keďže voda odnepamäti predstavuje najdôležitejšiu zložku potravinového reťazca človeka, jej nedostatok nás zaručene dovedie k vážnemu poš­kodeniu nášho zdravia. Ak straty tekutín výraznejšie presiahnu ich príjem, môžu vzniknúť viaceré komplikácie, ktoré sa prejavia napríklad bolesťami hlavy, vyčerpanosťou, poruchou koncentrácie, závratmi či poklesom pracovnej výkonnosti. Mimoriadne citlivé na deficit tekutín sú najmä malé deti, preto je potrebné dôsledne im nápoje ponúkať a dohliadať na to, aby ich vypili. Zvláštnu pozornosť svojmu pitnému režimu by mali venovať i tehotné ženy – budúce mamičky a takisto aj seniori, ktorí mávajú znížený pocit smädu. Dámy bude určite zaujímať aj skutočnosť, že pri nedostatku vody v našom tele dochádza k spomaleniu rozmnožovania a regenerácie buniek, čo v praxi znamená asi toľko, že stratíme pružnosť svojich tkanív a začneme oveľa rýchlejšie starnúť! Navyše, ak je príjem dostatočného množstva tekutín naozaj kriticky zanedbaný, v cievach a tkanivách nastane hromadenie škodlivých alebo jedovatých látok, ktoré zapríčinia preťaženie látkovej výmeny a vylučovacích orgánov, najmä obličiek. Nedostatok vody tiež spôsobuje zahustenie krvi a lymfy, čím sa zníži krvný tlak a následne aj zásobovanie kyslíkom pre všetky tkanivá. Zahustená krv potom oveľa viac zaťažuje srdce a vedie k poruchám krvného obehu. Dehydratácia organizmu má ďalej na svedomí aj svalové kŕče, triašku a sťaženie pohybu, preto nebuďte prekvapení, ak na akúkoľvek činnosť budete musieť vyvinúť oveľa viac úsilia ako obyčajne! Niet teda pochýb, že pravidelným príjmom tekutín poskytneme svojmu telu naozaj hodnotnú službu. Správny pitný režim predstavuje doslova kľúč k zachovaniu optimálneho zdravotného stavu každého človeka a my vám ukážeme, ako by mal vyzerať.

Najlepšie osvieženie? Čistá voda!

Množstvo tekutín, ktoré by sme mali denne prijať, je ovplyvnené vekom, zdravotným stavom, životným štýlom a tiež i vonkajším prostredím. Samozrejme, skladbu pitného režimu je potom potrebné prispôsobiť aj našim individuálnym potrebám a nárokom, ktoré sa líšia v závislosti od zvýšenej fyzickej námahy, potenia či zdravotného stavu. Dospelý človek by mal denne vypiť približne dvadsať až štyridsať mililitrov vody na kilogram telesnej hmotnosti, čo v priemere predstavuje asi dva až tri litre tekutín. Tak ako pri stravovaní aj v prípade efektívneho pitného režimu platí, že dôležitá je pravidelnosť. Ideálne by bolo mať pri sebe neustále nádobu s vhodnou tekutinou a priebežne ju počas celého dňa po menších množstvách popíjať. Ak si napríklad uvedomujete, že svoj pitný režim najmä pri návale práce naozaj zanedbávate, nie je nič ľahšie, ako položiť si na pracovný stôl fľašu vody a už iba dôsledne „dozrieť“ na to, aby ste ju do konca pracovného dňa vypili. Hoci obyčajná čistá voda predstavuje najvhodnejšie osvieženie nášho tela a mala by byť nosnou časťou príjmu tekutín, nutriční odborníci nás uisťujú, že nudy a fádnosti sa určite obávať nemusíme, stačí len nahliadnuť do ich praktických rád. Podľa nich je ideálne začať deň pohárom vlažnej, nízko mineralizovanej pramenitej vody s čerstvo vytlačeným citrónom, ktorý má zabezpečiť raňajšie prečistenie tráviacej sústavy. V predpoludňajších hodinách by sme potom mali vypiť aspoň liter tekutín pozostávajúcich zo stopercentných ovocných či zeleninových štiav (ktoré by sme mali riediť v pomere 1 : 1), bylinných čajov a rôznych minerálok. Popoludní až do večera sa zase ako vhodné ukazuje siahnuť po ovocnom a zelenom čaji, čírej pramenitej vode, prípadne riedenom džúse. Pitný režim si však mnohí z nás spestrujú i ďalšími, v súčasnosti veľmi populárnymi nápojmi, akými sú vysoko mineralizované minerálky, čierne čaje, sýtené presladené malinovky, káva, alkohol… Ak holdujete práve týmto tekutinám, stanovisko odbornej verejnosti k vhodnosti či nevhodnosti ich popíjania vám ponúkame v nasledujúcich riadkoch.

Zradné malinovky, alkohol a mliečna dilema

V súčasnosti sa najmä u detí a mládeže tešia obľube rôzne druhy sladkých sýtených nápojov. Tekutiny to síce sú, ale vzhľadom na obrovské množstvo cukru veľmi presladené a teda, nevhodné na každodenné pitie. Napríklad liter nápoja typu kola obsahuje toľko cukru, ktoré sa rovná dvadsiatim štyrom kockám tohto rafinovaného sladidla! To, že následkom pravidelného príjmu takýchto tekutín len prispievame k vzniku zubného kazu, snáď ani netreba zvlášť zdôrazňovať. Okrem toho, že tieto limonády sú zdrojom pomerne veľkého množstva kalórií a my dospelí by sme ich v snahe zhodiť nejaké tie kilá navyše mali považovať za „nepriateľa“, obyčajne sú aj „obdarované“ umelými prísadami, dodávajúcimi lákavú farbu, chuť a vôňu. V ilúzii navodiť akýsi dojem o ich zdravotnej prospešnosti sa medzi nimi nájdu dokonca i také, ktoré bývajú obohatené o vitamíny. Je potom na ľuďoch, aby zvážili, či naozaj ide o posilnenie zdravia, alebo len o dobre premyslený marketingový ťah. Ak predsa len aj vaše ratolesti patria medzi fanúšikov sladkých a sýtených limonád, dozrite na to, či nie sú plné zlúčenín fosforu. Nadmerná konzumácia tohto prvku totiž vytvára nevhodný pomer s vápnikom pre tvorbu kostného tkaniva a zvyšuje tak pravdepodobnosť vzniku osteoporózy vo vyššom veku.Ďalšou témou na diskusiu o pitnom režime je nepochybne alkohol. Argument, že alkoholické nápoje obsahujú aj niektoré živiny, je síce pravdivý, ale ako dôvod na ich pravidelnú a vysokú konzumáciu neobstojí. Ak sa budete snažiť uhasiť svoj smäd týmito mokmi, namiesto príjemného osvieženia sa dopracujete iba k bolestiam hlavy a únave, o ďalších nepriaznivých účinkoch na organizmus ani nehovoriac. Ak na druhej strane obľubujete lahodnú kávičku alebo silný čierny čaj, pokojne si ich doprajte. Majte však na pamäti, že tieto nápoje majú močopudný účinok a dehydrujú nás, je teda potrebné vypiť k nim rovnaký alebo dvojnásobný objem pramenitej vody. Keď už je reč o káve a čiernom čaji, nedá sa nespomenúť mlieko, ktoré si do nich občas pridávame. Ak vám mlieko chutí, netrpíte laktózovou intoleranciou či alergiou na mliečnu bielkovinu, môžete ho piť bez obáv. Avšak je tu malé prekvapenie, s ktorým si dlhšie nevedeli dať rady ani odborníci. Mlieko sa totiž kvôli svojej značnej výživnej hodnote nepovažuje za „pravú“ tekutinu, ale za potravinu! Preto, keď si budete zostavovať svoj denný pitný plán pozostávajúci napríklad z dvoch litrov tekutín, pamätajte na to, že mlieko tam nepatrí.

Minerálky pite s mierou!

Mnohí ľudia sú presvedčení, že balená voda, ktorú si bežne kupujú, je pre nich prospešná len vtedy, ak obsahuje čo najvyššie množstvo minerálnych látok. Pre zdravého človeka s normálnou, vyváženou životosprávou sú však takéto vody s nezriedka vyššou mineralizáciou ako tritisíc miligramov na liter na každodennú konzumáciu absolútne nevhodné. Pri vlastnom pitnom režime by sme preto mali klásť dôraz aj na rozlíšenie minerálok, ktoré sa odporúčajú na bežné pitie a na tie, ktoré pomáhajú pri liečení rôznych chorôb a dopĺňaní výrazných strát minerálnych látok. Ide napríklad o minerálky, ktoré dokážu zmierniť tráviace ťažkosti, pomôcť pri poruchách látkovej premeny, slúžiť ako liečivá tekutina pri chorobách žalúdka, močových ciest, pri cukrovke, ateroskleróze či ochoreniach kostí… Aby sa predišlo prípadnému nadmernému a jednostrannému príjmu niektorej z minerálnych látok, mali by sme minerálne vody s obzvlášť bohatou mineralizáciou dôkladne striedať či obmieňať. Je to dôležité z toho dôvodu, aby sa tieto nadbytočné a nevyužité látky nezačali hromadiť na stenách ciev alebo v kĺboch a nepodieľali sa tak na vzniku prípadných zdravotných problémov. Takáto situácia je určite veľmi dobre známa napríklad ľuďom s vysokým krvným tlakom, ktorí by sa mali všemožne vyhýbať minerálkam s vysokým obsahom sodíka. Keďže v súčasnosti rastie aj počet ľudí trpiacich na dráždivý žalúdok, za zmienku stojí i fakt, že sa im odporúča znížiť konzumáciu takzvaných bublinkových minerálnych vôd na minimum. Oxid uhličitý, ktorým sú tieto vody sýtené, totiž pôsobí prekysľujúco a môže znamenať ďalšiu záťaž pre ich organizmus. Ak však máme minerálky v obľube a na druhej strane to s ich konzumáciou nechceme preháňať, najoptimálnejším riešením je uprednostňovať pramenité a minerálne vody s celkovou mineralizáciou v rozmedzí od stopäťdesiat do štyristo miligramov na liter. Práve tieto vody predstavujú plnohodnotnú súčasť vyváženého pitného režimu a tým, že nezaťažujú náš organizmus vysokým obsahom minerálnych látok, sú i mimoriadne vhodné na každodennú pravidelnú konzumáciu.