Wellness&Fitness

Úsmev hneď zrána

Prebudiť sa do krásneho žiarivého rána znamená pre mnohých z nás vkročiť do nového dňa s úsmevom na tvári. Letné mesiace priam provokujú začať deň v duchu wellnessu. Vychutnať si prvú šálku kávy v pokoji a bez stresu si praje väčšina z nás. Nemusí to však zostať len naším zbožným želaním. Privstať si o niekoľko minút skôr, aby sme sa vyhli zvyčajnému zhonu a užili si dokonalú pohodu, je v tomto období oveľa jednoduchšie ako v zime. Slnečné lúče nás volajú už v skorých ranných hodinách z postele a vstávanie je príjemnejšou záležitosťou, ako keď sa prebúdzame do tmy. Skúste si aj vy raz nastaviť budík o pätnásť minút skôr a nechajte sa uniesť rituálom pokojného rána. Do práce zavítate veselí a svojich kolegov budete dráždiť dobrou náladou!

Sila slnečných lúčov

Kladiete si otázku, prečo sa počas slnečných dní pozeráme na svet z optimistickejšieho uhla pohľadu? Odpoveďou je čistá biochémia. Čaro slnka a sila svetla majú na svedomí tvorbu hormónov šťastia. Tie nám pomáhajú zbaviť sa vnútorného nepokoja a cítiť sa fajn. Čím väčšie množstvo takýchto hormónov v našej krvi cirkuluje, tým sme veselší a vitálnejší. Slnečné žiarenie je tou pravou energiou na dobitie „ľudských bateriek“. Keďže slnko prispieva k okysličeniu krvi, čím sa mobilizuje krvný obeh, malátnosť a „spavá“ nálada nedostávajú šancu. Zlepšuje sa naša koncentrácia, schopnosť učiť sa a rozmýšľať. Ak vás trápi nejaký problém alebo hľadáte kreatívne nápady, skúste pobudnúť zopár minút na slnku tak, aby na vás dopadali jeho lúče. Možno práve v tej chvíli vás kopne múza, objavia sa driemajúce myšlienky či nové inšpirácie, na ktoré ste už netrpezlivo čakali!

Dobrá nálada na tanieri

Vedci zistili, že náladu človeka vo veľkej miere ovplyvňuje strava, ktorú prijíma. Rovnica je jednoduchá. Mastné potraviny a sladkosti podporujú produkciu hormónov podobných ako v stresových situáciách, čo spôsobuje, že sa cítime mizerne. Naopak, menej kalorické jedlá nás dokážu pozitívne naladiť a udržiavať v duševnej rovnováhe. Leto je vďačným ročným obdobím, kedy sa môžeme stravovať nielen zdravo, ale aj pestro. Čerstvá zelenina a ovocie chutia tak, ako majú, dostať ich všade a výber je skutočne bohatý. Okrem toho, že obsahujú potrebné vitamíny, minerály či stopové prvky, majú aj málo kalórií a nepriberá sa z nich. Navyše podnecujú dobrú náladu! Veď už len pomyslenie na šťavnaté jahody, sladký melón, lahodné paradajky či chrumkavú papriku nám vyvoláva žiarivý úsmev na tvári!

Fit vďaka pohybu na čerstvom vzduchu

Neexistuje lepšia zbraň proti stresu a stiesnenej nálade ako pravidelný pohyb. Leto priam žehná športovým aktivitám, akými sú bicyklovanie, plávanie, rýchla chôdza či beh. Už polhodinka každej z týchto činností zväčša stačí na to, aby sa v ľudskom organizme rozpútala búrka endorfínov. Ich produkcia nám pomáha zbaviť sa vnútorného napätia, odbúrať stres a cítiť sa duševne fit. Nielen pohyb, ale súčasne aj pobyt na čerstvom vzduchu a slnečné lúče v nás vyvolávajú pocit duševnej vyrovnanosti a spokojnosti. Využite preto dlhé dni a teplé večery na prechádzky s najbližšími. Dobrú náladu potiahnete za správny koniec dvakrát silnejšie.

Aby leto chutilo lepšie

Samozrejme, slnečné žiarenie nám môže uškodiť, ale ak vieme, ako sa pred ním chrániť, profituje z neho celé telo! V letných mesiacoch je preto potrebné používať opaľovacie krémy s primeraným ochranným UV-faktorom a dodržiavať pitný režim. Ideálne je vypiť dva a pol litra tekutín denne, aby sme zabránili dehydratácii organizmu a zostali svieži. Užívajte si leto so všetkým, čo k nemu patrí, a neutekajte pred slnkom! Ukrýva v sebe obrovské množstvo energie, ktorú sme schopní načerpať a premeniť na dokonalú harmóniu tela i duše!

Je pravdou, že mlieko odnepamäti patrí medzi základné potraviny pravidelne sa objavujúce v našom jedálničku. Nesporne sa na tom podieľa i fakt, že je nositeľom jedinečného množstva pre ľudský organizmus využiteľného vápnika. To ale zďaleka nie je všetko. Vďaka svojmu obsahu plnohodnotných bielkovín, mliečneho cukru, tuku a širokej škále vitamínov či minerálnych látok je všeobecne uznávané za jednu z najkomplexnejších a najvyváženejších požívatín vôbec. Pravdou je však aj to, že v dnešných dňoch sa čoraz častejšie stretávame s názormi, že mlieko je pre výživu ľudí absolútne nevhodné. Odôvodňuje sa to tým, že ide v podstate o výlučok mliečnej žľazy konkrétnych cicavcov a malo by slúžiť výlučne iba na kŕmenie ich mláďat. Nuž, tieto argumenty môžu zaiste vyvolať búrlivú polemiku. Napriek tomu, surové mlieko, či už hovoríme o kravskom, ovčom alebo kozom, a zvlášť výrobky z neho už niekoľko tisícročí tvoria hlavnú potravinovú zložku človeka. Keďže z uvedených mliek sa v našich podmienkach na ľudskú výživu využíva na deväťdesiatsedem percent iba kravské mlieko, podujali sme sa zistiť, aký skutočný prínos môže mať pre naše zdravie, prípadne kedy by sme sa ho mali určite vystríhať.

Strážca minerálnej rovnováhy

Podľa nutričných odborníkov je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku alarmujúco nízka. V súčasnosti predstavuje len okolo stopäťdesiattri kilogramov na osobu a rok, čo sa zdá byť pri lekármi odporúčaných dvestodvadsiatich kilogramoch žalostne málo. Len pre porovnanie uvedieme, že napríklad v pôvodných štátoch Európskej únie dosahuje táto spotreba až tristo kilogramov! Rozoberme si ho ešte podrobnejšie. Mlieko, ktoré sa inak neradí medzi nápoje, ale pre svoju vysokú výživovú hodnotu medzi potraviny, predstavuje vďaka svojmu obsahu tukov a cukrov významný zdroj energie. Až takmer sto percent jeho mimoriadne kvalitných bielkovín sa využije v prospech výstavby organizmu a jeho životných funkcií. V mlieku sa ďalej nachádza všetkých sedem základných minerálnych látok: vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík, síra a chlór, pričom v menšom množstve v ňom nájdeme aj niektoré stopové prvky, napríklad zinok, fluór, selén či jód. Niet sa teda čo čudovať, že je dnes právom označované za ochrancu rovnováhy minerálnych látok v ľudskom tele. Snáď najviac zviditeľňovanou z nich je už spomínaný vápnik, ktorý sa v podobnej koncentrácii nenachádza v žiadnom inom bežnom druhu potravín. Z mlieka a mliečnych výrobkov totiž získavame najväčšie množstvo tohto pre zdravie našich kostí a zubov potrebného prvku. Okrem celej palety minerálnych látok je neodmysliteľnou súčasťou mlieka aj prítomnosť vitamínov. Je bohatým zdrojom vitamínu A, dôležitého pre dobrý zrak či správne fungovanie imunitného systému; a takmer všetkých vitamínov skupiny B, teda B1, B2, B6 a B12. Tieto vitamíny takzvaného B komplexu sú všetky do jedného nesmierne dôležité pre bezchybné fungovanie nášho organizmu. Majú na starosti napríklad premieňanie jedla na energiu, správne fungovanie srdca, svalov či nervového systému alebo tvorbu červených krviniek. Pre objektivitu však treba dodať, že mlieko je pomerne chudobné na železo a vitamín C. Navyše, pri odstreďovaní mlieka sa spolu s tukom stráca aj vitamín A, preto je nutné prípadne ho dopĺňať z iných potravinových zdrojov.

Kedy nám môže uškodiť?

Hoci sme v predchádzajúcich riadkoch vyzdvihovali výnimočnú kvalitu bielkovín mlieka či výbornú stráviteľnosť jeho tukov a cukrov, za istých okolností môžu byť všetky tieto jeho zložky problémom. Poďme však pekne poporiadku a prvý si na mušku vezmime mliečny tuk, patriaci medzi takzvané saturované, nasýtené tuky. Je síce nositeľom v tuku rozpustných vitamínov A, D, E a K, ale dospelý človek a zvlášť ľudia ohrození srdcovo-cievnymi chorobami by sa mu mali vyhýbať. O nasýtených tukoch je totiž všeobecne známe, že ich vysoká konzumácia okrem iného zvyšuje hladinu zlého cholesterolu v krvi a podieľa sa tak napríklad na vzniku či rozvoji kôrnatenia tepien – aterosklerózy. V tomto prípade je však riešenie jednoduché. Stačí len nahradiť plnotučné mlieko odstredeným, ktoré má navyše iba polovičnú kalorickú hodnotu. Ďalším fenoménom je mliečny cukor laktóza, ktorú však niektorí jedinci trpiaci takzvanou laktózovou intoleranciou, neznášanlivosťou na tento sacharid, nedokážu spracovať. Chýba im totiž enzým laktáza, ktorý je zodpovedný za jeho trávenie. Po požití mlieka sa u nich objavujú nepríjemné kŕče v oblasti brucha, nafukovanie a hnačky. Riešenie tohto problému je opäť jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je overené, že ľudia s laktózovou intoleranciou dobre znášajú mliečne potraviny so zníženým obsahom mliečneho cukru, známymi ako kyslomliečne výrobky (napríklad acidofilné, zakysané či jogurtové mlieka, kefír, cmar). K zníženiu mliečneho cukru u nich dochádza špecifickým technologickým postupom, kedy sa táto, pre niektorých problematická zložka, premieňa na kyselinu mliečnu, a tak sa výrobok stáva podstatne stráviteľnejším. Oveľa vážnejšia je však situácia pri alergii na mliečne bielkoviny, ktorá postihuje asi jedno až dve percentá ľudí. V tomto prípade je zväčša nevyhnutné z jedálneho lístka vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky a hľadať iný zdroj kvalitných bielkovín. Ak niekto trpí touto alergiou, zvyčajne je tiež odkázaný aj na vápnikové výživové doplnky alebo potraviny, ktoré sú ním dodatočne priemyselne obohatené (napríklad rôzne raňajkové cereálie, tofu, sójové mlieko a pod.).

Najzdravšie sú kyslomliečne

Ak patríte medzi tých, ktorým konzumácia kravského mlieka nespôsobuje žiadne z vyššie uvedených zdravotných problémov, neznamená to, že na vás nemusí číhať nebezpečenstvo. Týka sa to však iba domáceho, čerstvo nadojeného mlieka, ktoré zvyčajne nebýva hygienicky testované a môžu sa v ňom nachádzať rôzne choroboplodné zárodky či škodlivé baktérie, vrátane salmonely. Takéto surové, tepelne neošetrené mlieko býva bežnou príčinou otravy jedlom. Čo je ale potešujúce, v obchode sa s ním našťastie nikdy nestretnete, pretože každé mlieko určené na výživu ľudí musí byť v mliekarňach podrobené účinnej tepelnej úprave, pri ktorej dochádza k zničeniu až 99,5 percent všetkých prítomných mikroorganizmov! V závislosti od použitej teploty a dĺžky jej pôsobenia ide o sterilizáciu, pasterizáciu a ultravysoký ohrev (známy aj ako UHT – z angl. Ultra High Temperiture). Podľa typu tepelného ošetrenia sa potom odvíja trvanlivosť, prípadne ďalšie vlastnosti mlieka. Napríklad sterilizácia mlieka v sklenených či plastových fľašiach síce zaručí dlhodobú trvanlivosť, často však pri nej dochádza k miernej zmene farby, chuti či strate niektorých vitamínov. Pri použití pasterizácie zase takto ošetrené mlieko nestráca svoje cenné zložky, avšak potrebné je uchovávať ho v chlade a spotrebovať do troch až piatich dní od dátumu výroby, inak sa pokazí. V súčasnosti najobľúbenejším je mlieko balené do kartónových krabičiek, upravené za pomoci metódy ultravysokého ohrevu. Takto ošetrené mlieko je možné uchovávať pri bežnej izbovej teplote aj niekoľko mesiacov, pričom všetky jeho významné nutričné látky a vlastnosti ostávajú zachované. Niektorí ľudia sa dokonca domnievajú, že spomínanú trvanlivosť možno dosiahnuť výlučne pridaním konzervačných látok. Nie je to však pravda, pretože táto sa dosahuje skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu, následne jeho okamžitým schladením a zabalením do aseptického obalu. Napokon, či už kartónové, v tégliku alebo v plastovej fľaši, momentálne najodporúčanejším druhom.

S blížiacim sa letom, teda sezónou plaviek a bikín, sú mnohé z nás oveľa náchylnejšie podľahnúť rôznym extrémnym diétam alebo aspoň radikálnejšej zmene svojich stravovacích návykov. Vo vidine straty niekoľkých kilogramov vyskúšame hocičo. Ako príklad nám častokrát slúžia aj známe celebrity. Fotografie ich dokonalých figúr nás zaplavujú doslova všade. A tak sa stane, že v honbe za vysnívanou postavou vyskúšame „overené“ a slávnymi hviezdami odporúčané diéty, ktoré nám majú zabezpečiť instantnú štíhlosť. Stravovanie podľa krvných skupín, diéta južných pláží, tzv. South beach, revolučné chudnutie podľa Dr. Atkinsona, zónová diéta alebo striktné vegánstvo, to je len zlomok z nich. Ak patríte k obdivovateľom éterickej Gwyneth Paltrow, sviežej Cameron Diaz alebo nestarnúcej popdivy Madonny, určite viete, v čom údajne spočíva „ich“ tajomstvo štíhlej línie. Dámy sú totiž vášnivými propagátorkami makrobiotickej stravy!

Makrobiotika však nie je iba obyčajnou diétou alebo stravovacím návykom, ale aj akousi filozofiou a životným štýlom vychádzajúcim z budhistického učenia hlásajúceho harmóniu života človeka a prírody v duchu síl jin a jang. Tento výživový smer vznikol v Tibete a Číne a podobne ako vegetariánstvo má viacero foriem, pričom najprísnejšia z nich povoľuje konzumovať iba obilnú stravu. Slovko macro znamená veľký, bios život. Voľne sa teda makrobiotika prekladá ako dlhý, resp. zdravý život. Keďže tento typ stravovania je vo svete známy svojím vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom nasýtených tukov či kalórií, niet sa čo čudovať, že zákonite pomáha pri znižovaní nebezpečenstva vzniku obezity, zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku, zápchy alebo pri výskyte niektorých druhov rakoviny. Pre našinca sú však v makrobiotike oveľa ťažšie pochopiteľné spomínané sily jin a jang. Východná filozofia totiž hovorí, že všetko, čo sa okolo nás deje, teda celý kolobeh života, závisí práve od rovnováhy, resp. nerovnováhy týchto energií. Takúto energiu má podľa nej nielen každučká živá či neživá častica na zemi, ale aj jednotlivé pokrmy. Jin a jang tak v podstate pôsobia ako dva protikladné magnety s kladným i záporným pólom, ktoré sa neustále priťahujú, odpudzujú a dopĺňajú. Cieľom každého z nás by potom malo byť, aby sme sa snažili dosahovať ich rovnovážny stav. Hoci prenesenie týchto princípov na potraviny býva nevyhnutnou a mnohokrát aj ťažko splniteľnou podmienkou i pre skúsených vyznávačov makrobiotiky, treba sa o to podľa nich aspoň pokúsiť. Makrobiotici totiž veria, že správnou jin a jang stravou sa dá liečiť väčšina chorôb, ktoré sú spôsobené prevahou jin alebo jang potravín v našom jedálničku. Tomu, kto vraj tento jedálny lístok dodržiava, by mala byť zaručená dlhovekosť, vnútorná harmónia a samozrejme i zdravie. Je to naozaj tak?

Šokujúce pravidlá: stop ovociu a tekutinám
Makrobiotická filozofia hovorí, že ideálny, teda rovnovážny pomer síl jin a jang má iba obilie. Tomuto stavu sa ešte približujú strukoviny a listová zelenina. Všetky ostatné potraviny sú potom rozdelené podľa svojej príslušnosti k jednému z týchto princípov. Pre lepšiu predstavivosť vám ponúkneme príklad: medzi potraviny s vysokým obsahom jin energie zaraďuje makrobiotika napríklad cukor, alkohol, kávu, mlieko, smotanu, jogurty, sladké ovocie a väčšinu byliniek a korení. Naproti tomu k potravinám s vysokým obsahom jang energie sa podľa tohto učenia radí napríklad červené mäso, hydina, ryby, vajcia, tvrdé syry a soľ. Štandardný makrobiotický tanier tak pozostáva až zo šesťdesiatich percent zŕn obilnín (pšenica, jačmeň, raž, nelúpaná ryža, pohánka, kukurica, ovos), ďalej asi z dvadsiatich percent zeleniny (kapusta, tekvica, kel, cibuľa, cvikla, cesnak, pór, kaleráb, hlávkový šalát, koreňová zelenina – mrkva, reďkev, petržlen, zeler atď.), desať percent tvoria strukoviny (šošovica, fazuľa, hrach, sója, cícer) a morské riasy, nuž a zvyšok patrí špeciálnym polievkam, nápojom a ochucovadlám. Kyslá chuť jedál sa v makrobiotických receptoch docieli použitím ryžového alebo obilného octu, pikantná zase pridaním strúhaného zázvoru alebo chrenu. K ochucovaniu pokrmov sa tiež používa morská soľ, sójová omáčka alebo prášok z morských rias. Na sladenie sa odporúča jačmenný slad, jablčný sirup, prípadne med. Ak je nutné použiť pri príprave jedla tuk, makrobiotici siahnu po sezamovom alebo kukuričnom oleji lisovanom za studena. Absolútnym tabu v makrobiotickom štýle stravovania sú priemyselne spracované potraviny, biele pečivo, alkoholické nápoje, mrazené jedlá a pokiaľ možno i všetky mliečne výrobky. Makrobiotika neuznáva ani konzumáciu väčšieho množstva ovocia, ale ak by ste náhodou neodolali, určite by to nemalo byť ovocie pochádzajúce z krajín mimo vášho klimatického pásma. Znamená to, že na obľúbené tropické plody by ste mali definitívne zabudnúť. Čo sa týka zeleniny a vôbec ostatných plodín, platí tu tá istá zásada, a síce konzumovať len také druhy, ktoré boli vypestované v oblasti, v ktorej žijete. Navyše, zelenina sa nesmie jesť surová (alebo len v minimálnych množstvách) a vždy ju musíte tepelne spracovať – najlepšie krátkym povarením, prípadne podávať ako kvasenú. Makrobiotika však odmieta zemiaky, paradajky či papriku a neopodstatnene zaznáva orechy a olejnaté semená. Ako totálne nepochopiteľné sa vám môže javiť pravidlo obmedzenia príjmu tekutín. Makrobiotici to zdôvodňujú tým, že „zavodnenie“ organizmu v našich bunkách podporuje rast a množenie škodlivých mikroorganizmov. Ak sa predsa len rozhodnete niečím uhasiť smäd, mala by to byť podľa nich iba čistá pramenitá voda, sójové mlieko, obilná káva alebo vývar z jedlých bylín.

Vedecké dôkazy hovoria „nie“!
Pozitívum makrobiotiky spočíva v tom, že zdôrazňuje potrebu väčšej konzumácie rastlinných potravín. Tu sa to však končí. Tak lekári, ako aj experti na racionálnu výživu sa jasne zhodujú v tom, že makrobiotická strava je z dlhodobého hľadiska nevyvážená a ochudobňuje organizmus o mnohé, pre zdravie nevyhnutné nutričné látky. Pojmy jin a jang patria do kategórie filozofie a nie sú nijako vedecky zdôvodnené či merateľné. V humánnej výžive je skôr rozumnejšie stravovať sa podľa princípov ľudskej fyziológie ako podľa nejakých nepodložených duchovných pravidiel. Makrobiotika je ďalej obzvlášť nevhodná pre deti (môže viesť k podvýžive, poruchám rastu a vývoja, prípadne ku krivici), tehotné ženy (hrozil by kriticky nízky príjem vápnika, železa, vitamínu D a vitamínov B skupiny) a chorých ľudí so zvláštnymi požiadavkami na skladbu jedálneho lístka. Nedostatok esenciálnych, teda pre človeka prepotrebných a nenahraditeľných živín, ktoré si nevie sám vytvoriť a na ktorých príjem je odkázaný výlučne pestrou stravou, makrobiotiku netrápi. Domnieva sa totiž, že si ich naše telo dokáže vytvoriť aj z toho mála, čo mu je poskytnuté (!). Makrobiotická filozofia navyše odmieta aj akékoľvek vitamínové či výživové doplnky. Čo je však v dnešnej dobe oveľa zarážajúcejšie, zavrhuje aj použitie akýchkoľvek liekov s tým, že všetky choroby je možné vyliečiť prírodnou makrobiotickou stravou a obmedzením vody (!). Makrobiotika pripisuje výžive taký obrovský význam, že údajne neexistuje choroba, ktorú by ňou nebolo možné „podchytiť“. Tieto makrobiotické princípy sú však, žiaľ, v rozpore s vedeckými poznatkami a ich striktné dodržiavanie môže viesť k poškodeniu zdravia. Zrejme uznáte, že experimentovať s makrobiotikou sa určite nevypláca.

Vzdali to aj „odhodlané“ celebrity
Napokon, vzdali to aj v úvode spomínané hollywoodske krásky, ktoré sa v dobrej viere pustili do dodržiavania jej prísnych pravidiel. Došlo to až tak ďaleko, že si medzi sebou požičiavali špeciálne vyškoleného kuchára, ochotného kedykoľvek im pripraviť zložito zostavený a upravený makrobiotický pokrm podľa ich želania! Už dnes je však známe, že každá zo slávnych dám si postupne makrobiotické stravovanie „ušila“ presne na mieru. Znamená to, že kde-tu niečo pomenili, vypustili či pridali, a tak v podstate vznikla úplne nová diéta. V tomto prípade, s prižmúrením oboch očí, by sme mohli skonštatovať, že miernejšie formy makrobiotiky môžu byť využité ako občasná doplnková výživa a svojím postojom k striedmosti, skromnosti a pozitívnemu postoju k životu môžu byť čiastočne akceptované. Asi tiež netreba pripomínať, že predtým, ako sa pustíme do hocijako lákavo pôsobiacej diéty alebo módne znejúceho alternatívneho štýlu stravovania, mali by sme si v záujme zachovania vlastného zdravia a vitality vždy precízne overiť, či nám takáto výživa nemôže skôr uškodiť ako pomôcť. Tých pár centimetrov navyše za to iste nestojí.

Ľudové lekárstvo a bylinkárstvo má korene v dávnoveku. Používanie byliniek v každodennom živote bolo v minulosti samozrejmosťou. Bylinky sa používali na liečenie, skrášľovanie i osvieženie. Materina dúška napríklad bola výborným dezinfekčným prostriedkom. Gazdinky ju zvykli zapáliť a porozsýpať po hlinenej dlážke svojich domácností. Šíriaci sa dym prečistil v príbytku ovzdušie, a tak sa predchádzalo rozširovaniu chorôb. Divoký cesnak sa používal na dezinfikovanie nemocničných izieb. Sudcovia a ľudia pracujúci s väzňami kvôli ochrane pred týfusom a čiernym morom zasa pili odvar zo zmesi, ktorá obsahovala rozmarín, tymian a majorán.Bylinky však majú mnohoraké využitie. Sú súčasťou skrášľovacích procedúr, nájdete ich aj v prípravkoch na podporu zdravia a v rôznych čistiacich prostriedkoch. Voňavé rastlinné mydlo so sušeným tymianom sa postará o váš čistý chrbát, zbaví ho všetkých nečistôt a pomôže zahojiť zapálené miesta. Čaj pripravený z hrsti sušených rumančekových kvetov je ideálny na pokojný spánok. Viazanička sušenej bazalky zavesená nad kuchynskými dverami alebo na oknách vášho bytu udrží hmyz a komáre v bezpečnej vzdialenosti.

Hodnotná prírodná kozmetika

Z byliniek si môžete pripraviť aj vlastnú kozmetiku. Nielenže vás vyjde lacnejšie, ale budete mať istotu v jej zložení. Predstavte si napríklad mydlo, ktoré obsahuje pravé rastlinné extrakty a žiadne syntetické konzervačné a stabilizačné látky, umelé farbivá a podobne. Naturálna kozmetika je šetrnejšia a spôsob výroby nezaťažuje prírodné prostredie. Jej používanie poukazuje aj na váš zodpovedný prístup k prírode.Jednoduchým, no pritom veľmi účinným spôsobom, ako si vyčistiť pokožku tváre, je jej naparovanie nad zmesou byliniek. Do sklenej misy nasypte hrsť levandule, rumančeka, medovky a pridajte horúcu vodu. Skloňte sa nad misku, zakryte sa veľkým uterákom, aby para zbytočne neunikala a nechajte ju pôsobiť asi päť minút. Nezabúdajte, že vaša pleť musí byť dôkladne odlíčená, aby sa ošetrujúce látky dostali čo najhlbšie do pokožky.Určite si obľúbite aj voňavý kúpeľ, ktorý z vás zmyje stres po ťažkom dni. Do vrecúška z gázy vložte napríklad mätu, ktorá vďaka obsahu mentolu pôsobí proti bolestiam hlavy. Taktiež má antiseptické účinky. Ďalšou možnosťou je levanduľa, ktorá vás svojimi upokojujúcimi účinkami zbaví nervozity. Vrecúško zaveste pod prúd tečúcej vody, aby sa z byliniek uvoľnili naturálne oleje. Chvíle vo vani si môžete ešte viac spríjemniť bylinkovými čajmi. Veď zdravie pokožky je výsledkom aj nášho vnútorného zdravia a momentálneho emocionálneho stavu a to sa prejavuje aj navonok.

Čistá domácnosť bez chemikálií

Pred desiatimi rokmi ste si mohli kúpiť bylinky iba vo veľkých mestách. Dnes ich už dostanete aj v malých mestečkách, no najväčší pôžitok z nich budete mať vtedy, keď si ich vlastnoručne dopestujete. Na to, aby ste sa zásobili rôznymi druhmi v dostatočnom množstve, nemusíte hneď vlastniť rozľahlú záhradu. Úplne vám postačí širší okenný parapet, na ktorý kvetináč naplnený mladými rastlinkami postavíte. Dariť sa im bude aj na slnečných terasách.Ak vo využití byliniek túžite ísť ďalej, ako si ich len sypať do polievok, vyskúšajte ich účinky pri upratovaní. Tymian, levanduľa, oregano, majorán a rozmarín sú vynikajúce prírodné antiseptiká. V kombinácii s citrónovou šťavou, octom, sódou bikarbónou alebo soľou získate čistiaci prostriedok, ktorý vyleští aj ten najšpinavší povrch vo vašej domácnosti. Svoju prácu urobí tak dobre ako hociktorý komerčný produkt. Okrem toho prírodný čistiaci prípravok neobsahuje syntetické látky a umelé farbivá, čím chránite nielen svoje zdravie, ale nezaťažujete ani životné prostredie.Voňavá levanduľa zatočí aj s odpornými moľami, ktoré sa usadia v našich skriniach a ničím nerušené si pochutnávajú na našom oblečení. Ako účinný odpudivý prostriedok vám poslúžia vankúšiky, ktoré naplníte sušenou levanduľou. Okrem toho, že vašu bielizeň nádherne prevoňajú, zabránia moliam klásť vajíčka. Voňavý prírodný domov bude lákať vašich priateľov, aby k vám chodili častejšie.

Domáca lekárnička

Liečivým rastlinám a ich účinným látkam sa dostávalo ocenenie po celé stáročia. Vhodné kombinácie a spôsoby liečby pomocou byliniek pomohli chorým navrátiť zdravie. Až tristo liečivých rastlín je veľmi cennou surovinou pre farmaceutický priemysel. Predtým, ako sa rozhodnete začať ich užívať, navštívte svojho lekára. Zvlášť, ak ste tehotná alebo máte predpísané užívanie nejakých liekov.Keď vás prekvapí bolesť hlavy alebo zažívacie problémy, nemusíte hneď siahať po liekoch, ktoré zaťažujú tráviaci systém a pečeň. Vyskúšajte radšej bylinkové preparáty, ktoré by vo vašej lekárničke určite nemali chýbať. Šalvia vylieči zapálené hrdlo aj zápaly v ústnej dutine. Môžete ju použiť sušenú alebo čerstvú. Ani Aloe vera nie je náročná na pestovanie, preto by u vás mala mať svoje stále miesto. Malú rastlinu majte vždy poruke. Ak sa niekto popáli alebo poreže, odlomte z aloy lístok a gél, ktorý z neho začne vytekať, priložte na ranu. Zachráni vás aj v situácii, keď ste to prehnali s opaľovaním a spálená pokožka neznesie ani len dotyk hodvábnej košele. Aloa utíši aj štípance od komárov a iné alergické prejavy.

Bylinky prvej pomoci

Mätové listy, kôprové semienka a rozmarín sú vhodné pri zlom trávení. Rumanček má upokojujúce účinky. Tymian, rozmarín, medovka a šalvia zmierňujú príznaky nádchy a prechladnutia.

Chutné bylinkové čaje

Aj keď trh ponúka veľké množstvo sušených bylinkových čajov, nič neprevýši chuť a blahodarné účinky čaju, ktorý si doma pripravíte z vlastných zásob. Bylinkové čaje sú navyše vhodné ako teplé a upokojujúce zakončenie každého jedla, keďže povzbudzujú trávenie. Rozmarín neslúži len ako korenie, ktoré sa pridáva k mäsu. Môžete si z neho pripraviť i čaj. Jeho prenikavá vôňa a horkastá chuť vás postavia na nohy aj pri veľkej vyčerpanosti. Rozmarín znižuje i krvný tlak a zlepšuje trávenie. S jeho pitím to nepreháňajte, postačia tri šálky týždenne. Chutná je napríklad medovka, prenikavo voňajúca citrónom. Čaj z nej chutí ako citrónový sorbet. Medovka podobne ako rumanček pomáha uvoľňovať kŕče, uplatní sa aj pri úprave a liečbe porúch trávenia a na podporu vylučovania žlče.

Ako si pripraviť bylinkový čaj

Obľúbený a pritom veľmi jednoduchý spôsob, ako z čerstvých byliniek vyťažiť čo najviac pre svoje zdravie, je spraviť si z nich odvar. Potrebujete na to šálku s vlastným sitkom, horúcu vodu a, samozrejme, bylinky podľa vašej chuti.Na šálku čaju potrebujete jednu až dve čajové lyžičky sušených byliniek. Použite len listy, nikdy nie stonky. Ak máte poruke čerstvé bylinky, naplňte nimi pohár do polovice a zalejte horúcou vodou. Pamätajte, že voda, ktorou chcete bylinky zaliať, nesmie vrieť. Vysoká teplota by ich znehodnotila. Hrnček prikryte a nechajte lúhovať minimálne desať minút. Pred podávaním sitko s bylinkami vyberte z pohára. Nápoj môžete na zlepšenie chuti osladiť medom. Takýto čaj nie je len lahodný, ale je tiež výbornou zásobou vitamínov. Pomáha psychicky a fyzicky vyčerpaným ľuďom.

Bylinky pre každého

Aj váš psík môže mať prospech z byliniek. Ak mu budete bylinky pridávať do jedla, podarí sa vám predísť niektorým nezávažným chorobám. Vetvičky petržlenu primiešané v jeho jedle zabezpečia, že mu nebude páchnuť z úst. Ak vás a vášho psieho miláčika čaká dlhá cesta autom, pokojne mu uvarte rumančekový čaj a prilejte mu ho do jedla. Pomôže mu upokojiť sa a nekonečnú cestu jednoducho prespí.

Ako mať radosť z vlastnej záhrady

Zber

Vhodné miesto na pestovanie vlastných byliniek nájdete v záhrade, na terase alebo na okennom parapete. So zberom začnite hneď, ako sa bylinky rozrastú. Jednotlivé časti odtrhnite alebo odrežte ostrým nožom, pri zdrevnatených častiach vám veľmi dobre poslúžia záhradnícke nožnice. To rastliny posilní a podporí ich ďalší rast a vy si tak môžete kontrolovať ich formu a veľkosť. Ak je rastlina silnejšia, siahnite po ostrom noži alebo nožniciach, ktorými ľahko odstránite celé konáriky s listami aj s kvetmi. Mali by mať dĺžku približne šesť až osem centimetrov.Najlepší zber je tesne predtým, ako rastliny rozkvitnú.Bylinky napadnuté škodcami alebo inak postihnuté radšej zahoďte. Čaj z nich by vám však určite nechutil.Najvhodnejší čas na otrhávanie rastliny je skoro ráno alebo večer, keď slnečné lúče na miesto, kde rastie, nedopadajú. Využite aj čas, keď je pod mrakom.Levanduľu strihajte vtedy, keď je najviac rozkvitnutá.Rastlinky by sa po oddelení nemali umývať, no ak na tom predsa len trváte, pred sušením ich môžete krátko opláchnuť studenou vodou. Takto ich zbavíte prachu a prípadných nečistôt.Rôzne semená by sa nemali sušiť príliš blízko seba, mohli by navlhnúť alebo chytiť pleseň. Preto všetok materiál počas sušenia kontrolujte. Keď vyschnú, pokojne ich môžete nasypať do jednej nádoby.

Sušenie

Rastlinky by ste ihneď po zbere mali rozložiť v tenkých vrstvách na vzduchu. Inak hrozí, že sa zaparia a zatuchnú.Nesprávnym sušením sa zvyšuje obsah neúčinných rozkladných substancií v bylinkách. Byliny sa na našu smolu stávajú neúčinné a bezcenné.Väčšine byliniek priame slnko škodí, pretože jeho pôsobením strácajú zeleň, suché časti rýchlo hnednú, čím sa znižuje obsah účinných látok. Najradšej majú dobre vetrané priestory v tieni, niekde v prievane.Sušte ich, pokým bylinka nebude úplne krehká. Ak to so sušením preženiete, materiál sa rozpadne na prášok a stratia sa účinné látky.

Uskladnenie a príprava

Väčšina sušených byliniek je veľmi citlivá na vzdušnú vlhkosť. Na uskladnenie sú preto vhodné hnedé sklenené fľaše so zabrúsenými zátkami (podobné nájdete aj v lekárni): zátky zabránia preniku vlhkosti, tmavé sklo bylinky zase chráni pred svetlom.Pri príprave byliniek vždy platí jedna zásada – sušené bylinky sú tri- až štyrikrát účinnejšie ako čerstvé. Jedna čajová lyžička sušenej drogy sa vyrovná jednej polievkovej lyžici čerstvých byliniek.Zamrazte si dostatok aromatických byliniek a podávajte ich v horúcom slnečnom dni napríklad v osviežujúcich nápojoch alebo nimi schlaďte horúcu polievku.

Priemerný Američan skonzumuje asi päť kilogramov aditív ročne. Európan si pochutí na približne troch kilách a Slovák na tom nie je o nič lepšie. Pri takýchto množstvách požitých prídavných látok určite stojí na mieste otázka o ich bezpečnosti. Ak sa pýtate, čo to vlastne tie aditívne látky sú a ako ich výskyt v potravinách rozoznať, je to jednoduché. Všetky z nich sú obvykle vyznačené na obale výrobku vám iste dobre známym veľkým písmenom E, za ktorým nasleduje troj- či štvormiestny číselný kód. Pod každým takýmto kódom sa ukrývajú dlhé a častokrát i zložité názvy jednotlivých prídavných látok, rôznych farbív, emulgátorov, zvýrazňovačov chuti atď., ktoré sú, aby sa predišlo akémukoľvek nedorozumeniu v zložení potraviny, používané celosvetovo. Čo z toho vyplýva pre nás?

Kód E nemá byť hrozbou

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) kód E je možné udeliť iba takej aditívnej látke, ktorú experti posúdia ako bezrizikovú a u ktorej garantujú, že jej stanovené najvyššie prípustné množstvo v konkrétnom výrobku nespôsobí žiadne zdravotné riziko, ani ak by sme potravinu, v ktorej sa táto látka nachádza, konzumovali celoživotne primerane svojim stravovacím zvyklostiam. Do zoznamu povolených prídavných látok sa teda dostanú iba tie, ktoré boli podrobené prísnym toxikologickým štúdiám a pri ktorých sa jednoznačne preukáže technologická nevyhnutnosť a dlhodobá neškodlivosť. To, že prídavnej látke bol pridelený kód E, čím podlieha tým najprísnejším normám, však neznamená, že sa môže pridávať do hociktorej potraviny a v hocijakom množstve! Je na výrobcoch, aby bezpodmienečne dodržiavali používanie iba schválených aditív, prirodzene, len v povolených koncentráciách. Do legálne vyrobených potravín by sa tak v žiadnom prípade nemali dostať prísady alebo ich neprimerané dávky, ktoré by mohli ohroziť naše zdravie. Ak by predsa len došlo k prekročeniu povoleného limitu prídavných látok v potravine, bude sa výrobok posudzovať ako nebezpečný a musí byť okamžite stiahnutý z trhu. Hoci sú éčka širokou verejnosťou vnímané skôr negatívne, pôvodnou myšlienkou bolo, aby slúžili ako informácia pre spotrebiteľa, že sa do výrobku dostali v súlade s predpismi, sú bezpečné a neustále pod dozorom. Z obalu výrobku tak môže každý z nás získať prehľad o tom, čo konzumuje, a má možnosť vyberať si potraviny s ohľadom na svoje nároky či prípadné zdravotné hendikepy.

Zafarbia, ochutia, predĺžia trvanlivosť

Možno ste ani netušili, ale mnohé aditíva sú v skutočnosti prírodné látky, ktoré bežne konzumujeme v každodennej potrave. Spomeňme napríklad jedno z najčastejšie používaných aditív, záhadne znejúci kód E300. Je to vlastne obyčajná kyselina askorbová, teda vitamín C. Pod éčkom môžete nájsť aj betakarotén, včelí vosk, lecitín, karamel, farbivo z cvikly či z hroznových šupiek a desiatky ďalších. Tieto prírodné aditívne látky nepredstavujú pre náš organizmus v podstate žiadnu záťaž a niektoré z nich dokonca pôsobia ako vitamíny a antioxidanty. Ak vás zaujíma, čo všetko ďalšie a prekvapujúce prejde našou tráviacou sústavou pri pochutnávaní si na obľúbenej potravine, predstavíme vám nielen prírodné, ale aj syntetické prídavné látky podrobnejšie. Tu sú najznámejšie z nich:

Antioxidanty (napríklad E307, tokoferol) slúžia na predĺženie trvanlivosti potravín tým, že zabraňujú oxidácii tukov v potravinách. Bez ich pomoci by tuky zožltli, zhorkli a potravina by sa tak stala nepožívateľnou. Nájdeme ich v takmer každej potravine s vysokým obsahom tukov, napríklad čipsoch, čokoláde, dressingoch a pod.
Potravinárske farbivá (napríklad E104 – chinolínová žltá) nahrádzajú, dopĺňajú alebo zvýrazňujú farbu potravín, ktoré vďaka nim vyzerajú lákavejšie a spĺňajú tak predstavu spotrebiteľov o tom, akú farbu má určité jedlo mať. Napríklad pri výrobe džemov môže samotné spracovanie ovocia zmeniť jeho farbu natoľko, že bez prifarbenia by pripomínalo mdlú hmotu. Aby sa potom výrobok lepšie predával, je potrebné stratenú farbu nahradiť. Farbivá sa delia na prírodné – získané z prírodných zdrojov; prírodne identické – vyrobené umelo, ale zložením rovnaké ako prírodné; a syntetické – ktoré nájdeme predovšetkým v potravinách s nízkou výživnou hodnotou (napríklad v rôznych cukrovinkách).

Konzervačné látky (napríklad E220 – oxid siričitý) slúžia na predĺženie doby trvanlivosti potravín. Ich úlohou je najmä likvidácia nežiaducich mikroorganizmov, ktoré by mohli zapríčiniť rozkladanie potravín a častokrát do nich i vylučovať pre človeka jedovaté látky. Proces rozkladu potravín spomaľujú minimálne do termínu označenom v údaji „spotrebujte do“. Niektoré konzervačné látky okrem predĺženia trvanlivosti majú aj ďalšie funkcie – napríklad umožňujú uchovávať ružovú farbu šunky, mäsových konzerv, salám a pod. Konzervačné láky nájdeme aj v sušenom ovocí či alkohole.

Emulgátory a stabilizátory (napríklad E325 – mliečnan sodný) sú látky, ktoré umožnujú zmiešať dve za normálnych okolností navzájom nezmiešateľné zložky – konkrétne vodu a olej pri výrobe margarínov. Stabilizátory potom spôsobia to, že vzniknutá zmes sa znovu nerozdelí. Tieto aditíva najčastejšie nájdeme v nátierkových tukoch a majonézach.

Náhradné sladidlá (napríklad E951 – aspartám) sú látky s niekoľkonásobne vyššou sladivosťou, ako má obyčajný repný cukor. Pridávajú sa do potravín, ktorých energetickú hodnotu chce výrobca znížiť (tzv. light potraviny) alebo do potravín určených pre diabetikov. Nájdeme ich v rôznych limonádach alebo jogurtoch.

Medzi ďalšie prídavné látky, ktorých názvy vám asi nič nehovoria, ale s ktorými sa môžete pomerne často stretnúť, patria tiež taviace soli (umožňujú lepšiu roztierateľnosť syrov); chuťové látky (dodávajú potravine výraznejšiu chuť); zahusťovadlá (pomáhajú zvýšiť hustotu omáčok, polievok, mliečnych výrobkov atď.); kypriace látky (spôsobujú nadýchanie pečiva); kyseliny a zásady (upravujú kyslosť potravín); plnidlá (zväčšujú objem potravín bez toho, aby sa zvýšila ich kalorická hodnota); či leštiace látky (vytvoria lesklý povrch na cukrovinkách alebo ovocí a zelenine). Na obale potravinárskych výrobkov nájdete aj želírujúce, protispekavé, zvlhčujúce, spevňujúce alebo číriace látky, modifikovaný škrob, rozpúšťadlá, baliace plyny a mnohé iné. Hoci to vyzerá tak, že v súčasnej dobe je ťažké vôbec si predstaviť nejakú potravinu bez aditív, existujú aj výnimky, pri ktorých je použitie prídavných látok zakázané alebo obmedzené. Ide najmä o potraviny označované aj ako „čerstvé“ alebo „prírodné“. Aditíva sa nesmú pridávať ani do takzvaných základných potravín, medzi ktoré sa zaraďuje napríklad mlieko, med, maslo, múka, smotana, cukor, zrnková káva, stopercentné ovocné šťavy či potraviny určené pre detskú výživu.

Kedy je potrebné mať sa na pozore?

Za normálnych okolností sú aditíva pre zdravého človeka bezpečné, existujú však isté skupiny citlivých ľudí, ktorým niektoré éčka spôsobujú vážne potiaže. Ohrození sú najmä alergici, astmatici a malé deti. Ako najrizikovejšie sa z tohto pohľadu javia konzervačné látky (kyselina benzoová E210, siričitany a sulfáty E220 – E228) a potravinárske farbivo E102, tartrazín. Kyselina benzoová, ktorá sa bežne používa na konzervovanie ovocných štiav či džúsov, je známa tým, že u malého percenta ľudí vyvoláva alergickú reakciu. Siričitany a sulfáty, využívané ako konzervant v sušenom ovocí, víne alebo konzervovanej zelenine, môžu mať zase na svedomí zhoršenie stavu až desiatich percent astmatických pacientov! Čo sa týka žltého farbiva tartrazín, alergicky naň reaguje asi pol percenta populácie a u malej časti ľudí spôsobuje hyperaktivitu. Podľa niektorých lekárov môže mať toto farbivo vplyv aj na správanie sa detí, ktoré sú po jeho požití v potravine priečne a nezvládnuteľné. V súvislosti s nie príliš pozitívnymi účinkami na ľudský organizmus sa spomínajú aj éčka s názvom dusitany. Tieto slúžia ako konzervačné látky a stabilizátory farby v údeninách. Je o nich známe, že sa môžu premieňať na potenciálne rakovinotvorné zlúčeniny. Paradoxne na zabránenie tejto „premeny“ stačí, aby výrobca do výrobku opäť „niečo“ pridal – tentoraz kyselinu askorbovú, čo sa aj praktizuje. Iste ste už počuli aj o glutamane. Táto chuťová látka, hojne používaná v orientálnej kuchyni, bola v minulosti považovaná za vinníka v prípadoch takzvaného syndrómu čínskej reštaurácie. Hodinu po zjedení jedla z ázijských kuchýň sa u niektorých konzumentov objavili príznaky zlej znášanlivosti potravín prejavované bolesťami hlavy, búšením srdca a potením. I keď z nedávnych výskumov vyšlo najavo, že skutočným vinníkom nebol samotný glutaman, ale niektoré ďalšie prísady používané v čínskych reštauráciách, napríklad kvasená sója či omáčky z kôrovcov, naďalej sa neodporúča preháňať to s jeho konzumáciou najmä u tehotných žien a ľudí s vysokým krvným tlakom. Nuž a napokon sa objavili aj názory, že by sme mali byť obozretní i pri kombinovaní rôznych aditív v jednom výrobku. Hoci je možné určiť, aký vplyv majú jednotlivé prídavné látky na človeka, údajne nie je jednoznačné, aký účinok budú mať viaceré aditíva použité naraz a konzumované počas dlhšej doby.

Rozhodnutie je na každom z nás

Ako to teda je? Predstavujú pre nás éčka reálnu hrozbu? Odpovedať by si mal každý sám. Na jednej strane všetky oficiálne odsúhlasené aditívne látky podliehajú dôslednej kontrole a v povolených množstvách a kombináciách sú pre zdravého človeka bezpečné, na strane druhej určite netvoria ideálnu súčasť nášho jedálnička. Odborníci na zdravú výživu sa jednoznačne zhodujú len v tom, že oveľa viac ako obsah prídavných látok v potravinách by sme mali sledovať to, či sa stravujeme pestro a vyvážene. Podľa nich jednostranná strava, pozostávajúca napríklad z nadmerného príjmu tukov, cukrov, soli alebo alkoholu, môže byť nebezpečnejšia ako potraviny plné aditív. Otázka teda nestojí, ktorá látka je a v akej miere pre nás škodlivá, ale ako sa stravovať racionálne, aby nám žiadna zo zložiek našej stravy neublížila.

Znie to možno neuveriteľne, ale jedálny lístok ženy už niekoľko mesiacov pred samotným otehotnením dokáže ovplyvniť telesné a duševné zdravie dieťaťa rovnako, ako jej výživa v priebehu ťarchavosti. Správne stravovanie má v tomto prípade niekoľko neoceniteľných významov: organizmus budúcej matky musí dostať všetky dôležité živiny pre zdravý vývoj plodu a jeho ochranu; výživa mu ďalej musí poskytnúť potrebné látky pre zväčšenie orgánov matkinho tela (napríklad maternice, prsníkov, ale i objemu krvi); a napokon tiež musí dôjsť k vytvoreniu dostatočných zásob živín v plode pre obdobie po jeho narodení, ako aj k vytvoreniu rezervy výživných látok v tele matky pre obdobie dojčenia. Nároky na prívod živín stravou však nie sú počas celého obdobia tehotenstva rovnaké, pretože každý trimester má svoje špecifiká. Jednou z možností, ako môže žena posúdiť, či je jej výživa správna, je aj kontrola prírastku hmotnosti počas gravidity.

Nejedzte dvakrát toľko, ale dvakrát kvalitnejšie!

V prvých troch mesiacoch tehotenstva sa výživové nároky oproti predchádzajúcemu obdobiu podstatne nemenia. Znamená to, že nie je potrebné prijímať viac energie ako doposiaľ a žena s normálnou hmotnosťou by počas prvého trimestra nemala pribrať viac ako dve kilá. Keďže v tomto období sa vytvárajú základy všetkých budúcich orgánov plodu, strava by mala byť najmä pestrá a bohatá na obsah stavebných a ochranných látok. Nastávajúca mamička by teda nemala jesť, ako sa kedysi tradovalo, za dvoch, ale dvakrát tak zdravšie a kvalitnejšie. Prvý trimester je známy aj rannými nevoľnosťami, pálením záhy a napínaním na vracanie, ktoré sú však väčšinou bez vážnejších následkov a samovoľne zmiznú. Na to, aby sa tieto nepríjemné sprievodné prejavy obmedzili na minimum, lekári odporúčajú, aby žena ešte pred vstávaním z postele zjedla pokrm s obsahom sacharidov (napríklad piškóty, kúsok chleba či sušienku) a obmedzila konzumáciu mastných, dráždivých či korenených jedál a kofeínu. Druhá tretina tehotenstva je už na príjem energie a živín náročnejšia, vyžaduje si, aby budúca mamička denne prijímala asi o dvesto až tristo kalórií viac ako obyčajne. Je to dané tým, že práve v tomto období dochádza k intenzívnemu rastu plodu a orgánov matky, ako aj k vytváraniu telesných zásob. Netreba teda zabúdať na zvýšenú konzumáciu kvalitných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a komplexných sacharidov. Čo sa týka tukov, možno vás prekvapí, že ich zvýšený príjem je v tehotenstve absolútne nepotrebný, dokonca nežiaduci a naďalej sa odporúča hľadieť skôr na kvalitu ako ľahkovážne zvyšovať ich množstvo v prijímanej strave. V treťom trimestri je potom, pravdepodobne z mechanických príčin, príjem potravy menší. Rastúci plod a zväčšujúca sa maternica totiž zaberajú v brušnej dutine čoraz viac miesta, stláčajú žalúdok i celú tráviacu sústavu. V dôsledku tohto stúpajúceho tlaku dochádza k obmedzovaniu pohybu čriev a mnohé ženy trápieva zápcha. Budúce mamičky by preto mali dbať na príjem dostatočného množstva tekutín a potravín bohatých na vlákninu, ktoré jej účinne pomáhajú predchádzať. Ideálny váhový prírastok počas druhého a tretieho trimestra predstavuje pol kilogramu týždenne, čo je asi osem a pol až dvanásť a pol kilogramu za celé tehotenstvo. Iná je situácia už len u extrémne chudých či u obéznych žien. Chudé môžu pokojne pribrať i viac ako trinásť kilogramov, u žien s nadváhou sa odporúča pribrať len okolo siedmich kíl. Lekári to odôvodňujú konkrétnymi argumentami: vychudnuté tehotné ženy riskujú, že sa im narodí bábätko s oslabenou obranyschopnosťou a nízkou pôrodnou hmotnosťou so zvýšeným rizikom úmrtia, u veľmi tučných žien sa zase môže objaviť takzvaná tehotenská cukrovka, žilové trombózy a vďaka svojej neúmernej nadváhe (a obyčajne aj nadváhe dieťaťa) budú musieť pravdepodobne čeliť komplikovanému pôrodu.

Dbajte na základné kamene vašej výživy

Bez ohľadu na to, v ktorom trimestri sa nastávajúca mamička nachádza, neustále platí, že musí dbať na prísun kvalitnej potravy pozostávajúcej zo všetkých základných pilierov plnohodnotnej výživy, teda bielkovín, sacharidov i tukov. Ako sme už spomínali, potreba tukov síce nie je zvýšená a ich príjem by nemal presiahnuť sedemdesiat gramov denne, výnimočnú pozornosť však treba venovať najmä nenasýteným mastným kyselinám. Táto špecifická skupina esenciálnych tukov je obzvlášť dôležitá pre stavbu bunkových membrán či zdravý vývoj nervovej sústavy a mozgu plodu. Keďže ľudský organizmus si nevie tieto mastné kyseliny vytvárať sám, je odkázaný na ich príjem potravou. Odporúča sa preto, aby sa tehotná žena neprekrmovala saturovanými, nasýtenými tukmi, medzi ktoré patrí napríklad bravčová masť, maslo, slanina či rôzne skryté tuky v sladkostiach, ale snažila sa prijímať dostatok čo najkvalitnejších nenasýtených tukov v podobe morských rýb (tuniak, losos, sardinky atď.), hodnotných rastlinných olejov (sójový, olivový, repkový atď.) alebo nesolených orieškov. Ďalšou nemenej dôležitou zložkou stravy budúcej mamičky sú sacharidy. Tieto slúžia ako zdroj energie a ich podiel v strave by mal byť zabezpečený hlavne takzvanými komplexnými sacharidmi. Denne sa odporúča skonzumovať ich okolo štyristo­dvadsať gramov, čo predstavuje asi štyri až päť porcií. Zaraďujeme sem celozrnné pečivo, cereálie, hnedú ryžu, müsli, hrubozrnné sušienky, grahamové cestoviny, zemiaky. K sacharidom patrí i vláknina, ktorej príjem by mal dosiahnuť aspoň tridsať gramov denne. Nielenže pomáha pri zápche, ale ochráni nastávajúcu matku aj pred zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi. Nuž a napokon sa zmienime o potrebe bielkovín, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie normálneho rastu plodu a tvorbu jeho nových tkanív, na vývoj placenty, zmeny maternice a prsných žliaz. Ich denná dávka predstavuje asi šesťdesiatosem gramov a majú byť aspoň z polovice živočíšneho pôvodu. Tieto bielkoviny sú totiž všeobecne známe svojou vysokou biologickou hodnotou a teda ich využiteľnosť pre organizmus matky ako i plodu je maximálna. Získame ich napríklad z vajíčok (najviac jedno, dve denne), mliečnych výrobkov, rýb, mäsa a hydiny, pričom zvyšnú bielkovinovú potrebu je možné pokryť rastlinnými zdrojmi, konkrétne vzájomnou kombináciou strukovín a obilnín. Z mliečnych výrobkov sa odporúča zjesť aspoň štyri porcie denne (napríklad štvrť litra mlieka, jeden jogurt, kyslomliečny nápoj, tvarohový krém či mliečny puding, syry), denná porcia mäsa (najmä chudého, rýb a hydiny) by mala pozostávať z asi dvestopäťdesiatich gramov. Samozrejmosťou by mal byť i správny pitný režim (najmenej jeden a pol litra tekutín denne) tvorený prevažne zo stolových vôd, riedených ovocných štiav či minerálok s nízkym obsahom sodíka, zároveň však bohatých na vápnik, horčík a železo. V dôsledku zvýšenej látkovej výmeny je v tehotenstve zvýšená aj potreba takmer všetkých vitamínov a minerálnych látok, ktorých nedostatok môže byť kritický až nebezpečný. Jedným zo spôsobov, ako si doplniť základné odporúčané dávky týchto mikroživín, je konzumácia aspoň piatich porcií ovocia (najmä citrusového) a zeleniny (prednostne listovej) denne. Prehľad najdôležitejších z nich vám ponúkame v našej tabuľke. Budúca mamička by si mala veľmi dobre uvedomiť, že ani jednu z uvedených zložiek ľudskej výživy neradno v jej stave podceňovať.

Alkohol, fajčenie, nadmerné pitie kávy – zabudnite!

Väčšine tehotných žien záleží na svojom zdraví ako aj na zdraví očakávaného dieťatka, a tak, pokiaľ holdujú nejakým zlozvykom, ktoré by mohli ohroziť jeho vývin, sú ochotné aspoň na čas s nimi skoncovať. Medzi tie najnebezpečnejšie z nich patrí v prvom rade požívanie alkoholických nápojov, fajčenie, respektíve cigaretový dym a v nadmerných množstvách i kofeín, najčastejšie v podobe kávy. Ak si kladiete otázku, či je naozaj nutné, aby nastávajúca mamička čo najskôr s týmito neduhmi skoncovala, možno vás presvedčia naše argumenty. Ak tehotná žena vypije nejaký z alkoholických drinkov, už o niekoľko minút sa tento nápoj dostane k plodu a môže ho vážne poškodiť. Keďže doposiaľ nie je presne stanovené, aké množstvo alkoholu môže mať na plod toxický účinok, odporúča sa ho počas gravidity úplne vynechať (obzvlášť kritické sú prvé týždne). Konzumácia alkoholických nápojov je totiž najčastejšie uvádzaná v spojitosti so zvýšeným rizikom samovoľných potratov a výskytom vrodených chýb u narodených detí. U plodu tehotnej ženy nadmieru holdujúcej alkoholu môže dôjsť až k vzniku takzvaného fetálneho alkoholového syndrómu, ktorý je sprevádzaný spomaleným rastom, psychickým, intelektovým zaostávaním, retardáciou a telesným postihnutím plodu vo forme vrodených anomálií lebky, končatín alebo pohlavných orgánov. Neskôr sa obyčajne pridružujú aj chyby srdca, obličiek alebo kostí. Ďalším neduhom je fajčenie. Jeho všeobecne známe škodlivé účinky na matku i dieťa si počas gravidity vyžadujú úplné zrieknutie sa tabaku. Vdychovanie dymu cigariet poškodzuje všetky životne dôležité orgány, krvný obeh, tráviacu i nervovú sústavu plodu. Ženy, ktoré počas tehotnosti fajčia, vystavujú svoje dieťatko niekoľkonásobne vyššiemu riziku nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasnému pôrodu či spontánnemu potratu. Deti fajčiarok bývajú po pôrode vo zvýšenej miere postihnuté infekciou horných dýchacích ciest a čo je ešte šokujúcejšie, hrozí im zvýšené riziko náhleho úmrtia. Je tiež nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako nebezpečné môže byť aj fajčenie pasívne, teda ak tehotná žena síce nefajčí, ale zdržiava sa v zafajčenej miestnosti. Nuž a napokon ešte ostáva poznamenať pár slov ku kofeí­nu. Okrem kávy sa nachádza napríklad i v čiernom čaji, kakau, kolových nápojoch a čokoláde. Štúdie o jeho vplyve na graviditu nasvedčujú tomu, že aj v tomto prípade existuje súvislosť medzi príjmom väčšieho množstva kofeínu, ktoré zodpovedá asi piatim až šiestim šálkam tuhej čiernej kávy za deň, a spontánnymi potratmi, predčasnými pôrodmi či mŕtvymi plodmi. Väčšie množstvo konzumovaného kofeínu môže byť takisto príčinou zrýchlenej srdcovej činnosti dieťaťa. Aj z tohto dôvodu sa teda odporúča jeho nadmernú konzumáciu v priebehu tehotenstva obmedziť alebo úplne vynechať.

Nedajte šancu ani rizikovým potravinám

Ak si však myslíte, že prípadným vypustením všetkých spomínaných zlozvykov je už budúca mamička mimo ohrozenia, mýlite sa. Do popredia dnes totiž čoraz viac vystupujú aj možné ochorenia z potravín! Tehotné ženy by si mali napríklad dávať pozor na chorobu nazývanú toxoplazmóza. Parazit, ktorý ju spôsobuje, sa obyčajne nachádza v surovom mäse a môže spôsobiť vážne poškodenie mozgu embrya. Nastávajúce mamičky by si tak určite mali odoprieť tatársky biftek, krvavé stejky alebo sushi a mali by sa vždy dôkladne presvedčiť, či je mäso dostatočne uvarené. Druhou zvlášť nebezpečnou chorobou, ktorá číha na tehotné ženy, je listerióza. Aj toto ochorenie býva príčinou poškodenia mozgu plodu a môže dokonca spôsobiť predčasný pôrod alebo potrat. Lekári preto odporúčajú vyhýbať sa tiež akýmkoľvek nepasterizovaným mliečnym výrobkom, nedostatočne tepelne upravenému mäsu (napríklad surovým klobáskam, jaterniciam, tlačenke) a hotovým lahôdkarským výrobkom (prednostne pochúťkovým šalátom). Vzhľadom na možnú infekciu salmonelózou sa ženám v období tehotenstva radí aj odpustiť si všetky jedlá zo surových vajec. Ide predovšetkým o rôzne krémy v zákuskoch, majonézu či zmrzlinu. Poslednú skupinu rizikových potravín, ktorých konzumáciu by mala budúca matka zvážiť, tvoria výrobky s takzvanou ušľachtilou plesňou. Patria sem plesňové syry, napríklad niva či hermelín, ktoré bývajú počas tehotenstva častým vinníkom rozvoja nepríjemných kvasinkových a plesňových ochorení. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že nástrah číhajúcich na budúcu mamičku je akosi priveľa, že vo svojej životospráve musí odrazu myslieť na obrovské množstvo nesmierne dôležitých vecí. Nič to však nemení na fakte, že väčšina žien považuje tehotenstvo za jedno z najkrajších období vo svojom živote. Ak preto náhodou aj vy patríte medzi tie, ktoré sa práve v týchto chvíľach nachádzajú v radostnom očakávaní, naplno si ho užite!

Keď stretnete nemeckých dôchodcov, určite vám neunikne pozitívna aura šíriaca sa okolo nich. Patričná pompéznosť, s akou sa pohybujú, veselý pohľad a svižný krok vás zmiatnu tak, že o ich skutočnom veku nebudete mať ani tušenia. Môžete len hádať. A najlepšie nahlas, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou sa vzdialite na míle od pravdy – budete tipovať o päť až desať rokov menej. Väčší kompliment od vás nemeckí seniori ani nemôžu dostať!

Šport na penzii nie je tabu

Dožijú sa priemerne sedemdesiatšesť rokov, zatiaľ čo našinec o šesť menej, a prognózy stále stúpajú. Vďaka svojmu nevyčerpateľnému entuziazmu vyzerajú mladšie a žijú dlhšie. Možno si myslíte, že kvôli „tučným“ dôchodkom. Áno, tie umožňujú mnohým dôstojne prežiť starobu, ale spýtajte sa tých „navždy mladých“, čo im dodáva energiu. „Aktívny pohyb!“ povedala by väčšina z nich. Ak si neviete predstaviť šesťdesiatnikov pri športe, navštívte niektoré fitnescentrum v Nemecku v dopoludňajších hodinách! Bude sa vám zdať, že ste prišli na zraz dôchodcov. Ale len chvíľu. Kým vám nedôjde, že pozorujete seniorov potiacich sa na bežiacich pásoch, stacionárnych bicykloch a posilňujúcich svalstvo činkami. Upúta vás na nich všetko. Vitalita, s akou cvičia, neskrývané potešenie z pohybu a hlavne vôľa ďalej žiť v pravom slova zmyle. Nemajú zábrany poskakovať v rytme aerobiku a pri pohľade na nich vám ani nenapadne, že by mohli byť v porovnaní s mladšími v nevýhode. Statočne s nimi držia tempo. Preto zostaňte až do konca. Záver predstavenia vám nesmie ujsť. Povzbudení endorfínmi ho zavŕšia hollywoodskym úsmevom. S nemým úžasom pokrútite hlavou. Ak máte pochybnosti, zamestnanci vám potvrdia, čo ste videli na vlastné oči: „Nikto sa nad tým u nás nepozastavuje. Staršie dámy a páni nie sú vo fitnesštúdiu žiadnou raritou. Priemerný vek evidovaných zákazníkov v športových zariadeniach v krajine je tridsaťosem rokov.“ Reč je o priemere! Zastúpené sú však všetky vekové kategórie! Všetky! Stabilnú základňu tvorí práve generácia seniorov. Dôvodov, prečo chodia do posilňovne, je viac. Niektorí zostali na dôchodku sami. Takto majú jedinečnú príležitosť prísť medzi ľudí a popri tom zobudiť hormóny šťastia a udržať si kondíciu.

Výzva od štátu

Nevenujú sa iba fitnesu. Otvárajú pre nich hodiny spoločenského tanca, imponuje im beh, rýchla chôdza a plávanie. Po sedemdesiatke športujú menej, no chodia aspoň na prechádzky. Pokiaľ vládzu, snažia sa byť aktívnymi, lebo vedia, že „pohyb je to, čo potrebujeme v každom veku, aby naše srdce bilo dlhšie! Najlepšie je začať v mladosti a nikdy neprestať.“ Ale ako sami hovoria: „K tomu, aby sme pobudli na tomto svete o pár rokov dlhšie, patrí aj zdravá životospráva. Strava bohatá na ovocie a zeleninu.“ Vo fyzických aktivitách ich podporuje tiež štát. Zdravotné poisťovne preplácajú niektoré náklady spojené s fitnesom, a to nielen dôchodcom: „Musíme doniesť potvrdenie o absolvovaní tréningu. Nevyhnutou podmienkou je pravidelná účasť.“ Keďže aj v Nemecku zostávajú mnohí voči športu pasívni a v záujme spoločnosti je, aby ľudia žili zdravšie a znížilo sa vysoké percento obéznych obyvateľov, štát sa usiluje týmto spôsobom motivovať každého. Najstarších občanov vyzýva sloganmi typu: „Seniori, hýbte sa!“

Cestovný pas prachom nezapadne

Tí, ktorí majú dostatok prostriedkov, veľa cestujú. Za poznaním, prímorskou klímou či aktívnym odpočinkom. Čo nestihli pred penziou, chcú dobehnúť teraz. Sú vernými a zároveň váženými zákazníkmi cestovných kancelárií. I napriek tomu, že o zahraničné dovolenky javia v porovnaní s minulosťou menší záujem, stále patria na európske pomery medzi vášnivých turistov. „My sa zatiaľ nesťažujeme, pozrite sa na nás, dnes sme v Mníchove, o pár týždňov letíme na Kanárske ostrovy,“ reálne hovoria o svojich možnostiach seniori.Každopádne, nech ste kdekoľvek, natrafíte na nich hádam v každom kúte sveta. Nie raz vás zastavia s prosbou: „Odfotografovali by ste nás?“ Paradoxne, vzhľadom na ich moderný spôsob života, vám strčia do rúk starý fotoaparát. K šťastiu najnovšie technológie nepotrebujú, stačí, že plnohodnotne využijú čas, ktorý im zostáva. Milujú vôňu exotiky, históriu starobylých miest, ale aj čaro hôr. Nemajú problém prehodiť batoh cez plecia, vziať si palice, ktoré im pomôžu zdolať nejakú tú „tisícovku“ po vlastných. Ak na nich natrafíte na turistických chodníčkoch a vymeníte s nimi pár slov, zistíte, čo ich tak často privádza do prírody: „Morský vzduch lieči, slnko zaháňa depresie. A hory? Tie nám dávajú pocit, že ešte sme! Celý život nás priťahovali a až do posledného dychu sa k nim budeme vracať,“ prezradia s optimizmom, zaželajú vám všetko dobré a chôdzou o čosi pomalšou ako kedysi sa poberú ďalej. A vy? Párkrát sa ešte otočíte s nevyslovenou túžbou mať toľko elánu v ich rokoch ako oni.

Drahé autá za odmenu

Hovorí sa, že ak na diaľnici dobehnete podozrivo pomalý mercedes, podľa všetkého v ňom sedia nemeckí dôchodcovia. Štatistiky síce hovoria, že ich životná úroveň klesá, stále však dokážu z priemernej penzie slušne vyžiť a dopriať si nadštandardný blahobyt, čo vedia aj predajcovia prestížnej značky Mercedes. Tento vrchol luxusu si môže dovoliť „iba“ dvadsať percent seniorov, ale ani ostatní nezaostávajú za trendom a dávajú prednosť nemeckej kvalite. Na otázku prečo, odpovedajú: „Konečne nám zvyšujú peniaze. Na čo ich ďalej odkladať? V našich rokoch si predsa zaslúžime lepšie a bezpečnejšie auto.“ Drahý automobil berú ako samozrejmosť, ktorá dotvára siluetu ich starnutia.

Milujú hody a pivo

K ich životnému štýlu patrí aj príležitosť vyraziť do ulíc! Radi si spríjemňujú čas „kávičkovaním“ a ak sa v blízkom okolí konajú hody či „bierfest“, dajú si záležať, aby vyzerali ako zo škatuľky. Buď si oblečú miestny kroj, alebo sa vyparádia tak, ako keby mali pózovať na obálku časopisu. Lenže oni myslia ináč: „Dôchodkový vek neznamená, že sa máme prestať o seba starať a musíme sedieť doma! Pokračujeme len v tom, na čo sme boli zvyknutí. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali prestať.“ S takouto životnou filozofiou si pochutnávajú na nemeckých špecialitách a pri litráku piva dokážu presedieť celé hodiny bez toho, aby sa opili. S istotou čakajú na príležitosť, kedy si spolu s mladými budú môcť zaspievať v ľudových tónoch obľúbenú: „Viva colonia! Wir lieben das Leben, die Liebe und die Lust, wir glauben an den lieben Gott und haben immer Durst!“ (Milujeme život, lásku a máme chuť baviť sa, veríme v milovaného Boha a chceme napiť sa.) Takí sú nemeckí seniori. Odhodlaní bojovať s neúprosným časom a s vôľou zostať duchom mladí tak dlho, ako sa len dá. Pretože život sa pre nich s príchodom dôchodku nekončí!