Móda

Téma Casual Brown je hrejivá, plná farieb zeme a pohodlných modelov z mäkkých materiálov. Nie je nič vhodnejšie do rušných dní v nehostinných uliciach chladného veľkomesta. Ďalšia téma vystupuje z tieňa uhrančivej húštiny jesenného lesa ako Cedar Time. Hovorí o sile protikladov prostredníctvom farebného kontrastu červenej v záplave zelených tónov, prináša vzory a dekoratívne detaily. Štylizuje a posúva lesk glamouru, kam zdanlivo nepatrí, do sveta lovcov v zelených uniformách. Nakoniec, keď sa podvečer celkom zotmie, je ženská, zmyselná a príťažlivá Deco Romance. Hrá sa s kombináciou čiernej a bielej, zdôrazňuje krivky a vyzdvihuje sexappeal. Stačí sa poddať a premení vás na neodolateľného vampa.

Nezbedné dievčatá si vykračujú po módnom móle odeté v rôznych lakovaných variáciách červenej a čiernej, staroružovej a atramentovej modrej – v trendových farbách tohtoročnej jesene. Úzke sukničky s vysokým pásom dopĺňajú lakované opasky s výraznými mašľami, široké sukne naopak zvýrazňujú objemné tylové spodničky. Krásu ženy vyzdvihnú plisované minišaty z červeného a čierneho žoržetu. Kolekcia využíva kombináciu rozličných matérií, kože, čipky, krepu v čiernej, šarlátovej a staroružovej, navyše prináša vzory a ozdoby príznačné pre módu spred polstoročia – bodky, srdiečka, mašle. Pokiaľ sa jedná o doplnky, najtrendovejšie pôsobia kabely v tvare srdca s mohutnými rúčkami, ozdobené čipkou alebo leopardím vzorom, a tiež kabelky s prackou. Ak sa vyberiete v štýle novej kolekcie Cheap and Chic, nezabudnite na závratne vysoké lodičky s veľkými taftovými mašľami alebo vysoké kožené či semišové čižmy tesne obopínajúce nohu až po kolená. Ditu Von Teese uzriete v čiernej saténovej blúzke so širokými rukávmi a čipkovaným golierikom a pôsobivým výstrihom v kombinácii s koženým korzetom ozdobeným mašľou a taftovou sukňou.

Rossella Jardini
Rossella Jardini, rodáčka z talianskeho Bergama, začala svoju kariéru módnej dizajnérky v roku 1974. Pôvodne predávala odevy známych návrhárov Issey Miyake, Ter & Bantine a ďalších. O dva roky neskôr začala spoluprácu s Nicolom Trussardim, ktorému asistovala pri tvorbe modelov a kožených doplnkov. V roku 1978 spolu s dvoma priateľkami vytvorila prvú vlastnú líniu odevov s názvom Alvear. Takto spoznala Franca Moschina a v roku 1981 sa stala jeho asistentkou pri tvorbe kolekcie Cadette. Do spoločnosti Moschino vstúpila v roku 1984 ako asistentka Franca Moschina pri tvorbe primárnej línie Moschino Couture! a šéfka divízie doplnkov. Postupne sa podieľala na všetkých kolekciách Moschino. Po smrti Franca Moschina v roku 1994 sa Rossella Jardini rozhodla udržať tradíciu a filozofiu značky Moschino. Dnes je nielen pravou znalkyňou tejto renomovanej talianskej značky, ale aj tvorivou riaditeľkou línií Moschino, Moschino Cheap & Chic a Moschino Jeans. Je zodpovedná za imidž a štýl značky, reklamnú kampaň i dekoráciu predajní ponúkajúcich oblečenie Moschino.

Slovenská návrhárka Andrea Kvasnicová je nositeľkou prestížneho titulu TOP STYL DESIGNER z mezinárodnej módnej prehliadky International Fashion Show v rámci veľtrhov STYL a KABO z februára 2006.Ocenená kolekcia Dimenzo, ktorej prierez vám ponúkame, vynikla predovšetkým čistotou strihu a technického vypracovania, a to od plaviek až po kabáty a tašky. Sama autorka ju charakterizovala ako príbeh ženy s dynamickým mestským životným štýlom, inšpirovaným jazdou na skútri a architektúrou metropoly. Použila vetrovkovinu, neoprén, ekokožu, úplet a tyl. Materiály dotvorila sieťotlačou.
V módnej kolekcii Marcela Holubca W. – M. H. W. – LOVE SEX FASHION – sa prelínajú dva životy – život MUŽA a ŽENY. Sú o tom, ako on miloval ju a ona milovala jeho. Typická Love Story, ktorá končí Happy Endom. Ale gýčový príbeh lásky skončí a on zostane sám. Zistí, že v žene sa skrývajú protipóly ako Dobro a Zlo, Láska a Nenávisť, Vojna a Mier, nepoškvrnená Panna a Prostitútka. Nestrácajú sa v neustálom boji, v ktorom nik nevie, o čom je život. Vy to viete?! Túži si ďalej žiť svoj sen. A preto ide za svojím cieľom a pevne verí, že to znovu dokáže. Dokáže milovať. Pretože je to silnejšie ako on – LOVE SEX FASHION.
Kolekcia dámskych odevov Michaely Ľuptákovej Natural Killers, Rakovina – Chcem žiť!, je inšpirovaná autorkiným vlastným prežitím a žitím s rakovinou a jej liečbou. Je vyjadrením zmien na jej tele i duši. Snažila sa prepojiť tradičné formy odevu s abmormálnymi tvarmi – nádormi na tele odevu. Rovnako tak motív dezénov je prenesenou implikáciou rakoviny a boja s ňou. Ďalšími zdrojmi inšpirácie boli infantilné hry na dobrých a zlých. Vzbura jednej bunky, vedúca k smrti celku, ale nie imaginárneho, ale vlastného tela. Tak ako duša nemôže žiť bez tela, ani telo nemôže žiť bez duše.

17. mája sa v New Yorku konala módna prehliadka mladých slovenských dizajnérov. Niesla sa v príjemnej komornej nálade a bola plná podmanivých modelov, ktoré môžu s odvahou konkurovať svetu. Žeby slovenská móda začínala pomaly, ale isto, dobýjať svet?

Oficiálnu kultúrnu akciu, ktorá umožnila prezentovať kvalitný slovenský módny dizajn za hranicami, organizoval Generálny konzulát SR v New Yorku a Nadácia +421. Hlavná idea prehliadky sa niesla v duchu spojenia dvoch odlišných kultúr: slovenská mestská móda a kozmopolitný New York City. Päť slovenských návrhárov – Boris Hanečka, Jana Kuzmová, Marcel Holubec, Michaela Ľuptáková a Miroslava Kurpasová –, s ktorými spolupracovalo päť šperkárov – Barbora Dzuráková, Betty Majerníková, Marian Hornyák, Kristína Hrončeková a Kristína Ondrejková – a dvaja dizajnéri doplnkov – Noémi Kolčáková-Szakállová a Katarína Ondrejková –, spolu vytvorili päť mini ready-to-wear kolekcií. V ich koncepcii sa prelínal kozmopolitný mestský look so slovenskými národnými tradíciami. Ako hosť sa na prehliadke predstavila americká hip-hopová značka Ecko unltd, dnes už renomovaná spoločnosť s multimiliónovým biznisom so sieťou obchodov po celom svete. Hlavnou aktérkou, ktorej sa podarilo katapultovať slovenský módny dizajn za hranice a stojí za konceptom, prípravou a koordináciou celej kolekcie, je slovenská stylistka Liana Weiss.

Hovorí sa, že New York je mesto nekonečných možností. Predsa len, pre slovenského módneho dizajnéra nie je jednoduché zaradiť sa medzi masu tamojších tvorcov. Preto sa musím spýtať, ako sa Vám, Liana, podarilo zrealizovať módnu prehliadku práve tu?

S ponukou vytvoriť kolekciu na prehliadku v NYC ma oslovil Generálny konzulát SR v New Yorku a, musím sa priznať, splnil sa mi tak jeden z mojich snov – ukázať, že na Slovensku sú talentovaní mladí ľudia, ktorých umenie vie zaujať aj v konkurenčne divokom „veľkom svete“.

Stojíte za konceptom celej kolekcie. Ako sa rodila jej hlavná idea?

Chceli sme vytvoriť jedinečnú, sofistikovanú kolekciu, ktorá v sebe bude niesť aj hlbšie posolstvo, bude reflektovať slovenskú dušu, vnímajúcu dnešný kozmopolitný svet. Výsledkom je kolekcia Folk Couture, kde Folk predstavuje inšpiráciu slovenským folklórom a Couture vyjadruje umenie byť originálny, progresívny a nadčasový.

Na prehliadke sa predstavilo päť módnych dizajnérov, ktorí prezentovali skutočne nápadité kolekcie. Akým spôsobom ste ich vyberali?

S Borisom Hanečkom spolupracujem už dlhšie, je mojím prvým osobným objavom. Janka Kuzmová je na slovenskom módnom nebi už žiariaca hviezdička, Michaela Ľuptáková a Marcel Holubec ma zaujali minulý rok spoločnou kolekciou Fucking Fashion, s ktorou na súťaži Top Styl designer v Brne získali druhé miesto. A o Mirke Kurpasovej, ktorá dlhšie pôsobila v Nemecku, som dostala zaujímavé referencie a chcela som jej tvorbu zažiť osobne. S výberom všetkých piatich som bola po vzhliadnutí už hotovej kolekcie veľmi spokojná. Dokázali svoju šancu nádherne využiť…

Ako vznikol nápad spojiť módnych dizajnérov so šperkármi?

Chcela som posunúť myšlienku ďalej a vytvoriť kompletnú kolekciu modelov, šperkov, kabeliek, klobúčikov… a zároveň dať priestor ďalším talentovaným umelcom. A dokázať, že vieme vytvoriť vlastnú kolekciu so všetkým, čo k tomu patrí. Myslím, že sa mi to podarilo. Dôkazom je aj to, že mladí umelci vo vzájomnej spolupráci pokračujú, a spoločne už pripravujú kolekcie na módne súťaže a prehliadky, ktoré budú v blízkej budúcnosti u nás aj v zahraničí…

Viem, že modely predvádzali na móle, ale ich tvorcovia ostali doma a Vy ste spolu so slovenským vizážistom Alexom museli celú akciu zvládnuť sami. Bolo to náročné?

Áno, bolo. Ale myslím si, že to patrí ku každej prehliadke. V zákulisí to vždy vyzerá inak ako na móle. Stres, chaos, adrenalín… Alex musel za šesť hodín nalíčiť a učesať dvanásť modeliek, čo sa reálne zdá byť nemožné! Ja som ich zas stylovala vo veľkej róbe s krinolínou… Pocit po dlhom potlesku na konci prehliadky však stojí za to!

Prehliadke predchádzajú mesiace práce, zhon a napätie. Nakoniec šou trvá niekoľko minút a je koniec. Aké ohlasy vyvolal slovenský dizajn v radoch prizerajúcich sa hostí?

Boli príjemne šokovaní. Nečakali, že maličké Slovensko ich zaplaví takou dávkou kreativity!

Podarilo Vám sa niektorý model predať?

Predaj modelov nebol cieľom prehliadky a nebolo to ani fyzicky možné, po prehliadke to v šatni vždy vyzerá ako po výbuchu granátu. Ale jeden model si cestu k novej majiteľke našiel…

Máte informácie o ohlasoch v miestnych médiách?

Áno, a všetky boli veľmi pozitívne!

Čo si z tejto akcie odnášate? Má zmysel bojovať za kvalitu slovenskej módy v zahraničí?

Z New Yorku som si odniesla veľa nových skúseností a tvorivej inšpirácie. Bojovať za slovenskú módu zmysel určite má. Dokonca si myslím, že toto je cesta, ktorou by sme mohli ísť. Najprv sa skúsiť predať v zahraničí a potom doma. Na Slovensku to je totiž stále tak, že ľudia uveria, že je niekto dobrý, väčšinou až vtedy, keď je okolo jeho mena rozruch najprv za hranicami…

Plánujete nejaký ďalší podobný projekt?

Áno, ten je však zatiaľ hudbou budúcnosti. Nechajte sa prekvapiť…

S Lianou Weiss sa zhovárala Ľudmila Bolešová.

Plávanie v korzetoch

Ešte v priebehu 19. storočia trávili ženy čas na pláži upnuté v korzete, ukryté pod oblečením od hlavy až po päty. Predchodcom plaviek, ako ich dnes dôverne poznáme, bolo akési kúpacie oblečenie, skladajúce sa z vrchných vlnených šiat na zapínanie, pančúch, korzetu a dokonca aj klobúka a rukavíc. Jednoducho, žena ani na pláži nesmela ukázať nahú pokožku. Napriek tomu, že muži už vtedy vchádzali do vody v jednoduchom ľahkom úbore, ich manželky sa museli brodiť v morských vlnách v nepohodlných metroch látok. V takom odeve, ktorý pri navlhnutí zároveň poriadne nabral na váhe, sa skutočne nedalo hovoriť o kúpaní či nebodaj o plávaní. Šlo skôr o akési statické a častokrát skutočne komické máčanie sa. Mnohé dámy podobný druh radovánok preto ani nevyhľadávali. Istá inovácia v dámskom kúpacom oblečení nastala na prelome 19. a 20. storočia. Vyšpecifikovalo sa ako šatová tunika s krátkymi rukávmi, dlhá zhruba po kolená, pod ktorú sa obliekali bermudy do polovice lýtok, v páse pevne prichytené k sukni. Ale klobúčik a pančuchy stále nesmeli chýbať.

Prvá morská panna

Až v druhom desaťročí minulého storočia kombináciu tuniky a nohavíc začal nahrádzať typ oblečenia v jednom kuse, o ktorom už môžeme hovoriť ako o skutočných plavkách. Jeho hlavnou propagátorkou sa stala žena posadnutá plávaním, Annette Kellermanová. Táto bojovníčka za práva žien, okrem iného aj herečka a spisovateľka, sa narodila v Austrálii v roku 1887. Presťahovala sa do Ameriky, kde v roku 1902 vyhrala svoj prvý titul na plaveckom šampionáte New South Wallesu. Možno práve vďaka svojmu profesionálnemu prístupu k tomuto vodnému športu tak ťažko znášala nepohodlie ženského kúpacieho oblečenia. Jej odpor bol natoľko silný, že svojím neoblomným presvedčením zmenila históriu. Jednodielny oblek z úpletu, akýsi priliehavý overal s krátkymi nohavicami, minisukničkou a vrškom v podobe tielka, je práve jej výtvorom.

Verejné pohoršenie

Než spoločnosť tohto predchodcu dnešných dámskych plaviek prijala, spôsobil odvážnej Annette nemálo problémov. Je podstatné si uvedomiť, že v tom období žene spod sukne nesmeli vytŕčať nohy viac než tesne nad členky. A hrdá Annette si vykračovala po pláži v rovnakom trikote, aký nosili muži, ktorý zakrýval sotva dve tretiny stehien! Puritánski strážcovia verejného poriadku ju za verejné pohoršovanie z bostonskej pláže odviezli priamo do väzenia. Bez ohľadu na to, že v tom období sa Annette už tešila obrovskej sláve. Jej ohromujúci príbeh si našiel cestu aj na filmové plátno, keď ho v roku 1952 sfilmovala Esther Williamsová pod titulom Million Dollar Mermaid (Miliónová plavkyňa).

Komerčná záležitosť

Aj napriek odporu puritánov trvalo len pár rokov, kým si ženy nové plavky obľúbili a povolili ich aj zákony. Dĺžku krátkych nohavíc síce stále pred vstupom na pláž merali strážnici, bol to však úžasný komfort v porovnaní s minulosťou. Čoskoro sa nového módneho trendu chytili aj šikovní podnikatelia, Američania Carl Jantzen a John Zehntbauer z Portlandu v štáte Oregon. Pod značkou Jantzen začali s masovou produkciou úpletových plaviek v jednom kuse, ktoré ostali ľahké aj po namočení. Samozrejme, s tými dnešnými sa nedajú porovnávať, ale nadobro zmenili históriu. Prvé z nich sa dostali na trh v roku 1913 a zhruba o desať rokov neskôr sa oficiálne predávali po celej Amerike. Nové modely neustále ďalej inovovali, materiál sa zlepšoval, nohavice skracovali, až sa z nich nakoniec celkom odstránila suknička. Reklamný slogan z roku 1938 už znel v celkom inom duchu: Buď atraktívna, aj keď si aktívna. Zdokonalené výrobky propagovali s tvrdením, že „nikdy predtým neboli plavky vytvorené tak, aby priliehali tak perfektne a držali sa prirodzených línií tela tak tesne“.

Nakoniec prišla Coco

Módny trend posadnutia plavkami veľmi skoro zachytili aj módni dizajnéri. Do svojich kolekcií ich začali zaraďovať tvorcovia ako Jean Patou, Elsa Schaparelli či Coco Chanel. Predovšetkým Coco, veľká propagátorka pletených odevov, začala presadzovať tento vyhľadávaný módny artikel aj z dôvodu pohodlia a komfortu. Tu sa už môže čitateľovi zdať, že plavky svoj boj nadobro vyhrali a ďalej šlo všetko samo. Nebolo to tak, pretože do hry s obnaženými telami vstúpil ešte jeden dôležitý fakt. Opálené telo totiž spoločnosť absolútne zaznávala, cenila sa len alabastrovo biela, slnkom nedotknutá pokožka. Hnedé opálenie patrilo nižším vrstvám, robotníkom pracujúcim na ulici, v kameňolomoch, farmárom či kovbojom. Bolo nutné, aby prišla osobnosť, ktorá tento prežitok pochová alebo priam zmení na módu. Svoju úlohu si v tomto príbehu Coco Chanel splnila bravúrne. Nepatrila síce svojím zjavom medzi dobové bohyne krásy, mala však neuveriteľný vplyv na vnímanie módy, štýlu a krásy tej doby. Sama svoje prvé plavky vystrihla takmer v rovnakom čase ako Jantzen, v roku 1914, ako potvrdenie revolúcie za pohodlnejšie dámske plavecké oblečenie. Podobne ako plavkyňa Annette Kellermanová presadzovala názor, že žena by mala byť rovnako ako muž fyzicky zdatná, aktívna a silná.

Začiatkom štyridsiatych rokov plavky už odhaľovali chrbát hlbokými výstrihmi alebo otvormi rozmanitých tvarov. V tom istom období sa začali objavovať aj prvé dvojdielne plavky so samostatnou podprsenkou, ale obliekali si ich zatiaľ len tie odvážnejšie. Od päťdesiatych rokov už históriu plaviek začali písať samotní diktátori módy, dizajnéri, ktorí ich podobu prispôsobujú vždy aktuálnym módnym trendom až do dnešných dní.

Svetoznáma a úspešná módna návrhárka Hanae Mori žila a tvorila v Paríži, kde si na ulici Avenue Montagne otvorila pred mnohými rokmi svoj ateliér. Narodila sa však na druhom konci sveta, blízko hlavného mesta Japonska Tokia v malej dedinke Shimane. Jej rodina, v ktorej bola jediným dievčaťom medzi piatimi bratmi, striktne dodržiavala národné tradície. Otec bol povolaním chirurg, napriek tomu však mal silný zmysel pre literatúru, umenie a dokonca i módu. Sledoval, kam sa uberajú módne trendy v Tokiu či Osake a svoje obleky si nechával šiť u ruských krajčírov, ktorých osobne poznal. Podľa najnovšej módy obliekal i svoje deti. Malá Hanae mnohokrát v rozpakoch vstupovala do triedy vo svojich parížskych šatočkách medzi dedinské deti oblečené v ošúchaných handrách. Keď mala desať rokov, poslal ju otec na súkromnú školu do Tokia s vidinou, že sa z nej stane lekárka. Celú strednú školu však Hanae s otcovým zámerom bojovala. Jej vášňou sa stali farby a kreslenie, nie pitvanie mŕtvol. Umenie však jej otec považoval za číro nepraktickú oblasť, a tak obaja pristúpili na kompromis. Hanae nastúpila na Tokio Christian Women´s University a začala študovať literatúru. Univerzitnú idylku však čoskoro narušilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Ako mnohí iní študenti, aj Hanae musela zmeniť svoj bezstarostný spôsob života. Cez deň drela vo fabrike a v noci sa schovávala v protileteckom kryte. A počas bombových náletov americkej armády čítala povinné školské čítanie – americké vojnové romance.
Po skončení vojny sa jej podarilo školu dokončiť, v roku 1947 úspešne promovala. Medzitým stretla muža svojho života, ktorý ju vzápätí po promóciách požiadal o ruku. Syn bohatého textilného priemyselníka si ju onedlho aj vzal a z Hanae sa stala, namiesto odborníčky v oblasti literatúry, zámožná žena v domácnosti. „Nemala som problém s vedením domácnosti. Ale už po troch mesiacoch som začala byť nepokojná a chcela som niečo robiť,“ hovorí. Jej umelecké túžby sa neustále ozývali, tak sa rozhodla pre štúdium módneho dizajnu. Venovala tomu bezmála tri roky, pričom prešla krajčírske techniky, strihové konštrukcie i výtvarnú tvorbu. V roku 1951 sebaisto usúdila, že je dostatočne pripravená, a otvorila si ateliér. Na komorných stretnutiach zákazníčkam prezentovala svoje modely a vytvárala šaty na mieru. Nájom jej spočiatku platil manžel, do roka si však na svoje podnikanie zarobila sama a začala zarábať. Za ďalšie dva roky výnosy prekročili očakávania a pyšný manžel sa rozhodol participovať v podniku dohľadom nad finančnou stránkou. Rok 1954 sa stal v kariére Hanae Mori prvým zlomovým. Jej ateliér navštívil významný tokijský filmový producent. Zaujali ho jej modely, v ktorých videl genialitu spojenia japonskej tradície s módnymi trendami západného sveta. Ponúkol dizajnérke kontrakt na vytvorenie kostýmov pre pripravovaný film. Tento moment odštartoval celých šesť rokov kreatívnej práce v oblasti kostýmového výtvarníctva. V priebehu tohto obdobia Hanae Mori vytvorila viac než sedemsto rozmanitých kostýmov a spolupracovala s najvýznamnejšími japonskými filmovými režisérmi, ako sú Kurosawa Akira, Mizoguchi Kenji alebo Oshima. V roku 1960 dostala významné ocenenie spoločnosti Japan Editor´s Club za vynikajúci filmový kostýmový dizajn.

Uprostred tohto kreatívneho zhonu a kolobehu nastalo prebudenie. Narodili sa jej dvaja synovia. Začala prehodnocovať svoj dovtedajší život a pochopila, že sa chce posunúť ďalej. Vzala svoje deti a hŕstku peňazí zarobených tvorbou kostýmov a rozhodla sa odcestovať do Európy. „Vďaka práci so všetkými tými režisérmi sa rozšíril môj rozhľad. Uvedomila som si, že na svete existuje mnoho rozličných typov žien, pochopila som, ako ich vnímajú muži a prečo ich milujú.“ V roku 1961 priletela do Paríža. Stačilo sa obzrieť okolo a vidieť tie nekonečné obzory možností. Predovšetkým ju zaujímali módne domy. Najviac sa nadchla pre modely Coco Chanel a keďže chcela vidieť jej kreácie zblízka, dohodla si s ňou stretnutie ako zákazníčka. Jej ateliér vyžaroval uvoľnenú atmosféru a osobnosť Coco Chanel v duši Hanae zanechala hlboký dojem. „Vy máte nádherné čierne vlasy. Vás musíme obliecť do oranžovej, žiarivej ako slnko,“ povedala jej vtedy Coco. Samotná velikánka vtedajšej parížskej módnej scény i samotné umelecké prostredie Paríža iba utužovali tajný sen Hanae Mori stať sa súčasťou sveta nádherných látok, podmanivých farieb a exkluzívnych modelov.
Jej sen neostal dlho tajným. Založila vlastnú značku v roku 1964 a o rok nato v New Yorku predstavila svetu svoju prvú módnu kolekciu. Po rokoch práce v tokijskom ateliéri v roku 1977 otvára prvý butik Haute Couture priamo v Paríži na ulici Avenue Montagne. V tom istom roku sa stala prvou ázijskou ženou, ktorá dostala pozvanie do Syndicale de la Haute Couture Parisienne. Toto spoločenstvo združuje najprestížnejších módnych dizajnérov, ich počet je prísne špecifikovaný a navyše jeho členmi sa mohli stať výhradne Európania. Zároveň Hanae francúzska vláda udelila Rád čestnej légie a Croix de Chevalier des Arts et des Lettres. Tieto ocenenia i mnohé ďalšie si vyslúžila za svoj inovátorský prístup k módnemu dizajnu. Jej tvorba v sebe spojila tradičnú estetiku Ázie a moderný súčasný módny dizajn vo svete. Základom mnohých z jej modelov bolo tradičné kimono. Dokázala majstrovsky narábať s hodvábnymi a šifónovými materiálmi a nezanedbateľný bol aj jej vycibrený zmysel pre farby. Niektoré kimonové látky s potlačami čerešní, kvetov a motýľov sa vyrábali priamo vo fabrike jej manžela Keia. Často používala motívy japonského umenia, obľubovala červenú farbu a zlaté potlače a doplnky. Zároveň dokázala vytvoriť nezabudnuteľné dámske kostýmy, ktoré sú svojím štýlom oveľa bližšie európskemu vnímaniu dámskej módy.
V januári 2002 predala svoju firmu spolu s licenciou značky Hanae Mori Prt-á-Porter investičnej skupine rodín Rothschildovcov z Británie a Mitsuiovcov z Japonska. Ich plánom bolo expandovať v rámci Európy a Ameriky, aby k dovtedajším šesťdesiatim dvom úspešným obchodom pribudli mnohé ďalšie. Odbremenená od finančných starostí sa mohla Hanae Mori naplno odovzdať kreatívnej oblasti Haute Couture. Spojila sa s manželkou jedného zo svojich synov, Pamelou. Toto partnerstvo sa ukázalo ako veľmi plodné a úspešné vďaka mladej novej krvi. Nevydržalo však dlho, pretože v roku 2004 sa Hanae Mori po štyridsiatich rokoch tvorby rozhodla ukončiť svoju kariéru a rozlúčiť sa so svetom módy. Stalo sa tak v júli, na poslednej módnej prehliadke kolekcie Haute Couture. Modely poslednej kolekcie už tradične zodpovedali štýlu vytvorenému mixom kultúr. Videli sme drakov z divadla Kabuki na saténových kabátoch, ale aj žiarivé expresívne farby, ako oranžovú, červenú a zelenú, inšpirované Chagallovými maľbami. V defilé smerom k aplaudujúcemu obecenstvu vykročili biele nevesty ozdobené čipkovými motýlikmi, ktoré sú súčasťou loga jej značky. Ako posledná vystúpila na mólo spolu s Hanae Mori jej vtedy dvadsaťjedenročná vnučka Izumi Mori. Ponad mólo sa vznieslo čosi ako smútok. Pocit, že štýl tejto preslávenej dizajnérky v budúcnosti bude nenahraditeľne chýbať.

Módne defilé siedmich kolekcií aktuálnych modelov doplnila kolekcia Minulosť, retrospektíva módnych návrhov, ktoré zdobili finalistky Miss v rokoch 1996 až 2005. Módnuprehliadku moderovala Jarmila Hargašová-Lajčáková. Prišli aj dlhoroční priatelia Lýdie Eckhardt, Misha a Robo Opatovský, ktorí zaspievali známe songy, Jaro Bekr a Mako, ktorých s Lýdiou spája nielen priateľstvo, ale i spomienky na začiatky ich kariéry, spojené práve s touto dámou slovenskej módy. Značky LÝDIA ECKHARDT EXCLUSIVE a LÝDIA ECKHARDT DIONE sa tešia dlhoročnému uznaniu a záujmu slovenskej i zahraničnej klientely.Módna šou bola dôstojnou oslavou 15. výročia založenia salónu LÝDIE ECKHARDT.

Keď hovoríme o peniazoch, približne koľko ste sa na svadbu rozhodli minúť? Najprv si treba pozrieť svoje bankové účty. Porozprávajte sa svojimi aj so snúbencovými rodičmi, či aj oni majú rovnaké predstavy o rozpočte svadby, prípadne, ako vám chcú pomôcť. Kde by ste svadbu chceli mať? Vo vašom rodnom meste? Alebo tam, kde momentálne bývate? Aký dlhý bude zoznam hostí? To všetko sú veľmi dôležité otázky. Premyslite si, ako chcete, aby vaša svadba vyzerala. Nejde teraz o farbu obrusov alebo chuť svadobnej torty, ide o celkový obraz. Chcete mať svadbu večer alebo radšej klasickú svadbu cez deň? Predstavujete si veľké množstvo čerstvých kvetov alebo preferujete jemnejšiu výzdobu? Bláznivého diskotékara alebo hudobnú kapelu? Chcete mať večeru s piatimi chodmi alebo radšej bufetové stoly? Nezabudnite komunikovať priebežne aj so svojím snúbencom. Ako veľa chlapov v dnešnej dobe aj on môže mať svoj názor, o ktorom ste ani netušili. Verte svojim zmyslom ohľadne cesty, ktorou sa pri plánovaní vydáte. Je to všetko o určení priorít. Keď chcete mať sálu s krásnym výhľadom, vyhnite sa hotelom v centrách miest a zamerajte sa na horské chaty, penzióny alebo reštaurácie situované pri riekach alebo jazerách. Keď máte radi gurmánske jedlá a víno, sústreďte sa hlavne na výber kvalitnej kateringovej spoločnosti. Ak máte radi hudbu, vyberte si špeciálnu kapelu, ktorú aj poznáte. S dostatkom času a sústredenia sa môže predstava vašej vysnívanej svadby pomaly začať črtať. Keď už bude táto predstava reálna, všetko pôjde ďalej hladšie a jednoduchšie.

Kalendár svadby

Príprava svadby si vyžaduje dokonalú organizáciu. Ak neviete dobre premyslieť všetky detaily, tak plánujte svadbu bez nich, alebo si nájdite niekoho, kto choreografiu vašej svadby vymyslí za vás. Ale vtipy nabok. Musíte si najskôr určiť priority, aby ste potom pripravili i najdrobnejšie prvky perfektnej recepcie. Buďte prezieravá a múdra, nechajte si dostatok času na prenájom priestorov a kontakt s profesionálmi, ktorých si vyhliadnete. Prinášame vám kalendár dôležitých krokov, ktorý vám pomôže v príprave vašej svadby. Upravte si ho podľa toho, či máte na jej prípravu viac alebo menej ako dvanásť mesiacov.

12 mesiacov pred svadbou

Rozhodnite sa pre celkový štýl svadby.
Urobte si predbežný rozpočet.
Zaobstarajte si informácie, ktoré vám pomôžu pri organizovaní svadby.

11 mesiacov pred svadbou

Určite dátum svadby a hodinu svadobného obradu.
Rozhodnite sa pre miesto konania obradu (konkrétny kostol, sobášnu sieň) a hneď si objednajte termín.
Urobte si prieskum ohľadne profesionálnych organizátorov svadieb.

10 mesiacov pred svadbou

Zabukujte si firmu organizujúcu svadby, ak ste sa rozhodli využiť takúto službu.
Zabukujte si miesto na recepciu a objednajte si kateringovú spoločnosť.
Zostavte si predbežný zoznam hostí.

9 mesiacov pred svadbou

Zabukujte si fotografa a kameramana.
Zabukujte si kapelu alebo diskotékara.
Začnite sa venovať výberu svadobných šiat a šiat
pre družičky.

8 mesiacov pred svadbou

Urobte si prieskum vhodných kvetinárstiev ohľadne svadobnej kytice a výzdoby.
Stretnite sa s kňazom alebo úradníkom, ktorý vás bude sobášiť, a prediskutujte priebeh ceremónie.
Prezrite si destinácie na svadobnú cestu.

7 mesiacov pred svadbou

Dokončite zoznam svadobných hostí.
Premyslite si štýl a text svadobného oznámenia.

6 mesiacov pred svadbou

Zabukujte si kvetinára.
Objednajte si alebo kúpte svadobné šaty pre seba i pre družičky.
Premýšľajte nad poistením vašej svadby.

5 mesiacov pred svadbou

Dajte si vyrobiť svadobné oznámenia a pozvánky, prípadne si zabukujte tlačiareň.
Zorganizujte a zabukujte si limuzínu a odvoz pre svadobných hostí.

4 mesiace pred svadbou

Vyberte oblek pre ženícha, topánky a všetky potrebné doplnky.
Zabukujte si svadobnú cestu.

3 mesiace pred svadbou

Urobte konečné rozhodnutie ohľadom svadobnej kytice a kvetinovej výzdoby.
Vytvorte si zoznam skladieb pre kapelu či diskotékara.
Dokončite kompletný zoznam hostí.

2 mesiace pred svadbou

Naplánujte si cez katering svadobné menu.
Objednajte svadobnú tortu.
Pošlite oznámenia a pozvánky.

1 mesiac pred svadbou

Ukončite všetky plány priebehu svadobného obradu a plánovanie detailov svadobnej recepcie.
Prejdite si zoznam skladieb, ktoré sa budú hrať počas obradu a svadobnej hostiny, so sobášiacim kňazom či úradníkom a muzikantami.

3 týždne pred svadbou

Zavolajte hosťom, ktorí vám neposlali odpoveď.
Starostlivo naplánujte zasadací poriadok.
Overte si v kvetinárstve čas donášky kvetinovej výzdoby a svadobnej kytice a dajte si potvrdiť termín u muzikantov a ostatných, ktorí sa budú podieľať na priebehu vašej svadby.

1 týždeň pred svadbou

Dajte kateringovej spoločnosti kompletný zoznam a počet hostí, ktorí sa zúčastnia svadobnej hostiny.
Vytvorte zasadacie kartičky.
Vyzdvihnite si svadobné šaty.

Deň pred

Dajte si spraviť manikúru a pedikúru.
Stretnite sa s hlavnými účastníkmi svadby a s najbližšou rodinou a prejdite si s nimi ešte raz celý priebeh svadby pri večeri.
Dobre sa vyspite.

Váš veľký deň

Dajte si dobré raňajky.
Relaxujte.
Zabavte sa!