Svadobné šaty v minulosti sa od tých dnešných veľmi líšili. Nevesty sa obliekali do svojich najlepších sviatočných šiat najrozličnejších farieb, ktoré mohli potom aj ďalej používať. Rovnako to bolo so svadobnými doplnkami. Než sa začala používať napríklad svadobná kytica, ženy si krášlili kvetmi vlasy a šaty a zdobili sa i zelenými bylinami alebo obilím.
Máme tu opäť mesiac lásky a milencov, máj. Mnohé vydajachtivé devy čakajú práve na tento čas, aby spečatili svoj vzťah sľubom manželským. Prinášame nielen budúcim nevestám, ale všetkým romantickým ženským dušiam niekoľko inšpirujúcich módnych typov v podobe nádherných svadobných šiat. Vychutnajte si ich!
Veľkolepý módny dizajnér Emanuel Ungaro má v sebe neobyčajné spojenie temperamentnej elegancie Taliana a bezstarostnej kreativity Francúza. Zrejme práve vďaka talianskej výchove spievajúceho krajčíra a detstvu prežitému v prostredí čarovného francúzskeho vidieka genialita tohto návrhára spočíva v neopakovateľnom zmysle pre nádherné kombinácie farieb a podmanivých vzorov.
V tom období sa Európou, potichu ako zhubná rakovina, začínala šíriť ideológia fašizmu. Taliansko, sympatizant nemeckých nových myšlienok, sa pre rodinu Ungarovcov stávalo stále viac krajinou strachu a podvedomej neistoty. Nikto si vtedy neuvedomoval, že sa schyľuje k druhej svetovej vojne a čo všetko v ich živote bude znamenať útek do Francúzska. Každopádne, malý Emanuel sa narodil už v rodine emigrantov, vo francúzskej provincii Aix-en-Provence v roku 1933. Práve vďaka úteku z Talianska mohol, spolu so svojimi šiestimi súrodencami, vyrastať chránený pred vojnovým svetom v pokojnom prostredí vidieckeho sídla, kde bol vždy dostatok jedla a radosti. Napriek všetkému nikdy nezanevrel na svoj pôvod. S obrovskou láskou hovorieva: „Myslím po francúzsky, ale vždy sa budem smiať po taliansky.“
Otec rodiny, Cosimo Ungaro, pracoval ako krajčír. Malý Emanuel sa už ako päťročný s obdivom obšmietal okolo šijacieho stroja a netrvalo dlho, než za ním začal sedávať sám. Otec ho postupne naučil všetkej zručnosti a teórii, ktoré ako krajčír potreboval ovládať. V roku 1955 sa Emanuel rozhodol odísť do Paríža. Spočiatku pracoval v malej krajčírskej dielni a po večeroch blúdil po reštauráciách a kaviarňach Montparnassu. Tu aj býval a v tomto umeleckom podhubí sa formovala jeho kreatívna osobnosť. Stretával tu množstvo zaujímavých osobností a bol jedným z prvých ľudí, ktorí mali možnosť vidieť kultové modré obrazy Yvesa Kleina. O tri roky neskôr sa mu splnil veľký sen – vďaka svojej šikovnosti dostal prácu v renomovanom módnom dome Cristobala Balenciagu. Slávna Coco Chanel raz o tomto velikánovi povedala, že to je jediný dizajnér, ktorý dokáže svoj model stopercentne doviesť od začiatku do konca. A Ungaro chcel kráčať v jeho stopách. Počas šiestich rokov, počas ktorých v tomto dome pracoval, sa snažil naučiť a odpozorovať čo najviac. Časom sa stal kreatívnym riaditeľom domu Balenciaga v Madride. Okrem prestížneho statusu mu tento post umožnil obliekať najnáročnejšiu klientelu: španielsku kráľovskú rodinu a mnoho iných španielskych aristokratov.
V roku 1961 sa Emanuel Ungaro rozhodol z domu Balenciaga odísť. Nadchol sa pre tvorbu dizajnéra Andrého Courrégesa, pre ktorého vytvoril množstvo významných metalových modelov, známych zo začiatku šesťdesiatych rokov. Po dvoch rokoch však pochopil, že má silný vlastný štýl, založený na precíznej technike strihov. Rozhodol sa osamostatniť pod vlastnou značkou Emanuel Ungaro.
V roku 1965 otvoril svoju prvú dielňu a jeho debut spôsobil senzáciu. Masky na tvárach vychytených modeliek tej doby – Twiggy a Penelope Tree – na fotografiách jedného z najvýznamnejších módnych fotografov Avedona naštartovali jeho popularitu. O tri roky neskôr predstavil svoju prvú prêt-à-porter kolekciu Parallele a začal žať úspechy v Ríme aj v Paríži.
Počas prvých rokov práce bol podobne ako Paco Rabanne uchvátený kovovými a metalovými materiálmi, tuhými formami a pevnými tkaninami. V sedemdesiatych rokoch sa práca Emanuela Ungara stala jemnejšou a citlivejšou. Začal navrhovať modely zo vzorovaných mäkkých materiálov, čo dnes považujeme za hlavnú charakteristiku štýlu Ungaro. Svoj salón otvoril spolu so švajčiarskou umelkyňou Sonjou Knapp, ktorá je zároveň aj autorkou mnohých dezénov na materiáloch šiat Emanuela Ungara. Typickým príkladom sú kvety na károvanom alebo pruhovanom podklade či obrovské bodky žiarivých farieb. Jeho kombinácie farieb a vzorov sú vždy odvážne, priam nečakané. Nikdy nepodľahol trendu čiernej farby, ani ak sa k nemu priklonili všetci ostatní dizajnéri na scéne. Možno práve vďaka svojmu zmyslu pre koloristiku si veľmi rýchlo získal stálu klientelu zákazníčok, predovšetkým na americkom trhu. Vo všetkých svojich kolekciách dodnes kladie rovnaký dôraz aj na detail a strihové riešenie, ktoré si vycibril ešte počas pôsobenia u Balenciagu. Svoje modely nekreslí ani neskicuje, modeluje ich priamo na modelkách, mnohokrát aj dvanásť hodín denne, pričom sa necháva unášať melódiou klasickej vážnej hudby.
Sedemdesiate roky priniesli Emanuelovi Ungarovi mnohé prvenstvá. Vytvoril kožené bundy pastelových farieb v kombinácii s džokejskými čiapkami, riasil kabáty a bundy, modeloval šaty prepletaním, objavil čižmy do polovice stehien a obrovské množstvo zmyselne ženských materiálov a vzorov. Taktiež to bol on, kto ako prvý pretvoril tradičné kimono v moderný geometrický odev so šerpou. Zároveň predstavil svoj prvý parfum Diva, ktorého nápaditý flakón stvárňoval siluetu drapovaných šiat z jeho poslednej kolekcie.
V osemdesiatych rokoch sa Emanuel Ungaro ešte viac sústredil na materiály a siluety. Začal presadzovať trend, v ktorom odev musí hovoriť sám za seba krásou materiálu a celkovou formou. Farba začala mať na Ungara ohromný vplyv a svoje kolekcie staval na odtieňoch celého spektra.
Roky deväťdesiate v Ungarovi prebudili väčší zmysel pre ženskú romantiku. Vsadil na čipky, výšivky a zvieracie vzory. Zároveň ich v kontraste kombinoval so strohými geometrickými motívmi, ktoré podmanivú zmyselnosť ešte vystupňovali. Čipky ho priviedli ku kráse historických kostýmov, kde našiel veľký zdroj inšpirácie.
Počas svojej tvorby sa Emanuelovi Ungarovi podarilo obliecť mnohé celebrity, a to nielen v súkromnom živote, ale aj na filmovom plátne. Catherine Deneuve, Isabelle Adjani, Sharon Stone alebo Anouk Aimée v mnohých známych filmoch zdobili práve jeho módne kreácie.
Emanuel Ungaro je jedným z mála módnych dizajnérov, ktorí svoj život nezasvätili len móde, ale aj láske k žene a rodine. Známy bol jeho vzťah s herečkou Anouk Aimée, za ženu si však vo svojich päťdesiatich piatich rokoch vzal Talianku Lauru Fanfani, s ktorou má dcéru. Žijú spolu neďaleko miesta, kde sa Emanuel narodil, na renovovanom statku v Aix-en-Provence.
V deväťdesiatych rokoch začal Emanuel Ungaro vytvárať kolekcie doplnkov a aj náročné kolekcie haute couture. Značka Emanuel Ungaro má dnes množstvo obchodov a pobočiek po celom svete s ročným obratom okolo 700 miliónov dolárov. V roku 1997 získala finančnú kontrolu nad značkou talianska spoločnosť Salvatore Ferragamo. Emanuel pokračoval v tvorbej, ale v roku 2002 predviedol svoju poslednú kolekciu prêt-à-porter. Štafetu odovzdal mladému dizajnérovi Gianbattistovi Vallimu, ktorý skôr, než v roku 1997 nastúpil k Ungarovi, veľmi úspešne pracoval pre značky Krizia, Roberto Capucci alebo Fendi. Napriek svojmu rozhodnutiu Ungaro v niekoľkých rozhovoroch nezabudol podotknúť, že nemá v úmysle stiahnuť sa zo sveta módy a naďalej má množstvo nápadov na tvorbu kolekcií vysokej módy. V októbri 2004 Valli oznámil, že si zakladá vlastnú značku a dom Ungaro opúšťa. Po nasledujúcich ťažkých úvahách, kto bude pokračovateľom línie prêt-à-porter Ungaro, padlo rozhodnutie, že hlavným dizajnérom domu sa stane Vincent Darre. Dôveru si získal hlavne vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam v domoch Chloé, Prada, Fendi a Moschino. Značka zakrátko nato zmenila aj majiteľa. Talianska skupina Salvatore Ferragamo predala francúzsku luxusnú módnu značku Emanuel Ungaro americkému investorovi pakistanského pôvodu, Asimovi Abdullahovi. Súčasný najvyšší manažér domu Ungaro Paolo De Spirt sa pri tejto príležitosti vyjadril, že samotný Emanuel Ungaro už šesť mesiacov nepracoval na žiadnej kolekcii a pravdepodobne sa svoju kariéru dizajnéra rozhodol ukončiť. Ako sa bude dariť roky budovanej a obľúbenej značke v najbližšej budúcnosti, ukáže čas. Už teraz je však isté, že mladý Vincent Darre svoje debutové módne prehliadky absolvoval dôstojne a svoju pozíciu pokračovateľa štýlu Emanuela Ungara úspešne obhajuje.
Svetom módy iba zdanlivo rezonujú stále tie isté mená. Mnohokrát nám uniká, že za menami renomovaných módnych značiek sa už dávno ukrýva nová generácia talentovaných dizajnérov a popritom vzniká množstvo mladých agresívnych značiek. Mnohí z týchto dravých tvorcov sú odbornou kritikou považovaní za vychádzajúce hviezdy módneho biznisu.
Pre sezónu jar a leto 2006 je charakteristická prirodzenosť, romantické etno a folklór, vychádzajúce najmä z afrických a arabských tradícií. Móda je poznačená slnkom, morom, čokoládou a záplavou detailov.Kvetinky a čipky, háčkované detaily a lesklé kamienky, volániky, ozdobné nášivky a textilné ruže, nespočetné množstvá korálikov a výrazné doplnky v podobe náhrdelníkov, náramkov, brošní a opaskov z kovu, dreva či textilu.
Tvárou kampane MANGO jar 2006 je Bianca Balti. Táto dvadsaťjedenročná modelka je v modelingu veľkým objavom. Zažiarila v reklamných kampaniach najprestížnejších značiek, akými sú Dolce & Gabbana, Roberto Cavalli, Missoni a Donna Karan.
Nová kolekcia oslavuje ženského športového ducha a funkčné vlastnosti odevov spája s novým moderným a dôsledným štýlovým výrazom.
Velikánka talianskej klasickej elegancie a úspešná biznismanka s vášňou pre archeológiu sa stala nezabudnuteľnou vďaka svojmu nevtieravému, pohodlnému módnemu štýlu. Jej pečať sa odrazila i v kolekcii parfumov, ktoré rovnako úspešne dobyli nielen taliansky módny svet.
Pri tvorení novej módnej kolekcie si Christophe Lemaire dal nový, jednoduchý cieľ: urobiť športové modely formálnejšie. Výsledkom je kolekcia s protikladným prívlastkom – preppy pop, konvenčný pop.
Svetoví módni dizajnéri nám chcú toto leto znovu dopriať nádheru, luxus, rebéliu i pohodlie. Niekedy je jednoduchšie nemať si z čoho vyberať, pretože tentokrát to bude opäť raz ťažké.