Plavková revolúcia

To, že si dnes my ženy bezstarostne plávame v pohodlných plavkách, nebolo vždy samozrejmosťou. Skôr, než nám bolo dovolené obliecť si jednoduchý plavkový trikot alebo nebodaj bikiny, nebolo plávanie pre ženy práve vďaka oblečeniu tou najobľúbenejšou činnosťou.

Plávanie v korzetoch

Ešte v priebehu 19. storočia trávili ženy čas na pláži upnuté v korzete, ukryté pod oblečením od hlavy až po päty. Predchodcom plaviek, ako ich dnes dôverne poznáme, bolo akési kúpacie oblečenie, skladajúce sa z vrchných vlnených šiat na zapínanie, pančúch, korzetu a dokonca aj klobúka a rukavíc. Jednoducho, žena ani na pláži nesmela ukázať nahú pokožku. Napriek tomu, že muži už vtedy vchádzali do vody v jednoduchom ľahkom úbore, ich manželky sa museli brodiť v morských vlnách v nepohodlných metroch látok. V takom odeve, ktorý pri navlhnutí zároveň poriadne nabral na váhe, sa skutočne nedalo hovoriť o kúpaní či nebodaj o plávaní. Šlo skôr o akési statické a častokrát skutočne komické máčanie sa. Mnohé dámy podobný druh radovánok preto ani nevyhľadávali. Istá inovácia v dámskom kúpacom oblečení nastala na prelome 19. a 20. storočia. Vyšpecifikovalo sa ako šatová tunika s krátkymi rukávmi, dlhá zhruba po kolená, pod ktorú sa obliekali bermudy do polovice lýtok, v páse pevne prichytené k sukni. Ale klobúčik a pančuchy stále nesmeli chýbať.

Prvá morská panna

Až v druhom desaťročí minulého storočia kombináciu tuniky a nohavíc začal nahrádzať typ oblečenia v jednom kuse, o ktorom už môžeme hovoriť ako o skutočných plavkách. Jeho hlavnou propagátorkou sa stala žena posadnutá plávaním, Annette Kellermanová. Táto bojovníčka za práva žien, okrem iného aj herečka a spisovateľka, sa narodila v Austrálii v roku 1887. Presťahovala sa do Ameriky, kde v roku 1902 vyhrala svoj prvý titul na plaveckom šampionáte New South Wallesu. Možno práve vďaka svojmu profesionálnemu prístupu k tomuto vodnému športu tak ťažko znášala nepohodlie ženského kúpacieho oblečenia. Jej odpor bol natoľko silný, že svojím neoblomným presvedčením zmenila históriu. Jednodielny oblek z úpletu, akýsi priliehavý overal s krátkymi nohavicami, minisukničkou a vrškom v podobe tielka, je práve jej výtvorom.

Verejné pohoršenie

Než spoločnosť tohto predchodcu dnešných dámskych plaviek prijala, spôsobil odvážnej Annette nemálo problémov. Je podstatné si uvedomiť, že v tom období žene spod sukne nesmeli vytŕčať nohy viac než tesne nad členky. A hrdá Annette si vykračovala po pláži v rovnakom trikote, aký nosili muži, ktorý zakrýval sotva dve tretiny stehien! Puritánski strážcovia verejného poriadku ju za verejné pohoršovanie z bostonskej pláže odviezli priamo do väzenia. Bez ohľadu na to, že v tom období sa Annette už tešila obrovskej sláve. Jej ohromujúci príbeh si našiel cestu aj na filmové plátno, keď ho v roku 1952 sfilmovala Esther Williamsová pod titulom Million Dollar Mermaid (Miliónová plavkyňa).

Komerčná záležitosť

Aj napriek odporu puritánov trvalo len pár rokov, kým si ženy nové plavky obľúbili a povolili ich aj zákony. Dĺžku krátkych nohavíc síce stále pred vstupom na pláž merali strážnici, bol to však úžasný komfort v porovnaní s minulosťou. Čoskoro sa nového módneho trendu chytili aj šikovní podnikatelia, Američania Carl Jantzen a John Zehntbauer z Portlandu v štáte Oregon. Pod značkou Jantzen začali s masovou produkciou úpletových plaviek v jednom kuse, ktoré ostali ľahké aj po namočení. Samozrejme, s tými dnešnými sa nedajú porovnávať, ale nadobro zmenili históriu. Prvé z nich sa dostali na trh v roku 1913 a zhruba o desať rokov neskôr sa oficiálne predávali po celej Amerike. Nové modely neustále ďalej inovovali, materiál sa zlepšoval, nohavice skracovali, až sa z nich nakoniec celkom odstránila suknička. Reklamný slogan z roku 1938 už znel v celkom inom duchu: Buď atraktívna, aj keď si aktívna. Zdokonalené výrobky propagovali s tvrdením, že „nikdy predtým neboli plavky vytvorené tak, aby priliehali tak perfektne a držali sa prirodzených línií tela tak tesne“.

Nakoniec prišla Coco

Módny trend posadnutia plavkami veľmi skoro zachytili aj módni dizajnéri. Do svojich kolekcií ich začali zaraďovať tvorcovia ako Jean Patou, Elsa Schaparelli či Coco Chanel. Predovšetkým Coco, veľká propagátorka pletených odevov, začala presadzovať tento vyhľadávaný módny artikel aj z dôvodu pohodlia a komfortu. Tu sa už môže čitateľovi zdať, že plavky svoj boj nadobro vyhrali a ďalej šlo všetko samo. Nebolo to tak, pretože do hry s obnaženými telami vstúpil ešte jeden dôležitý fakt. Opálené telo totiž spoločnosť absolútne zaznávala, cenila sa len alabastrovo biela, slnkom nedotknutá pokožka. Hnedé opálenie patrilo nižším vrstvám, robotníkom pracujúcim na ulici, v kameňolomoch, farmárom či kovbojom. Bolo nutné, aby prišla osobnosť, ktorá tento prežitok pochová alebo priam zmení na módu. Svoju úlohu si v tomto príbehu Coco Chanel splnila bravúrne. Nepatrila síce svojím zjavom medzi dobové bohyne krásy, mala však neuveriteľný vplyv na vnímanie módy, štýlu a krásy tej doby. Sama svoje prvé plavky vystrihla takmer v rovnakom čase ako Jantzen, v roku 1914, ako potvrdenie revolúcie za pohodlnejšie dámske plavecké oblečenie. Podobne ako plavkyňa Annette Kellermanová presadzovala názor, že žena by mala byť rovnako ako muž fyzicky zdatná, aktívna a silná.

Začiatkom štyridsiatych rokov plavky už odhaľovali chrbát hlbokými výstrihmi alebo otvormi rozmanitých tvarov. V tom istom období sa začali objavovať aj prvé dvojdielne plavky so samostatnou podprsenkou, ale obliekali si ich zatiaľ len tie odvážnejšie. Od päťdesiatych rokov už históriu plaviek začali písať samotní diktátori módy, dizajnéri, ktorí ich podobu prispôsobujú vždy aktuálnym módnym trendom až do dnešných dní.

Autor: 
Ľudmila Bolešová
Patrí do vydania: 
Júl - August 2006