Móda

Nadanie a tradícia

Narodil sa v prostredí florentskej umeleckej rodiny 15. novembra 1940. Jeho mama bola krajčírka a starý otec, Giuseppe Rossi, impresionistický maliar. Jeho obrazy visia v galérii Uffizi vedľa diel velikánov ako Leonardo da Vinci alebo Michelangelo. V osobnosti mladého Roberta Cavalliho sa stretlo umelecké nadanie s tradíciou a vďaka tvorivému prostrediu, v ktorom vyrastal, sa v sedemnástich rokoch rozhodol pre štúdium umenia na florentskej umeleckej akadémii. Svojím spôsobom pokračoval v šľapajach starého otca – prvé, s čím začal experimentovať, bola maľba na textil. Maľoval na tričká portréty spolužiačky a iné motívy a určite nečakal, že práve to naštartuje jeho kariéru. Svoje tričká s florálnymi vzormi a portrétmi ponúkol zástupcom talianskeho odevného priemyselu. Zaznamenali obrovský úspech. Počas svojich experimentov viac-menej náhodou začal maľovať a tlačiť aj na kožu. Tu nastal skutočný zlom. V tomto smere sa dnes Cavallimu pripisuje prvenstvo, pretože nikto iný pred ním také niečo neskúsil.

Umelec či remeselník?

Talianska mutácia módneho magazínu Vogue ho ihneď zaregistrovala a dala dizajnérovým kreáciám priestor. Od počiatku boli veľmi ženské, príťažlivé a sexi. Roberto Cavalli si otvoril štúdio, ktoré bolo niečím medzi remeselnou dielňou a umeleckým ateliérom. Tu začal vytvárať svoje nezabudnuteľné textilné dezény. Mal neuveriteľný zmysel pre materiály a odvahu experimentovať s rôznymi technológiami. Svoj inovátorský spôsob tlače na kožu si nechal patentovať a prácu s týmto materiálom naďalej zveľaďoval. Celých ďalších desať rokov sa venoval technikám patchwork a patchquilt, teda dekoratívnemu zošívaniu kúskov textílií a kože. Správy o kvalite jeho dekoratívnych výtvorov sa šírili a pre svoje kolekcie ich čoskoro začali kupovať slávné dizajnérske domy ako Hermés či Pierre Cardin.

Debut odvážneho rebela

V roku 1972 si Roberto Cavalli otvoril butik na pláži v Saint Tropez, kde nemal konkurenciu. Jeho modely ihneď rozchytávali štýlové dievčatá. Medzi návštevníčky obchodu patrila aj Brigitte Bardot. Odtiaľ bol už len krôčik k prvej veľkej kolekcii. Skutočný začiatok kariéry návrhára Roberta Cavalliho nastal s nástupom medzinárodného úspechu po debutovej módnej prehliadke, ktorú predstavil v tom istom roku. Prvá reakcia na modely predvedené v Bielej sieni renesančného paláca Pitti vo Florencii bola priam škandalózna. Cavalli modelky obliekol do pozošívaných kúskov denimu, čo nebolo práve ušľachtilé. Kritika jeho revolučný prístup nešetrila, napriek tomu ponuka predviesť svoju tvorbu v Miláne na seba nenechala dlho čakať. Tu sa už jeho cit, talent a štýl nedali prehliadnuť a jeho potlače na denime, metalické brokáty, potlače imitujúce kožu pytóna, zebry či leoparda očarili publikum. Zvieracie vzory sa navždy stali charakteristickou signatúrou Cavalliho kolekcií.

V tieni Versaceho

Obdobie rokov 1977 až 1992 prežíval módny návrhár Roberto Cavalli v tvorivom tieni svojho kolegu Gianniho Versaceho. Hoci jeho meno už preslávili herečky Brigitte Bardot a Sophia Loren, pociťoval stagnáciu a pomýšľal na ukončenie kariéry. V roku 1978, vtedy tridsaťsedemročný, stretol ženu svojho života. Padla mu do oka mladučká študentka, osemnásťročná Rakúšanka Eva Duringer. Táto krásna finalistka súťaže Miss Universe sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenila z priateľky, partnerky a milenky v manželku a nakoniec aj matku Cavalliho troch detí. Vtedy samozrejme ešte netušil, že popri tom to bude práve ona, kto sa stane jeho najsilnejším spojencom aj v biznise.

Za úspechom hľadaj ženu

Práve kvôli svojej manželke Eve sa Cavalli rozhodol chytiť druhý dych. Éra minimalizmu, ktorý dizajnérovi štýlovo nesedel, sa v raných deväťdesiatych rokoch chýlila ku koncu. „V osemdesiatych rokoch sa dizajnéri pokúšali vytvoriť štýl unisex. Chceli, aby muži a ženy vyzerali rovnako. Podľa mňa je to tá najnešťastnejšia vec na svete,“ povedal raz na adresu toho obdobia. Načasovanie prívalu novej energie teda ani nemohlo byť pre dizajnéra lepšie. Teraz už Cavalli mohol vytasiť svoje extravagantné zbrane. Naplno začal rozvíjať svoje dekoratívne cítenie pri tvorbe vzorov a posadnutosť novátorskými metódami pieskovania a prania denimu. A kritika si jeho nové experimenty nemohla nevšimnúť. Jeho manželka premieňala Cavalliho tvorivé nápady na skutočnosť. V čase, kedy sa on venoval novinárom, zúčastňoval sa na obľúbených večierkoch a stretával s celebritami, ona sa doma vo Florencii venovala pätnásť hodín denne „tomu ostatnému“. Realizácii jeho modelov a premene sna svojho manžela na medzinárodne úspešnú značku. Pripravovala reklamné kampane a komerčné kolekcie pre nákupcov butikov. Bola to ona, kto pretváral kolekcie z prehliadkových mól na obchodne úspešné modely pre sériovú výrobu. A Roberto jej perfekcionizmus právom oceňoval.

Kult Cavalli

Nasledujúce obdobie bolo poznačené už len úspechom a vzrastajúcou slávou dizajnéra a módy so značkou Roberto Cavalli. Jeho dramatický, priam teatrálny štýl sa stával kultom, ktorý okamžite objavil Holywood. Roberto Cavalli predkladal na tácke to, po čom mnohí túžili: byť sexi a šokovať. Preslávili ho imitácie zvieracích vzorov leoparda, tigra či aligátora, používanie jasných farieb, zdobenie denimu flitrami, čipkou, výšivkami a glitrovou potlačou, bravúrne florálne dezény, ale aj rafinované ženské strihy, ktoré na prehliadkach žali obrovský úspech. Po prvých megaúspešných kolekciách sa v roku 1994 rozhodol uviesť prvú kolekciu džínsovej módy, ktorá zaujala predovšetkým mladých a spustila lavínu otvárania nových predajní. Uviedol teda špeciálne línie značky pre mužov i ženy, líniu mladej módy a džínsov Just Cavalli, líniu Angel pre deti, líniu pleteného tovaru Class, Freedom zameranú na oblečenie casual, dve línie bielizne a kolekciu plážového oblečenia a plaviek. Vo veľkom sa začal zameriavať aj na doplnky – od okuliarov a hodiniek cez kabelky, parfumy a topánky až po doplnky do interiéru.

Sexi celebrity

Hovorí sa, že bez Roberta Cavalliho by si rockové hviezdy dodnes obliekali úzke kožené nohavice a nosili stapaté háro. Jeho štýl je nesporne extravagantný, ale zároveň veľmi sexi. Ak ste slávny a chcete, aby vás registrovali, žiadna iná značka to lepšie nedokáže. Dôkazov tohto tvrdenia je tak veľa, že to musí byť pravda. Keď sa v deväťdesiatych rokoch v jeho modeloch objavili Madonna, Kate Moss a Naomi Camp­bell, svet ich nasledoval. Pridali sa Victoria a David Beckhamovci, dievčatá z Destiny´s Child, Beyoncé či Shakira. Najväčšie sexsymboly hudobného neba, ako Britney Spears, Christina Auguilera alebo Alicia Keys, sa vždy znova a znova obracajú práve na Cavalliho so zákazkami na šaty pre svoje klipy a koncertné turné. Keď si v roku 1999 otvoril obchod na Fifth Avenue v New Yorku, módna ikona Sarah Jessica Parker a jej kolegyne zo seriálu Sex v meste sa nad ním okamžite ujali patronátu. Cavalli miluje sex rovnako, ako rád vidí populárne osobnosti zvýrazňovať svoj sexuálny status oblečením. Priam do extrému jeho kreácie svojou odvahou dotiahla aj škandalózna Paris Hilton, ktorej mnohé eroticky podfarbené excesy sa odohrávali práve v šatách od Cavalliho.

Láskavý pôžitkár

Všetci Cavalliho priatelia, ale aj každý, kto s ním kedy pracoval, potvrdia, že je to príjemný, milujúci a láskavý človek. Jeho slávne večierky, pre ktoré si vždy dokáže nájsť dobrý dôvod, nikdy nevynechajú osobnosti ako Sting, Jennifer Lopez, Whitney Houston, Cindy Crawford, Lenny Kravitz, Bono, Antony Hopkins alebo Cher. Ako správny Toskánec je dokonalým hostiteľom a zbožňuje rozmaznávať svojich priateľov. V súkromí Roberto miluje prírodu a zvieratá, ktoré žijú v hornatom okolí jeho vily neďaleko Florencie. Tu žije so svojou manželkou a deťmi. Často sa spoločne vydávajú na dobrodružné plavby na súkromnej jachte alebo si zalietajú na súkromnom vrtuľníku, keďže Roberto je okrem iného aj nadšeným pilotom. Ako vášnivý a zručný organizátor večierkov a výborný hostiteľ našiel v sebe hlbokú záľubu i pre gastronómiu. Pre mnohých preto nebolo žiadnym prekvapením, keď sa v roku 2002 rozhodol otvoriť si vlastnú sieť kaviarní vo Florencii, Miláne a Via Spiga. Nie sú to práve reštaurácie, ale pri Cavalliho extrovertnej povahe milujúcej spoločnosť i to je v budúcnosti možné. Aj keď na prehliadkovom móle, ako maliarovi podmanivých módnych obrazov, mu to pristane najviac.

Prečo ste sa rozhodli venovať móde?

Rozhodla som sa veľmi, veľmi dávno. Je to odbor, ktorý mi učaroval. Pocítila som, že módou sa dá veľa povedať. Je to veľmi komerčná záležitosť. Práve vďaka jej dostupnosti je ľahké posunúť ľuďom svoju výpoveď, odovzdávať im aj tie najintímnejšie odkazy.

Na čo myslíte, keď vytvárate svoje modely?

Keď tvorím, nezáleží mi len na formálnej stránke mojich modelov. Tvorba je spôsob komunikácie medzi výtvarníkom a nositeľom, vzniká medzi nimi určitý vzťah. Nositeľ má vždy z určitého dôvodu rád model, ktorý si vyberie a rozhodne sa ho nosiť. Dotvára si tak svoju vlastnú osobnosť. Moje modely sú malé umelecké diela. Snažím sa dať im auru určitej jedinečnosti. Aby si môj model nositeľ nevyberal len pre dobrú kvalitu alebo pre momentálne módne trendy. Ide mi hlavne o to, aby si ho zamiloval.

Hovoríte o umeleckých dielach. Vždy to bola móda, čo Vás priťahovalo, alebo ste koketovali aj s inými oblasťami umenia?

Nie, nebola. Ja som dosť expresívny typ, prešla som si toho viac. Veľmi rada sa vyjadrujem cez maľbu, ale časom som od nej upustila. V móde som vlastne našla trojrozmerné plátno. Tento trojrozmerný objekt mi umožňuje použiť maľbu, grafiku a aj architektúru. Zistila som, že v móde je jednoducho možné využiť akúkoľvek umeleckú techniku.

Módu ste študovali na strednej i vysokej škole. Ako spomínate na svoje tvorivé začiatky? Ako viem, neboli jednoduché…

Na odevnej priemyslovke som spočiatku len prekvapene pozorovala študentov okolo seba. Bola som dievča z dediny a začlenenie do spoločnosti na škole mi chvíľu trvalo. Nakoniec som sa, asi tak v sedemnástich, našla, dá sa povedať, prebudila, a pochopila som, že to naozaj chcem robiť a baví ma to. A vo štvrtom ročníku som si už bola celkom istá, že chcem ďalej pokračovať na vysokej…

Tá však na seba nechala niekoľko rokov čakať…

Vysoká škola výtvarných umení bola mojou veľkou métou. Nepodarilo sa mi však na ňu dostať na prvýkrát, ani na druhý, ani na tretí… Na štvrtý, po mnohých útrapách, už áno. Na druhej strane, každý rok čakania ma určitým spôsobom niekam posunul a otvoril mi nové obzory. A navyše som vďaka tejto skúsenosti aj omnoho odolnejšia, už ma len tak ľahko niečo ťažko dosiahnuteľné nezlomí.

Keď človek tak dlho niečo túžobne očakáva, má o tom svoje vysnívané predstavy. Naplnili sa tie Vaše? Ako na svoje akademické obdobie spomínate?

Bolo to úžasných šesť rokov. Toto obdobie však stále nie je za mnou, pokračujem v doktorandskom štúdiu. Charakterizovala by som ho ako obdobie stretávania ľudí, rozhovorov o tvorbe, obdobie prijímania impulzov a konfrontácií. Mala som tiež možnosť absolvovať dva študijné pobyty na školách v Anglicku a v Prahe. New Castle som absolovala skôr ako pozorovateľ, a sledovala som všetko. Predovšetkým rozdiely medzi nimi a nami, ktoré som videla vo všetkom. A veľkosť tej medzery som sa snažila spracovať v jednej svojej práci. Zároveň som sa snažila vytvoriť akýsi most medzi tým. Bola som šťastná, ale niekedy aj citlivá na to, čo sa okolo mňa dialo.

Aké spomienky máte na obdobie strávené v Prahe?

Ja každé mesto považujem za určitú osobnosť. Praha bola pre mňa štyri mesiace taká dobrá mama, obľúbila som si ju. Má úžasné čaro, práve tam, v jej historickom centre, som prežívala určitú hrdosť na to, kto som. Aj napriek tomu, že už nie je pre nás Slovákov tým, čím pred rokmi. V ateliéri akademického maliara Jozefa Ťapťucha som vytvorila kolekciu na tému Osobnosť, pričom tou mojou bol Franz Kafka. Tu som spojila starého ducha Prahy s odkazom Kafku v pretváraní starých kabátov a košieľ na dámske šaty. Stretávali sa v tom inšpirácie z období baroka, secesie a súčasnosti. Ako chudobný študent som nemala peniaze na nákup drahých látok, tak som vykupovala secondhandy a recyklovala už hotové odevy. Dôvod bol aj ten, že keď je študent na pobyte, nemôže sa natoľko rozpínať, veci má neustále v kufri, je pripravený zase odísť. Tak tvorí a hrá sa s tým málom, čo má k dispozícii.

Po návrate Vás čakala diplomová práca…

Áno. Rodila sa ťažko, pretože som vedela, že sa jej chcem dať celá a celá sa ňou vyjadriť. Stala sa takým súhrnom mojich vnútorných pohnútok, chcela som vyjadriť, kto som a pre koho tvorím. Zároveň bola poctou umelcom, ktorých obdivujem, ľuďom, ktorých mám rada alebo ktorí ma dovtedy ovplyvnili, a poctou krajine, z ktorej som. Možno je to zvláštne, ale až vďaka cestovaniu som si to omnoho viac uvedomila a začala byť na to naozaj hrdá.

O Vašej nezlomnej vytrvalosti pri plnení snov už niečo vieme. Škola sa stala realitou, tak sa vo Vás zrodil nový sen: získať prax u niektorého zo svetovo uznávaných módnych tvorcov. A Vám sa to podarilo… Ako?

Sny sa asi nikdy neplnia samy od seba. Bola to dvoj až trojročná práca, ktorá sa za snom získať prax v ateliéri niektorého z najprestížnejších svetových módnych návrhárov skrývala. Je naozaj nesmierne ťažké získať niečo také. Posielala som motivačné listy takmer do všetkých ateliérov, ktorých adresu som našla, s nádejou, že sa mi niekto ozve. Až po dvoch rokoch sa mi ozvali štyri štúdiá a žiadne z nich po prvom oslovení. A aj tie odpísali, že nemajú záujem pre plný stav… Ja som však ďalej zlepšovala svoje prezentačné portfólio a skúšala znova a znova. Keď som na škole získala titul magistra a moje portfólio bolo už zrejme dosť dobré, pozvali ma na prvé pohovory. A vybrali ma! Mala som dokonca na výber. Ateliér John Rocha v Dubline a značku Preen v Londýne. Samozrejme, vybrala som si Londýn.

Vycestovali ste teda do Londýna, kde sa Vám ale nakoniec podarilo na chvíľu zakotviť aj u samotného Alexandra McQueena. To už naozaj znie svetovo!

Keď už som bola v Londýne a mala prax, už o nič nešlo. Tak som navštívila jeho ateliér a zobrali ma hneď, bez komplikovaných papierovačiek a na základe jedného pohovoru. Ale bola som na správnom mieste v správnej chvíli, práve niekoho potrebovali.

V čom spočíva prax u svetového dizajnéra?

Prax v londýnskom módnom štúdiu spočíva v nehonorovanej práci, ktorú vám pridelia. Niektoré štúdiá poskytujú maximálne tak náhradu nákladov na cestovné. Pracuje sa od rána do noci. A často to vôbec nie je o navrhovaní. Vykonávate takmer výhradne pomocné práce. To nie je ani práca asistenta, pretože každý návrhár svojich asistentov má, a to niekoľkých. Ste vlastne asistentom, lepšie povedané pomocníkom asistenta, a so samotným dizajnérom sa počas celej praxe ani nemusíte stretnúť. S Alexandrom McQueenom sa mi napríklad nepodarilo ani hovoriť… Áno, môže sa stať, že si dizajnér niektorého zo študentov obľúbi a vyberie. Stáva sa to však málokedy, pretože každý chce využívať stále nových ľudí pre nové nápady. Je to však úžasná skúsenosť vidieť túto prácu zblízka.

V ateliéri značky Preen ste však boli naozaj veľmi blízko…

Za značkou Preen stojí dvojica dizajnérov Justin Thornton a Thea Bregazzi, ktorí minulý rok oslavovali desiate výročie svojej značky. Sú predstaviteľmi londýnskej módnej avantgardy a stávajú sa stálicou tamojšej módnej scény. Nemajú za sebou žiadnu St.Martin´s School, začínali vytvárať vlastný štýl dekonštruktivistickými strihmi. Istá rebelantská drzosť nebola len v ich modeloch, ale aj v spôsobe prezentácie módnych prehliadok, tak sa im podarilo preraziť. Od začiatku majú svoje štúdio na Portobello Road. Toto štúdio je malé, ale ja si ho o to viac vážim. Práca s nimi bola úžasná, pretože tu som aj ja mohla navrhovať a tvoriť na figuríne. Mohla som do modelov zasahovať svojimi nápadmi, moje modely sa šili do obchodu, bola som v zákulisí na London Fashion Weeku a mala som možnosť vychutnať si tam pocit, že na tej sláve sa svojím, hoc malým prispením, podieľam aj ja.

V čom spočívala Vaša práca?

Spočiatku mi zadávali práce ako strihanie látky, ale rýchlo zistili, že viem aj iné. Študenti totiž do ateliérov bežne prichádzajú bez praktických zručností a získavajú ich až tam. V mojom prípade rýchlo zistili, že ja mám začiatky dávno za sebou, pretože u nás na školách je šitie samozrejmosťou. Možno práve preto som sa rýchlo dostala aj k tvorivej práci. Do návrhov som však zasahovala len v zmysle strihu, technológie šitia a vypracovania. Vízia a téma kolekcie bola daná a fixná a zároveň do poslednej chvíle prísne strážená. Nám, ktorí sme na kolekcii pracovali ako asistenti a pomocníci, ju prezradili až tesne pred prehliadkou. Vtedy, keď som sa dozvedela, že bola inšpirovaná knihou o Márii Antoinette, som pochopila, prečo som sa išla zblázniť z tých záhybov na sukniach.

Koho oblieka značka Preen? Mali ste možnosť stretnúť niektorú zo svetových celebrít?

Neboli to práve celebrity z tituliek časopisov, boli to skôr intelektuálne osobnosti. Značka Preen je totiž viac o premyslených tvaroch, dokonalosti strihu a vytváraní umeleckých objektov než o sexizme.

Prezraďte nám, čo ste si z tohto ateliéru, samozrejme, okrem skúseností, priniesli?

Množstvo ústrižkov materiálov a jeden dizajnérsky kúsok. Nikdy si ho asi neoblečiem, pretože mi nesedí, ale veľmi si ho cením. A zároveň je to najdrahší kus odevu, ktorý vlastním. Za prácu sa študentom síce neplatí, ale pri odchode vám zvyknú nejaký ten kúsok darovať na pamiatku.

Prezraďte nám ešte niečo o ateliéri Alexandra McQueena. Ako by ste ho porovnali s ateliérom Preen?

Je omnoho väčší, preplnený rôznymi artefaktami, pracuje preňho oveľa viac ľudí. Zo začiatku som v ňom upratovala, takže som mala možnosť nakuknúť všade, do všetkých archívov, do každej zásuvky. To bolo niečo úžasné. Som presvedčená, že ani on sám nevie, čo všetko v ateliéri má… Videla som všetky kolekcie, ktoré doteraz vytvoril, aj jeho zbierku historických kostýmov a odevov rôznych kultúr z celého sveta, ktorými sa inšpiroval. Má svoje vlastné múzeum. A tam som strávila dva týždne… Potom mi dali inú prácu, pomáhala som v ateliéri. Dielom, ktoré som vytvárala a nad ktorým som si takmer poplakala, boli ornamenty, ktoré sa potom objavili na hotových šatách…

Máte za sebou úžasné zážitky, ktoré by Vám mohli závidieť mnohí slovenskí módni návrhári. Určite však vo Vás drieme ďalší sen. Prezradíte nám aký?

Mám veľa snov a túžob, väčších, menších, reálnych i nereálnych. A mám aj vieru, že postupne sa niektoré z nich stanú skutočnosťou. Snívam o tom, zrejme ako každý tvorca, že budem tvoriť a predávať pod vlastnou značkou. Prípadne mať aj vlastný obchod alebo galériu, ktorá by nebola len miestom na nákup odevnej tvorby, ale aj pozitívnych stretnutí.

CHUŤ MÓDY

Módny návrhár Gianfranco Ferré sa narodil 15. augusta 1944 v meste Legnano na severe Talianska. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodnom meste, potom odišiel do Milána študovať architektúru na Polytechnical Institute. Promoval v roku 1969 a hneď nato sa zamestnal v nábytkovom štúdiu. Popritom sa zároveň pomaličky začal vnárať do sveta módy. Najskôr to boli ručne zhotovené umelecké módne doplnky a bižutéria z kože, kovov a plastu, ktoré dodával do siete butikov v Portofine. Potom vďaka jednej zo spokojných zákazníčok v roku 1972 získal miesto dizajnéra v továrni na výrobu plášťov do dažďa, kde úspešne zotrval celé dva roky. Táto práca mu umožnila cestovať po celom svete a zároveň začal chápať, že móda mu chutí stále viac a viac. Nebolo preto žiadnym prekvapením, keď sa v roku 1974 rozhodol založiť si vlastnú značku Baila. „Mojou víziou pre značku Baila bolo vytvoriť niečo pohodlné na deň a nádherné na večer v jednom.“ Jeho biele blúzky, vysoké čižmy, žerzejové kostýmy a nápadné šály zožali na prezentačnej prehliadke búrlivý aplauz. Aj napriek niekoľkým negatívnym reakciám, ktoré kritizovali Ferrého prílišnú extravaganciu, začiatok kariéry snáď ani nemohol dopadnúť lepšie.

MAJSTER FORMY

V tom období dizajnér často cestoval do Indie a mal možnosť spoznávať bohatú a exotickú kultúru Orientu. „Ak by som sa vo svojom živote nestretol s kultúrou Východu, môj štýl by bol s najväčšou pravdepodobnosťou celkom iný. To, čo nazývam veľká lekcia Orientu, ma navždy celkom pohltilo a prebudilo všetku moju predstavivosť.“ Dizajnéra očarila tá vznešená jednoduchosť a odvážne, jasné farby, ktoré v našom svete sú len známkou luxusu. Jednoduchosť a elegancia, zavinovanie splývavých materiálov, trblietavé zdobenie. Zároveň ho fascinovalo, ako orientálny odev dokáže pohodlne splývať s postavou a dovoľuje vyniknúť nádhere textílií. Asi to boli práve cesty do Indie, ktoré pomohli zrodu novej myšlienky. Dizajnér sa rozhodol vytvoriť si značku, ktorá bude viac exkluzívna a ponesie jeho meno. Prvá dámska módna kolekcia „alta moda pronta“ pod značkou Gianfranco Ferré uzrela svetlo sveta s pomocou finančného partnera Franca Mattioliho v roku 1978 na módnej prehliadke v Ríme a zožala medzinárodný úspech. V tom istom roku Ferré zároveň spustil líniu športového oblečenia Oaks by Ferré. Takmer od začiatku modely Gianfranca Ferré vyžarovali rukopis, ktorý je charakteristický čistou líniou, komfortom a odvážnymi, ale funkčnými detailmi. „Moje kreácie sú určené pre inteligentnú, silnú a slobodnú ženu. Vášnivú a temperamentnú, odhodlanú robiť vlastné rozhodnutia a nájsť svoj osobitý štýl.“ Dizajnérske kroky Gianfranca Ferré v jeho ponímaní nesmerovali ďaleko od architektonického vzdelania. „Obliekanie muža alebo ženy si podobne vyžaduje dômyselne definovať línie, objemy a proporcie. Je to obliekanie fyzického priestoru. Architektúru od módy odlišuje predovšetkým fakt, že v móde je pre dizajnéra základným elementom tvorby ľudské telo. V oboch prípadoch je však nutný emocionálny faktor – vlastná fantázia a cit – bez čoho nie je žiadna tvorba možná.“ So svojím citlivým zmyslom pre trojrozmernú stavbu staval aj svoje módne kreácie a v reči kritikov sa stal majstrom formy. Toto triezve chápanie módy začali veľmi rýchlo milovať predovšetkým americké ženy, ktoré dokážu čisté a sofistikované línie najviac oceniť. Jeho sukňové a nohavicové kostýmy, osobité doplnky a hlavne biele košele, ktoré ho preslávili najviac, šli na dračku. Populárny sa však nestal len vďaka business oblečeniu. Aj jeho večerné róby s vrstvami krinolín v balónových formách očarili davy milovníčok plesov a večierkov. Pod titulom, ak sa s úspechom plodne nakladá, plodí úspechy ďalšie, sa Gianfranco v roku 1982 rozhodol predstaviť svoju prvú pánsku kolekciu. Verejnosťou bola prijatá s rovnakým nadšením ako dámska. V rámci rozširovania svojich komodít prišiel Ferré čoskoro na trh so svojimi prvými parfumami, dámskym v roku 1984 a pánskym hneď dva roky potom. Parfum je podľa neho bodkou, bez ktorej nie je žiaden štýl dopovedaný.

ŠÉFDIZAJNÉR DIORA

Prelomovým rokom v oblasti módnej tvorby sa pre Gianfranca Ferré stal rok 1986. Predviedol verejnosti premiérovú kolekciu „alta moda“, teda vysokej módy, honosnú a veľkolepú. Po ôsmich rokoch skúseností vo svete módy to bol prirodzený vývoj. Podľa Ferrého si konfekcia a vysoká móda navzájom vôbec neodporujú, skôr naopak, jedno dopĺňa druhé. Momenty luxusu a exkluzivity u neho nájdeme aj v móde na každý deň. Nadšenie, ktoré predovšetkým u novinárov debut na tejto scéne vyvolal, priniesol Ferrému skutočne lukratívnu pracovnú ponuku. Najprestížnejší módny dom Christian Dior, ktorý v tom čase vlastnila spoločnosť Bernarda Arnaulta, hľadal náhradu za vtedajšieho šéfdizajnéra Marca Bohana. Oslovili práve Gianfranca Ferré, ktorý sa nato od mája 1989 na celých osem rokov stal kreatívcom jedného z najluxusnejších a najznámejších módnych domov na svete. Mnohých v módnom svete šokovalo, že šovinistickí Francúzi sa do rúk Taliana rozhodli zveriť jeden zo svojich módnych skvostov. Ako sa však ukázalo, bola to šťastná voľba, pretože hneď jeho prvá kolekcia Haute Couture, ktorú pre Dior pripravil a predviedol v Paríži v júli 1989, získala prestížne ocenenie d´Or prize. Podarilo sa mu v nej zachytiť francúzskeho ducha tradície Diora, čím spokojný úsmev vykúzlil predovšetkým na perách napätých stálych zákazníčok, ale zároveň presvedčil módnych kritikov o svojej kreativite vďaka nápaditým detailom a príjemnému odľahčeniu už takmer usadlého štýlu slávneho domu. V roku 1997 sa rozhodol ukončiť spoluprácu s domom Dior a kráčať ďalej už len svojou vlastnou cestou. Okrem pravidelných príprav sezónnych kolekcií sa venoval aj mnohým iným aktivitám. V osemdesiatych rokoch Gianfranca Ferré za jeho tvorbu a prínos mnohokrát ocenili a zorganizoval niekoľko pútavých výstav. V roku 2003 vytvoril pre UNICEFF kolekciu autorských handrových bábik. Pokrstil ich japonským menom Hanako, čo v preklade znamená kvetinová slečna. Predávali sa v stylingu nezameniteľne ferreovskom: biela košieľka z organzy, hodvábny opasok obi a vlnené klasické nohavice. Spolupracoval na niekoľkých zákazkách pre firmy, vytvoril napríklad kolekciu firemných uniforiem pre personál leteckej spoločnosti Korean Air alebo aj uniformy pre hráčov a manažérov futbalového klubu Bayern Mníchov.

SUPERMODELKY, JULIA ROBERTS A SKIN

Gianfranco Ferré si odjakživa dával záležať na podobe kampaní propagujúcich jeho kolekcie. Jeho tvárami boli až do minulého roka nádherné mladé supermodelky. V predchádzajúcej sezóne však zmenil radikálne svoje tradičné zvyky a jeho tvárou sa stala hviezda Hollywoodu, vtedy tridsaťosemročná herečka Julia Roberts. „Bol tu čas múz, ale už je preč. Dnes je mojou inšpiráciou realita každodenného života, moderná žena, ktorá žije v dnešnom svete. Julia Roberts v mojich očiach stelesňuje všetky moje ideály. Pôvab a kúzlo ženského ideálu, rovnako aj silu osobnosti. Čo ma na nej najviac očarilo, sú jej spôsoby, úsmev a priam aristokratické vystupovanie. A to, že dokáže byť energická i pokojná zároveň v ten istý moment.“ Paradoxne, Julia Roberts dovtedy nikdy nenavštívila Ferrého módnu prehliadku, hoci si vraj pár jeho kúskov uchmatla v butiku na Beverly Hills. Pózovanie pre dizajnérovu kampaň bola zároveň jedna z prvých prác, ktoré prijala po svojom tehotenstve.
Spolupráca s hviezdou šoubiznisu sa Gianfrancovi Ferré zrejme osvedčila, keďže sa podobne rozhodol aj v prípade nadchádzajúcej letnej sezóny. Angažoval tentokrát speváčku, extravagantnú a s ebenovou pleťou, Skin. „Skin predstavuje všetky archetypy ženskosti. Silu a šarm, energiu a zmyselnosť. Je to speváčka s unikátnym hlasom, plným vášne a emócií, najpôsobivejším na rockovej scéne. Tým, že som si ju vybral, cez jej telo, expresívny výraz očí a predovšetkým jej tvár, som zdôraznil voľnosť, prirodzenosť, ľahkosť, ale aj určitú agresivitu.“ Na pripravovanej kampani pre Gianfanca Ferré pracoval fotograf Mario Testino. Skin sa tu objavuje odetá v priliehavých bielizňových koktejlkách na purpurovom pozadí nočného klubu po boku modela Patricka Petitjeana.
Gianfranco Ferré mnohé dosiahol aj vďaka tomu, že je extrémne kritický a náročný aj sám na seba. Zvláda často náročne postavený kalendár stretnutí a žije na ceste medzi Milánom a Parížom. Teda ak ste ho nezastihli práve počas relaxu v jeho dome na brehu jazera neďaleko Milána.

Petra Pilařová, CZ

V kolekcii Imago, ktorá sa pohráva s materiálom, farbou a strihovým riešením, sa prelínajú materiály od vlnených cez elastické kostýmové tkaniny až po jemné transparentné materiály, ako je hodváb, s farebným riešením biela, čierna, červená. Objavujú sa modely bez jasnej hranice medzi denným a spoločenským odevom. Je v nich kladený dôraz na detail i doplnok. Celok má podčiarknuť realitu – individuálnu osobnosť každej ženy.

Mária Štraneková, SK

Kolekcia Protection vyjadruje vzťah medzi módou, ekológiou a človekom. Inovatívny dizajn, tvorený pomocou dekonštrukcie, modelácie, asymetrie a záhybov, výrazne dotvára ženskú siluetu. Mužskému oblečeniu tak dávam nový život – klasickú košeľu či plášť väčšinou v čierno-sivo-bielej kombinácii pretváram na emotívne a zároveň striktne minimalistické odevy, ktoré „krehkú“ ženu zahaľujú do mužskej sily.

Szilvia Pálffy a Tevéz Szücs, HU

Kolekcia Forgotten Beauty je určená dvadsať až tridsaťpäťročným náročným mužom a ženám, silným osobnostiam. Predstavuje bohatý svet maďarského ľudového umenia, návrhárkami považovaného za haute couture. Materiálom kolekcie je stopercentný bavlnený popelín a denim, spracovaný podľa najnovších džínsových technológií.

Zuzana Veselá, CZ

Prvá časť kolekcie Deka sa odvíja od vertikálnych línií vypasovaných spoločenských oblekov, nohavíc alebo košieľ. Strihové riešenie je výrazné, priliehavé a zdôrazňuje ženskosť. Druhá časť sa odvodzuje od trojuholníkovej siluety. Rukávy a sukne s vnútornými skladmi tak tvoria siluetu presýpacích hodín. Priestor odevu je tvorený aj vrstvením pomocou skladov na ramene, v bokoch alebo v páse. Materiály sú mäkké a ležérne v kontraste s pevnými hrubými bavlnenými plátnami, zamat, jemná organza, mušelín a vlna.

Jana Bieliková, SR

Kolekciu s názvom Mozart tvorí trinásť dámskych modelov zhotovených z rôznofarebnej čipkoviny, čierneho saténu, hodvábu a iných materiálov. Inšpiráciu som čerpala z obdobia Mozartovho života, z času, keď sa muži o svoj vzhľad starali viac ako ženy. Môj „Mozart“ je moderný, štýlový a mierne sexi.

Martin Havel, CZ

Kolekcia Horizontal Line používa horizontálne línie na vyjadrenie pocitu človeka, ktorý je determinovaný všednosťou a jej „prízemným“ rozmerom. Kľúčom k nájdeniu voľnosti a slobody je plné priznanie sa k horizontálnosti, ktorá oslobodzuje. Celkový dojem je podporený tesnosťou so ženskými líniami, grafickým prešitím, tlačou a prácou s logom. Použité materiály sú bavlnená košeľovina, denim a organza.

Michaela Ľuptáková, SK

Zavrite aspoň jedno oko a kolekciou Love of my Heart sa prenesiete do sveta za závojom snov. Táto kolekcia je určená ženám, ale ako predmet túžby poteší každého muža. Materiály navzájom dopĺňajú harmóniu kontrastov čistého vlneného vlasového flaušu a jemného hodvábneho a syntetického mušelínu.

Martina Nevařilová, CZ

Téma kolekcie Glamour je inšpirovaná zlatou érou Holly­woodu na konci 50. rokov, keď boli filmové stars zároveň módnymi ikonami, keď povojnový chlad volal po móde luxusnej, oslnivej a sexi. Farby som vybrala zo škály chladnejších odtieňov, objavujú sa geometrické vzory v sivomodrej kombinácii s hnedou, tmavofialové s ružovou, s olivovozelenou, svetlosivé s čokoládovou alebo staroružové s čiernou.

Módni dizajnéri pripravovali svoje kolekcie už od marca tohto roka, kedy značka spustila prvý ročník súťaže vyhlásením zadania súťažnej témy Tichá rebélia. Vyvrcholením bola módna prehliadka, ktorá sa konala 9. novembra v priestoroch jedného z bratislavských hotelov. Akciu uvádzal známy moderátor Martin Pyco Rausch a okrem prezentácie kolekcií desiatky finalistov, ktoré boli na vysokej úrovni po stránke dizajnu i remeselnej kvality, mali diváci možnosť vidieť aj aktuálnu kolekciu dizajnérok Lifeline Jany Bačinskej a Miroslavy Kurpasovej. Po nej už odborná porota, v ktorej zasadali osobnosti ako výtvarníčka Júlia Sabová, riaditeľka Slovenského centra dizajnu Katarína Hubová, šperkár a architekt Karol Weislechner, šéfdizajnérka značky Ľudmila Bolešová, speváčka Zdenka Predná a moderátorka Soňa Müllerová, vyhlásila víťaza prvého ročníka. Predsedkyňa poroty, česká návrhárka Liběna Rochová, odovzdala cenu mladému dizajnérovi Borisovi Hanečkovi za kolekciu s názvom Čelom vzad. Získal tak honorovanú zmluvu na stotisíc slovenských korún a kontrakt na vytvorenie kolekcie pre značku, ktorá sa bude predávať v sieti značkových predajní doma i v zahraničí pod jeho menom. Ďalšími ocenenými sa na základe internetového hlasovania stala Lenka Rypáková za najnápaditejšie výtvarné stvárnenie kolekcie a Martin Hrča, ktorý získal najviac sympatií medzi divákmi.

Naposledy sme sa o Vašej tvorbe spolu zhovárali zhruba pred dvoma rokmi. Čo sa odvtedy zmenilo?

To už sú dva roky? Zmenilo sa veľa – mám vlastnú veľkú kuchyňu, ateliérik, slnečný balkón s mätou, dedko má nového kocúra… Ale hlavne sa zmenil môj prístup k životu vôbec. Asi je to prirodzené, keď mi život dáva pocítiť, že ho žijem. Asi presne to sa zmenilo, že už si žijem svoj vlastný život a od toho sa odvíja ostatné, aj moja tvorba. Som vo svojej práci rozhodnejšia, viac si verím a začalo ma baviť robiť reálnu módu pre reálnych ľudí.

Stalo sa však aj niečo, čím ste sa v kariére svojím spôsobom posunuli a na čo zároveň môžete byť hrdá. Na začiatku tohto roka ste získali titul Talent sezóny na Pražskom týždni módy. Povedzte nám, akou súťažou Prague Fashion Week je a čo Vás viedlo k tejto forme prezentácie.

Súťaž v rámci Prague Fashion Week má viac kategórií. Prvá, Junior, je určená pre študentov, Talent sezóny pre začínajúcich nádejných návrhárov. Titul Výtvarník sezóny je najvyšším ocenením pre profesionálov. Porotu tvorí Akadémia módy, zložená aj zo samotných Výtvarníkov sezóny z predchádzajúcich ročníkov. Je ich veľmi veľa a nikto presne nevie, kto z nich v porote bude. Súťaž Prague Fashion Week som sledovala už dlhší čas, mala som pred ňou veľký rešpekt, možno preto som sa odvážila prihlásiť sa až tento rok na jej jarnú časť. Bola to moja osobnostná výzva. A možno aj jeden z pre mňa dôležitých cieľov z obdobia, kedy sme sa pred dvoma rokmi naposledy zhovárali. Je veľa súťaží, ale práve táto ma lákala svojou vysokou profesionalitou. Jednoducho som pocítila tvorivú silu a energiu a myslím, že to mi dodalo odvahu. A vyšlo to.

Čím ste sa pri tvorbe súťažnej kolekcie inšpirovali? Znamená táto kolekcia vo Vašej tvorbe nejakú zmenu alebo posun?

Áno, je to môj posun v tvorbe, bez akýchkoľvek filozofických úvah a odôvodnení. Je to prirodzený proces. Čím som sa inšpirovala? Asi materiálom a prácou s materiálom, myslím, že som do kolekcie vniesla istú rebéliu a ľahkosť. A hlavne nenútenosť. V tomto období bola táto kolekcia mojím rukopisom, mojím podpisom. Jednoducho som vytvorila kolekciu tak, ako chcem vytvoriť ešte veľa kolekcií, s momentálnym nápadom, pocitom, pohľadom na módu a svet.

Na čom momentálne pracujete?

Pripravujem svoju obhajovaciu kolekciu, ktorú budem prezentovať počas jesennej časti Pražského týždňa módy. Tým, že som získala titul, finančnú odmenu, získala som aj záväzok vytvoriť kolekciu na potvrdenie správnosti voľby členov Akadémie módy. Tak mi držte palce.