Z obsahu vyberáme

Jazdili sme v Renaulte Megane 1,6 16V, BMW Z4 3,0si Individual a Opli Astra TwinTop s dvojlitrovým benzínovým turbomotorom. Renault Megane cabrio chváli kvalitné spracovanie interiéru a elegantne-športový dizajn karosérie. Pri jazde so zloženou strechou a nasadeným deflektorom je aj pri vysokých rýchlostiach kabína dostatočne chránená pred prudkými poryvmi prúdiaceho vzduchu. Aj vďaka tomu ponúka Renault Megane cabrio najkomfortnejšie jazdenie a zároveň najúspornejšiu prevádzku z testovaných modelov. Výkon benzínovej 1,6-tky 110 koní vám síce dych nevyrazí, ale na to, aby ste si vychutnali jazdu v otvorenom aute, to úplne stačí. V priemere si vypýta iba necelých 7 litrov paliva na 100 km. Pre náročnejších sú samozrejme v ponuke aj podstatne výkonnejšie benzínové i dieselové motory s výkonmi až do 165 koní. Razantnejšia jazda v zákrutách a prejazdoch cez nerovnosti nám odhalila mierny nedostatok, ktorým je jemná vôľa karosérie. Na jej tuhosti by mohli v budúcnosti konštruktéri ešte mierne popracovať. Pri skladaní aj rozkladaní strechy musí byť auto v pokoji, čo platí aj pre BMW Z4. Po zložení strechy ostane z pôvodných 490 litrov batožinového priestoru iba núdzových 190 litrov. Z testovaných modelov ho treba pochváliť za najväčší počet odkladacích priestorov a držiakov.
BMW Z4 3,0si je nefalšovaný roadster s dlhou prednou kapotou, nízkym ťažiskom, sedením takmer na zemi a výkonným šesťvalcovým motorom (195kW, 265 k), ktorého potenciál je prenášaný na kolesá zadnej nápravy. Zrýchlenie 5,7 s na 100ci, dunivý zvuk motora a vyladeného výfuku, ktorý pri zloženej streche vnímajú vaše zmysly podstatne intenzívnejšie. Počas celej jazdy máte preto stopercentne zaručenú vysokú dávku adrenalínu v krvi. Vynikajúci podvozok doplnený presným riadením a rýchlou prevodovkou vám dáva za volantom roadsteru Z4 pocit dokonalej kontroly nad touto nabitou zbraňou. Pokiaľ stále nemáte dosť, tlačidlom šport na stredovom tuneli upravíte charakteristiku radenia automatickej prevodovky, zintenzívni sa reakcia na plyn a zníži účinok posilňovača riadenia. Samozrejmosťou je aj možnosť sekvenčného radenia prevodových stupňov pomocou krátkej radiacej páky alebo tlačidlami na volante. Pri dlhšej jazde rýchlosťou nad 130ť zatiahnuť plátenú strechu a vychutnať si pre zmenu špičkovú audiosústavu harman/kardon.V sérii Individual zdobia BMW Z4 Roadster devätnásťpalcové disky kolies, neprehliadnuteľná žltá metalíza kombinovaná so žlto-čiernou kožou, ktorou sú okrem sedadiel čalúnené dvere a časti palubnej dosky, kvalitná audiosústava s DVD navigáciou a TV tunerom.
Napokon sme testovali elegantný kabriolet s výrazne športovým a zároveň uhladeným zovňajškom. Interiér je vyrobený z kvalitných materiálov a vykazuje znaky typickej nemeckej precíznosti. Na rozmiestnenie a používanie jednotlivých ovládačov si však treba zvyknúť aj napriek tomu, že sú výrazné a dobre čitateľné. Opel Astru TwinTop poháňal dvojlitrový turbomotor s výkonom (147kW, 200 k). Hnacia sila sa v jeho prípade prenáša na prednú nápravu, a preto je jazda v tomto výkonnom kabriolete úplne odlišná od predchádzajúceho modelu. V celom rozmedzí otáčok má výborný ťah, sprevádzaný fantastickou zvukovou kulisou výfukového potrubia. Podvozok je dôkladne prepracovaný a dáva športovej Astre priam neobmedzené jazdné vlastnosti. Pri jazdení s takýmto turbomotorom musíte počítať s priemernou spotrebou minimálne 10í túžia, táto skutočnosť nemôže odradiť. Ako jediná z testovaných modelov dokáže Astra TwinTop sklápať strechu do rýchlosti 30roveň zasúvajú jednotlivé časti strechy do seba a následne miznú pod vekom batožinového priestoru, je zážitok, ktorý si rozhodne treba vyskúšať.

Prvý dojem máte, akoby ste boli v Londýne. Štýl architektúry, spôsob dopravy vľavo, dvojpodlažné autobusy, tvídové saká, to všetko na prvý pohľad pripomína susedné Anglicko. Ale už po prvých kontaktoch s miestnymi obyvateľmi, srdečnou atmosférou mesta a všadeprítomným optimizmom sa dostávate do správneho obrazu. A hlavne rozmery a vzdialenosti sú tu očividne menšie. Všade sa

dostanete relatívne rýchlo. Zo St.Patrick´s katedrály je to iba na skok do svetoznámych krčiem Temple Baru alebo z Trinity College, prvej miestnej univerzity založenej kráľovnou Alžbetou I. v roku 1592, do moderných nákupných stredísk na Grafton street. Ale aj z pivárne Guinness do Jameson Distillery je to iba pár minút cesty. A to všetko treba v Dubline bezpodmienečne vidieť…

Na čo sú Íri hrdí
Íri sú nesmierne hrdým národom. Napriek tomu, že stáročia museli bojovať s Angličanmi o svoju nezávislosť a že na ostrove dlho, dlho vládla všeobecná chudoba, v dôsledku čoho došlo v minulosti k niekoľkým mohutným vysťahovaleckým vlnám. Sú hrdí na to, že mnohí americkí prezidenti, ako Roosevelt, Kennedy alebo Reagan, mali írskych predkov. Ale aj na to, že hudobní velikáni, ako Bob Geldof, Chris De Burgh, Sinéad O´Connor alebo skupina U2, pochádzajú z Írska. A možno najviac na to, že po dlhom období ekonomickej letargie sa Írska republika stala hospodárskym tigrom Európy.

Výnimočná krajina
Aj keď sa človek cíti mimoriadne príjemne v Dubline, mesto treba rýchlo opustiť. Írska krajina, viac či menej zachovalé hrady, zámky a kostoly sú vyhľadávanými turistickými cieľmi, a právom. Ostré a takmer stopäťdesiat metrov vysoké útesy Moheru na západnom pobreží svojou mohutnosťou vyrážajú dych aj skúseným cestovateľom. Newgrange zase ponúka nevšedný zážitok obdivovateľom antických pamiatok – nájdete tu vykopávky kamenných monolitov, hrobov a podzemných chodieb päťtisíc rokov starej európskej civilizácie.
Ale nebuďme nespravodliví. Neoddeliteľnou súčasťou ostrova je aj Severné Írsko. Z politického hľadiska problematická časť Veľkej Británie v posledných rokoch opäť začína lákať návštevníkov. Belfast sa vyznačuje podobnou architektúrou ako Dublin. Prekrásna je mohutná biela radnica, pred ktorou tróni socha kráľovnej Viktórie v nadživotnej veľkosti. Aj severní Íri majú samozrejme svetoznámu pálenicu. Je to Old Bushmills Distillery neďaleko severného pobrežia ostrova. Tam sa nachádza aj mimoriadny prírodný úkaz: Giant´s Causeway, Obria priehrada. Tvorí ju asi tridsaťsedemtisíc kamenných stĺpov, prevažne v tvare šesťuholníkov, ktoré klesajú z hrebeňa nevysokej hory do morských vĺn a vytvárajú výnimočnú prírodnú scenériu.
Jedno je isté. Írsko je prekrásny ostrov s nádhernou prírodou a neopakovateľnou atmosférou. Ak sem raz zavítate, určite zatúžite znovu a znovu sa sem vracať.

Výnimočná lyžiarska oblasť
Rozhodujúce pre región Rhône-Alpes je však to, že tu nájdete najväčšie lyžiarske areály na svete, napríklad oblasť Tri údolia alebo svetoznáme strediská, ako je Chamonix. V regióne sa už trikrát konali olympijské hry: v roku 1924 v Chamonix, v roku 1968 v Grenoble a v roku 1992 v Albertville. Dovedna osemnásť lyžiarskych oblastí tu každý rok otvára šesťtisíc kilometrov zjazdoviek pre nadšencov a vyznávačov krásneho zimného športu, lyžovania. A čo je na tejto lyžiarskej oblasti úplne ojedinelé a výnimočné? Každé z medzinárodných lyžiarskych stredísk má svoju osobitosť. Napríklad Chamonix je športový, Méribel rodinný, Avoriaz zase veľmi moderný. V mnohých z nich môžete zažiť aj svetové lyžiarske preteky. A to sme ešte nespomenuli také zimné strediská, ako Alpe d´Huez, Les Deux-Alpes, Courchevel, la Plagne, Val d´Isre, Megve, Tignes a iné.
Veľhory môžete objavovať aj z T.M.B. – Tramway du Mont-Blanc – najvyššie položenej železnice vo Francúzsku. V lete vás zavezie až ku Nid D´aigle (2 372 m n. m.), východiskovému bodu pre výstup na Mont Blanc

Rhône-Alpes, región jedinečných kontrastov
Rhône-Alpes je región kontrastov. Protipólom zasnežených horských velikánov tu je typická stredomorská krajina. Môžete sa kochať fialovými a modrými odtieňmi rozkvitnutých levanduľových polí, v júni plných pestrofarebných motýľov. Múzeum levandule v nádhernej krajine pri Saint-Remze v departmente Ardche vám poskytne podrobné informácie o tejto nevšednej rastline a o tradícii jej využitia. Región je však akoby stvorený hlavne pre náruživých športovcov: kolíska alpinizmu je práve v známom Chamonix, paragliding si môžete vyskúšať pri jazere Annecy, kde sa konal vôbec prvý let na kĺzavom padáku v histórii, alebo si môžete užiť jazdu na horských bicykloch v oblasti Portes du Soleil. S viac ako dvadsaťtisíc kilometrami značených trás je Rhône-Alpes ako stvorený na pešiu turistiku. Môžete sa nechať zlákať bájnou túrou okolo masívu Mont-Blanc alebo výletmi po ľadovci s mačkami na nohách v sprievode vysokohorského sprievodcu. Tento kraj priezračnej sladkej vody je rajom pre nadšencov raftingu, kanoe, kajakov a ďalších obľúbených vodných športov či na rybníkoch, alebo priamo na divokej vode.
Z regiónu Rhône-Alpes pochádzajú mnohé svetoznáme prírodné minerálne vody, vrátane vody Evian

Lyon dýcha dvetisícročnou históriou
Z miest je v popredí určite hlavné mesto tohto regiónu. Lyon dýcha históriou a umením. Vďaka svojmu výnimočnému pamiatkovému bohatstvu sa dostal do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po Ríme je Lyon považovaný za druhú najväčšiu archeologickú lokalitu v Európe. Jeho počiatky sú spojené s názvom Lugdunum, ktoré označovalo hlavné mesto Galie. Na kopci Fourviere sa zachovali významné galorománske pamiatky. V starobylej časti mesta, nazývanej Starý Lyon, je zrejmý taliansky vplyv. Po Benátkach ide o druhú najväčšiu renesančnú štvrť v Európe. Je sieťou úzkych uličiek, plných obchodíkov a reštaurácií. Lyonskou zvláštnosťou sú priechodné domové pasáže, takzvané traboules, ktorými sa dá prejsť z jednej ulice do druhej. Lyon je centrom regiónu, dynamickým moderným mestom kultúry, gastronómie a hodvábu.

Z Paríža do Lyonu môžete cestovať aj vysokorýchlostným vlakom TGV. Cesta ním trvá len dve hodiny.
V najväčších mestách regiónu pôsobia vyhlásení šéfkuchári. Uvedieme mená štyroch držiteľov najvyššieho, trojhviezdičkového ohodnotenia gastronomického sprievodcu Michelin: Bocuse, Troisgros, Veyrat a Blanc. Ich kulinárne umenie zhodnocuje typické a tradičné produkty tohto regiónu: kura z Bresse, syry Reblochons, Tommes, St Marcellin, gaštany, orechy, olivový olej…

Indonézia
Viac ako sedemnásťtisíc ostrovov Indonézskej republiky je rozosiatych na ploche 7,9 milóna km. Sú domovom 245 milónov ľudí moslimského, kresťanského, hinduistického i budhistického vierovyznania. Ich brehy obmývajú vody Tichého a Atlantického oceánu. Nech tieto čísla znejú akokoľvek ohromujúco, skutočnosť predstihuje očakávania. Krajina je taká rozľahlá a rôznorodá, že na spoznanie všetkých jej krás by nestačil azda ani rok.
Bohatá tektonická činnosť ako výsledok stretu austrálskej a euroázijskej litosferickej platne láka každoročne tisíce nadšených pozorovateľov. Turistov, ktorých ten istý fenomén odplaší, je rádovo tisíckrát viac. Tak či onak, príležitosť pozrieť si činnú sopku chrliacu zmes prachu, dymu a kamenia sa nenaskytá každý deň. Nepremárnime ju ani my. Rovnako sa do nášho mesačného programu pokúsime vtesnať návštevu jávskych chrámov Borobudur a Prambanan, potápanie v hlbokých vodách tropického ostrova Bunaken v Celebeskom mori, západ slnka na ostrove bohov Bali a trekking v Komodskom národnom parku.

Jáva
Už čosi vyše troch hodín v malej dodávke zdolávame kľukatú cestu vedúcu zo Surabaye do Národného parku Bromo-Tengger-Semeru. Vzduch sa ochladzuje s každou ďalšou zákrutou. Predavač pletených čiapok, ktorého stretávame po ceste, sa nám drkotajúc zubami pokúša naznačiť, že noci tu bývajú chladné. A naozaj… Celú noc sa trasieme v nevykúrenom príbytku naobliekaní v hrubých svetroch a bundách. S východom slnka prichádza zaslúžená odmena. Pohľad na scenériu činných vulkánov, osvietených červeným svetlom, je fascinujúci. Náhle si Semeru, najvyššý z nich, odkašle. Do povetria s hukotom vypľuje oblak sopečného prachu a dymu, čím dáva jasne najavo, kto je tu pánom. Bromo Tengger a Semeru boli krásnou bodkou za našou púťou po Jáve. Máme za sebou náročný deň, ktorý zďaleka nekončí…

Bunaken
Z mrazivého pobytu medzi vulkánmi sa prichádzame ohriať na ostrov Bunaken, ležiaci len niekoľko stupňov severne od rovníka. Hoci neprekračujeme hranice krajiny, prekonávame obrovské vzdialenosti. Večerný let zo Surabaye do metropoly severného Sulawesi Manada nám s prestupom trvá štyri hodiny. Auto a loď potom pokračujú v týraní našich unavených telesných schránok ďalšie dve hodiny. Na ostrov prichádzame neskoro v noci. Neubránime sa otázke: Oplatila sa dlhá cesta?
Na druhý deň ráno výhľad z nášho dreveného bungalovu nad vodou zaháňa všetky pochybnosti. V pozadí sa opäť týči vulkán, ktorý nám nedá zabudnúť na krásny čas strávený pod východojávskymi sopkami. Len vetrík vanúci od mora má o čosi vyššiu teplotu.
Nedočkavo dávam dokopy súčasti podvodného fotoaparátu a zanáram sa k útesu len pár metrov od bungalovu. Indonézske koralové útesy sú známe svojou farebnosťou, no najmä rozmanitosťou živočíšnych druhov. V silnom prúde pozdĺž južného cípu sa okolo nás preháňajú húfy tuniakov a kranasov. Pod skalným previsom spí kareta. Za súmraku pozorujeme vzácny rituál párenia sa pestrofarebných rybiek mandarin. Samček si vyberá jednu zo svojich samičiek a pozýva ju na krátku vychádzku z domovského koralu, počas ktorej do vody vypustia ikry a spermie. Vychádzka trvá len pár sekúnd a vhodný čas na takéto rande je len za súmraku. Miniatúrne živočíchy týchto vôd sú odeté do farieb, aké by sme nad hladinou hľadali márne. Obrovské špongiové koraly sa mi monohokrát ani nepomestia do záberu širokouhlého objektívu.
Aj v takomto raji však čas neúprosne plynie. Z rozprávkovej pohody nás opäť vyruší náročný presun, no ešte predtým sa prejdeme druhým najväčším mestom Sulawesi – Manadom. Pomerne rozvinuté stredisko obchodu nemá turistom veľa čo ponúknuť. Práve naopak. Atrakciou sme my turisti. Smiech, ukazovanie prstom, šepkanie a prekvapené pohľady sú sprievodným znakom správania sa domácich všade, kam vkročíme. Žiaľ, odpadky, ktoré mesto produkuje, sme videli plávať na hladine aj pri brehoch Národného parku Bunaken.

Bali
Cesta z letiska na severozápad ostrova sa kľukatí na úpätí hory Mont Agung, 3142 metrov vysokého vulkánu. Serpentíny vedú pomedzi kaskádové ryžové polia, teraz krásne vysvietené popoludňajším slnkom. S poznávaním Bali zač- neme v okolí dedinky Tulamben, skvelou lokalitou pre potápanie a makrofotografiu. Vrak lode USS Liberty „zakotvený“ na dne kúsok od brehu takisto neunikne našej pozornosti.
V plytkej vode sa krúti s potápačmi spriatelené tornádo kranasov. Pomaly sa doň vsuniem. Ryby ma úplne obkolesia, náhle sa zotmie a kŕdeľ začne rotovať okolo mňa. Obzor mám teraz úplne zatemnený rybou polievkou. Na tmavom sopečnom piesku sa usídlili drobné živočíchy bizarných tvarov a farieb. Pretože nájsť ich nie je vôbec jednoduché, som viac ako inokedy odkázaný na pomoc skúseného sprievodcu.
Ráno sa vydávame k úpätiu vysočiznej hory z východnej strany, aby sme spoznali materský indonézsky chrám Besakih. Vítajú nás dotieraví predavači a množstvo odpadkov. Tie sú údajne zvyškami z pohostenia po každodenných modlitbách, kráse chrámu však rozhodne nepridávajú.
O opičej drzosti sa máme možnosť presvedčiť v malom parčíku v oblasti Ubud. Makaky tú žijú v troch početných skupinách, čítajúcich až sto jedincov. Skupiny medzi sebou jednostaj súperia o územie a potravu. Bitky medzi veľkými silnými samcami, vodcami skupín, sa nezaobídu bez krvi a hlbokých pohryznutí. Sú obratné a vypočítavé – kradnú turistom z vrecák banány, lozia im po hlavách, hrabú sa v taškách a ťahajú ich za vlasy. Frekventovaná Kuta, raj surfárov a zábavychtivých mladých ľudí, je jednou z najkrajších pláží na Bali, no od idylických pláží, aké sme spoznali v Thajsku, má aj táto na míle ďaleko. Nie je to dávno, čo sa práve Kuta stala už po niekoľkýkrát terčom bombových útokov moslimských teroristov. Ulice sú teraz poloprázdne, predavači ešte dotieravejší.
Na rozprávkovú pláž si musíme počkať do nasledujúceho rána. Z prístavu Benoa letíme nad vodou rýchlym moderným katamaranom. Dlhé tiahle oceán­ske vlny formované južnými vetrami spôsobujú, že na zdanlivo pokojnej hladine sa menšie lode na okamih úplne strácajú za vodnými pahorkami, aby z nich po chvíli znova vystúpili. Blížime sa k ostrovu Nusa Lembongan. Jeho brehy sú tajomne zahalené vodnými parami vznikajúcimi pri nárazoch vĺn na príkre kamenné hradby. Ostrov vyzerá byť divoký a nehostinný. Kde-tu sú kamenné hradby prerušené piesočnými plážami. Jednou z takých sú aj pláže Mushroom a Dream.
Je príliv a vlny vystupujú v mohutných valoch ďaleko na pláž. Povestné vertikálne stúpajúce morské prúdy priniesli v posledných dňoch k brehom chladnú vodu. Dvadsaťdva stupňov Celzia pôsobí naozaj osviežujúco, na dlhé máčanie sa a šnorchlovanie bez neoprénového obleku to ale nie je. Nusa Lembongan a Nusa Penida sú jednými z mála miest na svete, kde k hladine vystupujú hlbinné ryby mesačníky. Fotografia tohto až do dvoch ton dorastajúceho tvora by síce náramne obohatila môj archív, no tentokrát mi šťastie nežičí. Posledné zbohom dávame aj Nusa Lembonganu. Späť na Bali uháňame rýchlym člnom a myseľ nám zamestnáva psychická príprava na let malým prúdovým lietadlom ďalej na východ, na ostrov varanov, Komodo.