Móda

Francúzi sú povestní všeličím. Okrem toho, že si vyslúžili povesť elegánov „horenosov“, väčšina zaužívaných predstáv o ich povahe je spojená s pôžitkami. V mysli ich máme zapísaných ako svetaskúsených gurmánov, milovníkov žien, a samozrejme, vína. Keďže jedlo a milostné hry idú ruka v ruke s „páčením sa“, pravý Francúz vždy riešil problém „čo na seba“. Zúčastniť sa na hostine a zostať bez povšimnutia by bolo prehreškom voči sebe samému. Tak sa spolu s nekonečnými večierkami rozvíjala predstavivosť. Svet mašličiek, podväzkov, korzetov, parochní a púdru zachytený vo filme „Nebezpečné známosti“ tak bravúrne, pohltil nielen domácich. Svojich priaznivcov si získal v celej Európe. Paríž poľahky vyhupol do sedla módy a už niekoľko storočí sa preháňa po celom svete, len sa tak práši. Darmo, oblečenie „odtiaľ“ každému pripadá krajšie, módnejšie, ženskejšie, jednoducho – „francúzske“. Na tomto pocite si vybudovala existenciu jedna z najznámejších značiek. Promod je zárukou ponuky, ktorá nesklame, a efektu, ktorý ohúri.

viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Vivienne Westwood dámska a pánska móda (Beauty@Woman 5/2005, náhľadové pdf) www.beautywoman.sk/rozne/vivienne_beautywoman_05_09.pdf
Profil Vivienne Westwood (Beauty@Woman 6/2005, náhľadové pdf) www.beautywoman.sk/rozne/vivienne_beautywoman_06_05.pdf

Priznám sa, že ani presne neviem, kedy ste končili školu. Počuť o vás už viac rokov, vidno vás, ste známou tvárou, no zároveň je úplne zrejmé, že ste mladý človek. Takže kedy ste opustili brány školy – Vysokej školy múzic­kých umení?

Pred štyrmi rokmi. Veru, už sú to štyri roky...

Ste členkou Slovenského národného divadla, teda patríte k najprestížnejšej slovenskej divadelnej elite. Nastúpili ste do tohto divadla hneď po skončení vysokoškolského štúdia?

Je pravda, že som túto ponuku dostala hneď po skončení štúdia na VŠMU, no rozhodla som sa ešte chvíľu si polietať. Divadlo je do veľkej miery záväzné, a keď s ním herec raz začne, potom sa pre neho stáva doménou a už má mnoho menej času na čokoľvek iné. Aj v tom čase som mala rôzne zaujímavé ponuky, ktoré som chcela využiť, pričom bolo zjavné, že by som to popri divadle určite nestíhala. Preto som bola dva roky na voľnej nohe. A teraz som už druhú sezónu zamestnaná v divadle.

Ako vnímate fakt, že – odhliadnuc od dvoch rokov, ktoré ste prežili bez trvalého pracovného úväzku – prakticky hneď po škole vás prijalo Slovenské národné divadlo? Predsa len je to pojem a určite to pre herca niečo znamená...

Pre mňa to stále pojem je. A veľmi som si tú ponuku vážila už vtedy, hneď po škole. Dúfala som, že v divadle pochopia moje momentálne odmietnutie, a ako sa neskôr ukázalo, stalo sa tak, lebo možnosť stať sa členkou Slovenského národného divadla som dostala aj o tie dva roky neskôr a nesmierne som si túto dôveru vážila. A vážim si ju dodnes.

Z toho, čo vravíte, cítiť, že máte k divadlu silné puto.

Neraz si uvedomujem, aké pocity šťastia dokážem prežívať práve v divadle a práve pri tejto práci. A som takisto presvedčená, že pre herca je práca v divadle nesmierne dôležitá. Je to jednak poctivá práca, človeka mnoho naučí a to, čo sa tu naučí, potom môže zúročiť či vo filme, či v televízii, alebo pri inej hereckej práci. Inak povedané, divadlo je základ. Ale to je, pochopiteľne, môj názor a iní s ním nemusia súhlasiť.

viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

„Vráska je krásna“

Veru, keď sa z drobného nedostatku stane prednosť, hneď je svet krajší. A nielen to. Od dokonalosti nás delia chybičky krásy, ktoré nadeľuje matka príroda alebo pričaruje všemocný čas. Prečo ich teda nepremeniť na devízu? Otázka, ktorú si položil aj Adolfo Domínguez. Odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Bol mladý, plný elánu a chuti do nových skúseností. V období, keď človek berie život ako výzvu, všetko sa zdá akési krajšie. Dokonca aj to, čo spôsobuje nočnú moru nielen ženám, ale občas aj predstaviteľom silnejšej časti ľudstva. Pri prvej vráske sa utešujeme, že ide o „mimickú“ a to nás na istý čas upokojí. Len čo sa pavučinky rozbehnú kade-tade po tvári, ovládne nás panika. Obyčajne sa to stane okolo tridsiatky (u tých menej šťastných i skôr). Sme kdesi v polovici života a je to tu. Prvý príznak fyzického starnutia. Alebo... – zrelosti. V názoroch, prístupe k životu i k sebe samým: buď už vieme, čo chceme, alebo máme jasnú predstavu o tom, čo určite nechceme. Veruže, každá minca má dve strany. Práve tá druhá môže urobiť život veselším. Alebo sa využije v reklamnej kampani. Dominguézov slogan „Vráska je krásna“ spôsobil šok a zabral okamžite. Španielska pani v domácnosti s prekvapením zistila, že naozaj je to tak. Svoj pôvab rokmi ani dohliadaním na domáce práce vykonávané slúžkou naozaj nestratila. Odvážne vyšla na ulicu a s obrovským pocitom istoty vkročila do predajne s konfekciou. Domínguez ju ošatil tak, aby nepohoršovala ani manžela, tobôž nie svokru. Tou istou ranou zabila aj druhú muchu. Obliekla sa tak, že bola so sebou spokojná. Vyzerala totiž ako zo škatuľky s nápisom: jednoducho, ale pôvabne. Pamätnú vetu „Vráska je krásna“ Domínguez použil v sedemdesiatych rokoch. V čase spoločenských zmien a pre niektoré kúty Európy v čase rodiacej sa slobody.

Vzdelanie dáva krídla

Otec svetoznámeho dizajnéra sa do Španielska prisťahoval z Brazílie. Začal obchodovať s látkami a zarábať na chlieb v krajčírskej dielni. Mladý Domínguez sa rozhodol pre štúdium filozofie a literatúry. Na univerzite v známom pútnickom meste Santiago de Compostela však dlho nepobudol. Obvinili ho zo spolupráce so zakázanou organizáciou. V Španielsku v tom čase vládol diktátor Franco a jeho oku neunikol ani najmenší náznak organizovania odporu. Neposedného študenta z nepríjemnej situácie vysekal, ako to už býva, otecko. Na polícii zložil kauciu, strčil neposednému synovi do ruky peniažky a poslal ho rovno do... Paríža. Starý pán Domínguez nemohol urobiť lepšie. Pôvodné štúdium filozofie a literatúry nahradil mladý rebel príbuznými odbormi – estetikou a kinematografiou. Písal sa rok 1968 a Španiel odchovaný v diktatúre presýtenej katolicizmom vhupol oboma nohami a s radosťou do opojného sveta slobody. Básnici skladali verše, muzikanti ich zhudobňovali, krikľúni každého druhu vyvreskovali v krčmách či na uliciach, zverejňovali svoje manifesty, dovolávali sa slobodného prejavu, vyzývali na slovný súboj vyznávačov starých hodnôt. Mladý Domínguez bol Parížom očarený.

viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Rôzne súťaže krásy pútajú pozornosť verejnosti. Na jednej strane je to pochopiteľné, veď kto by sa nepozeral rád na krásu, pôvab, šarm. Na druhej strane však musíme pripustiť, že žiadna zo súťaží nám zatiaľ nebola schopná o súťažiacich povedať viac, ako sú ich miery, záľuby a možno pár slov o ich ambíciách. A tak sme dosiaľ boli vždy odkázaní vnímať tieto dievčatá a mladé ženy len cez optiku ich vizáže. Až nasledujúce obdobie vždy ukázalo, či súťažiace uchádzajúce sa o titul majú v sebe aj niečo viac. Čas totiž vždy spoľahlivo odkryl karty. Čas ukázal, či sa dokázali presadiť, urobiť pomyselnú kariéru, či dokázali skutočne vyťažiť zo svojej krásy a z popularity, ktorú im priniesla oná súťažná udalosť.

Od novembra minulého roka ste riaditeľkou marketingového oddelenia módneho domu Alizé. Nie je tajomstvom, že máte 25 rokov. Nie je to priskoro na také špecifické a zodpovedné pracovné postavenie?

Popravde treba povedať, že veľa praktických skúseností s marketingom nemám. No viem, že dôvodom, pre ktorý mi vedenie Alizé ponúklo túto funkciu, boli moje bohaté skúsenosti so zahraničím, veď od 15 rokov som cestovala po svete a musela som sa naučiť okrem iného aj komunikovať s doslova najrôznejšími typmi ľudí. A navyše študujem masmediálnu komunikáciu, kde sme sa v prvých ročníkoch zameriavali aj na marketing. Preto si myslím, že určité základné predpoklady na zvládnutie tohto postu mám, a čo je rovnako podstatné, mám veľkú vôľu oplatiť túto dôveru, ktorú som dostala, dobrými výsledkami svojej práce.

Zrejme teda už teraz viete, čo by ste chceli v rámci svojho pracovného pôsobenia zmeniť alebo zlepšiť. Ako by sa dali sformulovať ciele, ktoré chcete dosiahnuť?

Mojou úlohou je zastupovať Alizé smerom k zákazníkom a vhodným spôsobom ovplyvňovať ich vnímanie tejto značky. Alizé si už určitú prestíž získala, no rezervy vidím v tom, že možno pre mnohých sa tento pojem spája s určitou cenovou nedostupnosťou alebo prílišnou honosnosťou. A tento uhol pohľadu vnímania by som rada zmenila.

Ako by ste ho chceli zmeniť? Máte už konkrétnu predstavu, čím by ste chceli verejnosť presvedčiť, že Alizé nie je príliš drahá?

Naši zákazníci by mali vedieť, že u nás sú okrem modelov a produktov prvej módnej línie aj značky, ktoré sú cenovo dostupné. Inak povedané, cena je porovnateľná s inými obchodmi a inými značkami, ale u nás je to určite okrem ceny aj o kvalite a doslova o individuálnom prístupe k zákazníkom. Myslím, že mnohí si radi vychutnajú nákupy, kde majú určité pohodlie, kde sa im predavač venuje, vie im kvalifikovane poradiť. Naši predavači sú dobre informovaní nielen o módnych trendoch, ale majú celkovo veľmi dobrý rozhľad, a navyše chodia každý rok na prehliadky priamo do Milána. Takže informácie, ktoré potom ponúkajú našim zákazníkom, majú doslova z prvej ruky.

Tento post je však postom riadiacim. Ako vás prijal kolektív? Akceptuje vás ako autoritu? Nie nadarmo sa totiž hovorí, že najťažšia je práca s ľuďmi...

– Nikdy som neverila na to, že autoritu, skutočnú autoritu si môžete vybudovať len z pozície moci. Musíte niečo vedieť a musíte sa prezentovať výsledkami. Vtedy je šanca, že vás budú akceptovať. Osobne preferujem skôr priateľský prístup, lebo v takej atmosfére sa podľa môjho názoru lepšie pracuje a určite sa tak aj dosahujú lepšie výsledky.

viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

„Gazela-efekt“

Tak ekonómovia nazvali taktiku, ktorou Mango zaujalo miesto na trhu. Stalo sa tak za extrémne krátky čas. Bratia dôverovali svojim pocitom a tie ich, na oplátku, nesklamali. Stavili na to, čo je každej žene vlastné – zvedavosť a túžba ochutnať. Vyšlo im to. Kto raz ochutná, z ruky viac nepustí. Tak sa stali úspešní dvaja súrodenci Nahman a Isac Andic. Pochádzajú zo židovskej rodiny, ktorá sa do Barcelony prisťahovala z Istambulu v 50. rokoch. Mladší Isac mal šestnásť, keď priviezol z dovolenky zopár košieľ a predal ich známym. Samozrejme, cenu mierne zvýšil. Potom doviezol z Afganistanu ručne vyšívané kabáty. Aj tie sa minuli. Mal osemnásť, keď kúpil auto a rozvážal oblečenie kade-tade po Španielsku. K oblečeniu sa pridala obuv a čoskoro bolo potrebné prenajať obchodný dom. Prvá predajňa značky Mango uzrela svetlo sveta v roku 1984 v Barcelone. Začiatkom 90. rokov ich na území Španielska bolo sto. Na medzinárodný trh sa značka dostala o osem rokov neskôr – otvorením dvoch predajní v Portugalsku. Obchody sa otvárali jeden za druhým. 60 percent z nich sa nachádza v zahraničí. Ich počet je úctyhodný: približne tisíc predajní v 89 krajinách sveta. Vízia najbližšieho desaťročia: každoročne otvoriť dvesto predajní a dosiahnuť celkový počet tritisíc. Plánom do budúcnosti je aj pravdepodobné rozšírenie značky aj pre pánov. Cieľová skupina „muž“ sa práve testuje. Kolekcia pre pánov našla svoje miesto v kútiku zatiaľ 250 predajní. Prvé odhady nevyzerajú zle. Prípadný úspech pánskej verzie Manga pravdepodobne neprekvapí nikoho. Bratia majú presnú mušku, vedia, ako a kedy zasiahnuť spotrebiteľa. Treba dodať, že nie vražednou guľkou, ale zaujímavým ošatením s ešte zaujímavejšou cenou. Súrodenci s médiami nekomunikujú. Isac je ženatý, má tri deti. Je siedmym najbohatším mužom Španielska. Zo súkromia Nahmana sa vie ešte menej.

Profil návštevníčky predajní Mango

Bratia Andicovci sa od začiatku sústredili na konkrétnu cieľovú skupinu potenciálnych zákazníčok. Pôvodne nimi boli adolescenti. To sa však zmenilo. Dá sa povedať, že Mango dospelo spolu so svojím vytypovaným zákazníkom. Teraz sa zameriava na ženy vo veku od 25 do 45 rokov. Mango ponúka oblečenie v duchu súčasných trendov a predstava o zákazníčke je jasná: súčasná mestská žena so stredným príjmom, ktorá sa oblieka v prvom rade sama pre seba. Modely si dotvára vlastnými nápadmi a robí tak sebavedome s vynechaním vulgárnych prvkov. Sleduje módu, využíva aktuálne trendy, ale nepodriaďuje sa žiadnemu diktátu. Mango jej poskytne trendové kúsky, ale rešpektuje jej šatník. Novo zakúpená halenka nebude ako „sám vojak v poli“. Problém „k čomu si to oblečiem“ hravo vyrieši kombinovanie so skôr zakúpenými modelmi. Čo je najhlavnejšie, experiment sa neskončí katastrofou, ale bude príjemným oživením. Žena svojej značke dôveruje a v predajni Mango sa cíti ako doma. Po jej priestore sa pohybuje slobodne. Vie, kde čo nájde, ale to neznamená, že si tovar neprezrie kompletne. Ak je vyššej postavy, nezabudne oceniť výšku stojanov s vešiakmi, pretože sa nemusí skláňať a namáhať chrbticu. Nakupovať chodí cestou na kávu a vie, že v Mangu ju takmer vždy niečo osloví. Cenovú politiku značky ovláda a je si istá, že jej nespôsobia cenový šok. Pôvodným zámerom značky bolo poskytnúť moderné oblečenie za prijateľné ceny. Tak je to dodnes. V období zliav zákazníčka za tovar zaplatí o 50 až 70 percent menej. Okrem toho v predajni nájde oblečenie určené na každú príležitosť: bežný odev, športové kusy, klasiku a tvorcovia nezabudli ani na večerné šaty. Nechýba obuv a doplnky. Žena, ktorá obľubuje módu Mango, komunikuje s predavačkami, nechá si poradiť. Predavačky nevnucujú svoje rady ani tovar. Ponechajú zákazníčke priestor i čas. Každá zákazníčka ocení, že pri prezeraní tovaru ju nikto nevyrušuje. Z procesu predaja a kúpy sa stalo príjemné stretnutie. Takýto prístup ocení každá ženská bytosť, dokonca i tá, ktorá sa zákazníčkou Manga ešte len stane. Po návšteve predajne sú obe strany spokojné. Cinknutie kasy a taška s menom značky v ruke odchádzajúcej ženy sú dôkazom. Áno, „Mango predavačky“ si s „Mango zákazníčkami“ rozumejú. Majú k nim bližšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Sú totiž jednými z nich.

viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.