Do sveta módy vkročil bez okolkov. Už tridsať rokov sa v ňom pohybuje s istotou dravca. Vie, čo svet od neho očakáva. Neposkytuje mu ani viac, ani menej. Činí tak s noblesou sebe vlastnou. Výrokmi na adresu vlastného úspechu nešetrí. Podnikateľ, spisovateľ, filmový producent, ale predovšetkým módny dizajnér. Muž, ktorý vystúpil z vlastného tieňa a stvoril malý vesmír. Bez váhania mu podaroval svoje meno. Adolfo Domínguez.
„Vráska je krásna“
Veru, keď sa z drobného nedostatku stane prednosť, hneď je svet krajší. A nielen to. Od dokonalosti nás delia chybičky krásy, ktoré nadeľuje matka príroda alebo pričaruje všemocný čas. Prečo ich teda nepremeniť na devízu? Otázka, ktorú si položil aj Adolfo Domínguez. Odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Bol mladý, plný elánu a chuti do nových skúseností. V období, keď človek berie život ako výzvu, všetko sa zdá akési krajšie. Dokonca aj to, čo spôsobuje nočnú moru nielen ženám, ale občas aj predstaviteľom silnejšej časti ľudstva. Pri prvej vráske sa utešujeme, že ide o „mimickú“ a to nás na istý čas upokojí. Len čo sa pavučinky rozbehnú kade-tade po tvári, ovládne nás panika. Obyčajne sa to stane okolo tridsiatky (u tých menej šťastných i skôr). Sme kdesi v polovici života a je to tu. Prvý príznak fyzického starnutia. Alebo... – zrelosti. V názoroch, prístupe k životu i k sebe samým: buď už vieme, čo chceme, alebo máme jasnú predstavu o tom, čo určite nechceme. Veruže, každá minca má dve strany. Práve tá druhá môže urobiť život veselším. Alebo sa využije v reklamnej kampani. Dominguézov slogan „Vráska je krásna“ spôsobil šok a zabral okamžite. Španielska pani v domácnosti s prekvapením zistila, že naozaj je to tak. Svoj pôvab rokmi ani dohliadaním na domáce práce vykonávané slúžkou naozaj nestratila. Odvážne vyšla na ulicu a s obrovským pocitom istoty vkročila do predajne s konfekciou. Domínguez ju ošatil tak, aby nepohoršovala ani manžela, tobôž nie svokru. Tou istou ranou zabila aj druhú muchu. Obliekla sa tak, že bola so sebou spokojná. Vyzerala totiž ako zo škatuľky s nápisom: jednoducho, ale pôvabne. Pamätnú vetu „Vráska je krásna“ Domínguez použil v sedemdesiatych rokoch. V čase spoločenských zmien a pre niektoré kúty Európy v čase rodiacej sa slobody.
Vzdelanie dáva krídla
Otec svetoznámeho dizajnéra sa do Španielska prisťahoval z Brazílie. Začal obchodovať s látkami a zarábať na chlieb v krajčírskej dielni. Mladý Domínguez sa rozhodol pre štúdium filozofie a literatúry. Na univerzite v známom pútnickom meste Santiago de Compostela však dlho nepobudol. Obvinili ho zo spolupráce so zakázanou organizáciou. V Španielsku v tom čase vládol diktátor Franco a jeho oku neunikol ani najmenší náznak organizovania odporu. Neposedného študenta z nepríjemnej situácie vysekal, ako to už býva, otecko. Na polícii zložil kauciu, strčil neposednému synovi do ruky peniažky a poslal ho rovno do... Paríža. Starý pán Domínguez nemohol urobiť lepšie. Pôvodné štúdium filozofie a literatúry nahradil mladý rebel príbuznými odbormi – estetikou a kinematografiou. Písal sa rok 1968 a Španiel odchovaný v diktatúre presýtenej katolicizmom vhupol oboma nohami a s radosťou do opojného sveta slobody. Básnici skladali verše, muzikanti ich zhudobňovali, krikľúni každého druhu vyvreskovali v krčmách či na uliciach, zverejňovali svoje manifesty, dovolávali sa slobodného prejavu, vyzývali na slovný súboj vyznávačov starých hodnôt. Mladý Domínguez bol Parížom očarený.