Hoci mladých herečiek je veľa, ju si nemožno pomýliť. Hoci je ešte mladá, nemožno jej uprieť viacero významných úspechov. Pôsobí síce krehko a bezbranne, ale nemožno si nevšimnúť jej výraznú osobnosť a vskutku sympatickú snahu najprv premýšľať a až potom hovoriť. Táňa Pauhofová.
Priznám sa, že ani presne neviem, kedy ste končili školu. Počuť o vás už viac rokov, vidno vás, ste známou tvárou, no zároveň je úplne zrejmé, že ste mladý človek. Takže kedy ste opustili brány školy – Vysokej školy múzických umení?
Pred štyrmi rokmi. Veru, už sú to štyri roky...
Ste členkou Slovenského národného divadla, teda patríte k najprestížnejšej slovenskej divadelnej elite. Nastúpili ste do tohto divadla hneď po skončení vysokoškolského štúdia?
Je pravda, že som túto ponuku dostala hneď po skončení štúdia na VŠMU, no rozhodla som sa ešte chvíľu si polietať. Divadlo je do veľkej miery záväzné, a keď s ním herec raz začne, potom sa pre neho stáva doménou a už má mnoho menej času na čokoľvek iné. Aj v tom čase som mala rôzne zaujímavé ponuky, ktoré som chcela využiť, pričom bolo zjavné, že by som to popri divadle určite nestíhala. Preto som bola dva roky na voľnej nohe. A teraz som už druhú sezónu zamestnaná v divadle.
Ako vnímate fakt, že – odhliadnuc od dvoch rokov, ktoré ste prežili bez trvalého pracovného úväzku – prakticky hneď po škole vás prijalo Slovenské národné divadlo? Predsa len je to pojem a určite to pre herca niečo znamená...
Pre mňa to stále pojem je. A veľmi som si tú ponuku vážila už vtedy, hneď po škole. Dúfala som, že v divadle pochopia moje momentálne odmietnutie, a ako sa neskôr ukázalo, stalo sa tak, lebo možnosť stať sa členkou Slovenského národného divadla som dostala aj o tie dva roky neskôr a nesmierne som si túto dôveru vážila. A vážim si ju dodnes.
Z toho, čo vravíte, cítiť, že máte k divadlu silné puto.
Neraz si uvedomujem, aké pocity šťastia dokážem prežívať práve v divadle a práve pri tejto práci. A som takisto presvedčená, že pre herca je práca v divadle nesmierne dôležitá. Je to jednak poctivá práca, človeka mnoho naučí a to, čo sa tu naučí, potom môže zúročiť či vo filme, či v televízii, alebo pri inej hereckej práci. Inak povedané, divadlo je základ. Ale to je, pochopiteľne, môj názor a iní s ním nemusia súhlasiť.