Koniec roka bol hektický, ako si ho zvládla?
Cítila som sa trochu upracovane. S dcérou sme sa v októbri vrátili z mesačného pobytu v zahraničí a vhupla som do pracovného kolotoča. Dokončovali sme epizódy súťažnej televíznej šou Česko Slovensko má talent, vydala som album Barvy, robila som promo a autogramiády, koncertovala som v Nemecku. Koncom roka som absolvovala vystúpenia Rocksymphony, kde som spievala s orchestrom a Vaškom Noidom Bártou orchestrálne prerábky rockových hitov. Mala som dva vianočné koncerty, na ktoré som si pozvala môjho otca a ďalších hostí. Bolo toho dosť.
Vianoce ste strávili tradične alebo adrenalínovo?
19. decembra sme si zbalili kufre a odleteli sme s rodinou do Singapuru na dovolenku. Po prvýkrát sme sa plavili na zaoceánskej lodi cez Thajsko, Vietnam a Filipíny až do Hongkongu. Takýto luxus by sme si za normálnych okolností nemohli dovoliť. Takže som trošku pracovala aj tu. Kamarát, ktorý tam vystupoval, si ma na pódium pozval ako hosťa. Za päť pesničiek som tak dostala celú plavbu pre mňa, pre moju dcéru a manžela ako darček.
Si členkou úspešnej nemeckej rockovej kapely Die Happy, ktorá je na scéne od roku 1993. Ako vyzerali tvoje hudobné začiatky?
Po roku v Amerike som sa vrátila do Čiech, dokončila som si štúdium maturitou a stretla som Nemca. Zamilovali sme sa do seba. Nezobrali ma na vysokú školu a mala som takpovediac rok čas. A tak som sa odsťahovala k jeho rodine do Nemecka. Na jednej kope žilo osem mačiek, jeden pes, dvaja synovia, dvaja kamaráti a ja. On už mal kapelu a spolu sme vymysleli jej meno Die Happy, čo znamená zomrieť šťastný. Je to výraz, ktorý si surferi hovoria pred skokom do vody. Čiže niečo v zmysle zlom väz. Keď už človek umrie a pozerá sa do toho svetla, aby si mohol povedať, užil som si život a splnil som si pár prianí. Názov našej kapely má pre mňa hlboký význam...
Počas úspešnej kariéry v Nemecku si sa vrátila žiť do Českej republiky. A teraz si vydala prvý sólový album Barvy. Podľa čoho dostal názov?
Názov dostal podľa jednej pesničky, ktorá sa volá rovnako – Farby, pretože farby sú veľmi dôležité v našom živote. Predstavujem si náš život ako nejaké vedierko, v ktorom je pri našom narodení biela, čistá farba. A potom záleží na všetkých okolnostiach, ako sa my správame a ako sa správajú ľudia k nám, podľa toho sa farba vnútri zafarbí. Napríklad učiteľka v škole nám dá facku a šup, hneď tam je za pohár čiernej farby. Potom príde Ježiško a poteší nás darčekmi, a hneď je vo vedre žltá či ružová farba. Potom príde láska a zamilovanosť, tak to je celá dúha farieb... Následne rozchod a trochu čiernej. A tak sa to mení a zosvetľuje a my musíme pracovať na tom, aby sme si do vedra sami vlievali svetlé farby. Ja to robím tak, že keď mi je ťažko, zavolám všetkým kamarátom. Snažím sa byť maximálne pozitívna a vďačná za všetko, čo mám...
Si autorkou hudby a na jedinú výnimku aj textov. Prečo tvoj prvý český album vychádza až po 25 rokoch na scéne?
Som veľmi rada, že som si splnila tento sen. Zistila som, že keď sa chce, tak sa to dá. Pôvodne som album plánovala písať v angličtine a potom preložiť do nemčiny. A príliš som sa do toho nehrnula. Medzitým ubehlo 10 rokov, čo som v Čechách, a zrazu som pocítila, že ten nový album musí byť v češtine. Ešte pred rokom som si myslela, že si album nedokážem napísať sama, tak som sa pýtala autorov. Oslovila som Mareka Ztraceného, ktorý mi napísal pesničku. Potom ma to nakoplo a vyskúšala som sama písať texty. A zrazu to išlo, všetko som si nahrávala do mobilu alebo do počítača. Pustila som to svojmu gitaristovi Ondrejovi Pátekovi, ktorý so mnou každú pieseň doladil. Z nového albumu sú už na svete dva videoklipy – Školíš mě a romantický Milovat, v ktorom hrá Vašek Noid Bárta. Pri nahrávaní albumu som prebiehala medzi dcérou a štúdiom môjho otca, ktoré je neďaleko nášho domu.
Si veľmi akčná, máš mnoho nápadov a projektov. Aký je najnovší?
Začala som písať nový blog, ktorý fanúšikovia nájdu na www.martajandova.cz. Tam spisujem, čo všetko som robila za celý týždeň. V nedeľu večer si vždy sadnem a píšem, má to veľmi dobré ohlasy. Pretože ľudia si nevedia predstaviť, čo všetko muzikant musí stihnúť. Navonok to totiž vyzerá, že sa vozíme v limuzínach, odspievame a limuzína nás odvezie naspäť do domova, kde máme luxusnú vírivku... A rozhodla som sa, že si budem pripravovať aj blog a nakúpila som si technické vybavenie vrátane fotoaparátov a dronu, ktorý chcem využívať aj na tvorbu klipov.
Pieseň Milovat z nového albumu je venovaná tvojmu manželovi. Ako a kde ste sa spoznali?
Zavolala mi žena môjho otca Alica, že jeden doktor z nemocnice, kde som bola na kontrole, by ma rád spoznal. Že som zaujímavá a chce sa so mnou stretnúť. Mne to prišlo zvláštne, ale že teda urobím Alici radosť. Zatelefonoval mi a išli sme na rande, rozprávali sme sa, bolo to veľmi fajn. A on sa ma zrazu pýta, a kde si ma ty videla v tej nemocnici? A ja na to, nikde, veď teraz ťa vidím po prvýkrát. Skrátka žena môjho otca to na nás ušila, že ja som sa pýtala na neho a on na mňa, a odovzdala nám navzájom naše telefónne čísla. Bola skrátka presvedčená o tom, že sa k sebe hodíme...
Tvoj manžel Miroslav je úplne z inej brandže ako ty, ako vám to spolu ladí?
Môj manžel je gynekológ, ale nikdy nebol mojím lekárom. Máme veľmi veľa spoločného. Môj otec je legenda rockovej hudby, jeho otec je legenda egyptológie a archeológie. Takže naša Maruška má dvoch dedkov – dedka gitaru a dedka pyramídu. Manželovi rodičia sa rozviedli a obaja máme nevlastných súrodencov. Obom nám skoro umreli maminky, máme podobný život. Miluje rockovú hudbu, je môj fanúšik. Miluje cestovanie a fotografovanie rovnako ako ja. Je veľmi múdry, dobrý a miluje našu dcéru. Som vďačná, že sme spolu. Mám pocit, že nás dali dokopy naše mamy, tam hore na obláčiku...
Tvoja dcéra Maruška má teraz päť rokov, ako veľmi ti zmenila život?
Brutálne. Myslím si však neskromne, že som dobrá mama. Čakala som na toho pravého, moji predchádzajúci partneri mali čas a nechceli mať deti. Maruške sa venujem, vždy si na ňu nájdem čas a absolútne sa jej prispôsobujem. Beriem ju so sebou na koncerty, a ak nie, tak po koncerte sa vždy vraciam domov, aby som ráno bola pri nej. Sme spolu s manželom úžasná trojka. Teraz prežívame krásne obdobie. Čítame si, učíme ju všetko, vodíme ju na mnohé krúžky. Rozprávame sa spolu, robíme spoločné veci, sme spolu čo najviac...
Si ambasádorkou módnej značky. Aký je tvoj štýl obliekania, si vyslovene rockerka?
Čím ďalej tým viac nosím šaty, to ma veľmi baví. A v mojom veku je to asi aj prirodzené. Predtým som si ako rockerka myslela, že to nie je pre mňa. Mnohí majú predstavu, že nosím len kožu, ale to naozaj nie je pravda. Mám rada jednoduché a jednofarebné veci, jednoduchý strih...
Staráš sa špeciálne o seba, o postavu a o svoju pleť?
Som na seba trošku pyšná, že som nepodstúpila ešte žiaden skrášľovací zákrok. Veľmi sa bojím ihiel a tak som na nič nenabrala odvahu. Môj muž mi hovorí, že som krásna taká, aká som, a teda si nemám dať so sebou nič robiť... Chcem zostarnúť prirodzene, radšej budem vyzerať akoby horšie, ale prirodzene. Teraz mám za sebou operáciu nohy, tak som príliš nemohla cvičiť. Ale inak sa rada hýbem a chodím do fitnescentra. Mňa vždy rozosmeje, keď mi povedia, vy vyzeráte v skutočnosti tak štíhlo a v televízii vyzeráte tučná... Rada relaxujem pri masáži a milujem aromaterapiu. Vône, voňavé krémy a oleje sú pre mňa veľmi dôležité, upokojujú ma. Upokojujúca hudba na uši a vôňa do nosa a som v siedmom nebi...
Aké sú tvoje plány na tento rok?
V tomto roku na jar plánujeme koncertné turné – aj na Slovensku, nevynecháme festivaly. S kapelou Die Happy plánujem ďalej koncertovať v Nemecku aj v Čechách. A chcela by som vydať ďalší album, už som začala písať nové pesničky. Mám v zásobe veľa nápadov.
Text/Nora Krchňáková
Foto/Ivy E. Morwen
Šaty a šperky sa dopĺňajú
