Pri umeleckých žánroch typu fantastika (science fiction, horor, fantasy), rozprávka či komédia je prah citlivosti voči pravdepodobnosti – nepravdepodobnosti u prijímateľa nastavený oveľa zhovievavejšie ako pri realistických umeleckých dielach či skôr pri dielach, ktoré sa snažia u prijímateľa vytvoriť dojem, že sú – realistické – reálne, a teda i pravdivé.
Vo filme Šťastlivec (originál: The Lucky One; na DVD a v ČR sa uvádza pod názvom: Talisman) sa uvedený princíp „tolerancie pravdepodobnosti“ narušuje už od úvodu, keďže počet schválností, a tým i nepravdepodobností presahuje únosnú mieru (fotografia v sutinách; sestrine deti prakticky vyháňajú strýka z domu; hľadanie a najmä – nájdenie toho pravého majáku z fotografie; vypytovanie sa na dievča z fotografie, pričom nikto a nikdy Beth nedá informáciu o tom, že ju nejaký neznámy muž hľadá; skĺznutie pravej príčiny príchodu Logana k Beth na akúsi „náhodnú“ reakciu na jej inzerát etc.). Ak k tomu pridáme hru na klavíri a najmä záverečnú „likvidáciu“ Keitha (bývalý manžel Beth a biologický otec Bena), tak tých náhod je naozaj „až-až“. Fakt, že Loganovi nájdenie a najmä – zdvihnutie fotografie v sutinách bojiska de facto zachránilo život, by bolo tou najprijateľnejšou a najakceptovanejšou náhodou, ktorá by filmu bohato postačovala a bola by hrdinov dostatočne elegantne a uveriteľne uviedla do realisticko-romantickej polohy, kde sa dielo snažilo dostať. Samozrejme, pre tvorcov fotografia bola tiež tou najzávažnejšou skutočnosťou, tou osudovou, inak by film v Čechách nenazvali – Talisman či v origináli The Lucky One (Šťastlivec).
Viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.