To najznámejšie z Číny

Na treťom nádvorí Zakázaného mesta je živo. Cisárovná Xixi sedí vo svojej lóži a nadšene sleduje dej na javisku. Boh Jing s výrazne pomaľovanou tvárou práve bojuje so skupinkou z kráľovského dvora. Napätú atmosféru umocňuje hudobný sprievod dvojstrunných huslí, štvorstrunnej lutny a rýchle výrazné údery na drevenú doštičku ban, čiže srdce zvonu. Vedúci orchestra zároveň slúži hercom ako šepkár.

Od čias poslednej dynastie sa predstavenia pekinskej opery dodnes zmenili len veľmi málo – svojím spôsobom je to jedna z najlepších príležitostí, ako navštíviť starovekú Čínu. Turisti dnes majú výhodu, že môžu aktuálne vysvetlenie deja sledovať v angličtine na svetelnej tabuli nad javiskom, a dĺžka predstavenia je výrazne skrátená – predsa len, vysoké fistulové árie sú pre nezvyknuté ucho náročným zážitkom. Mimochodom, získať miesto na cisárskom dvore bolo neskutočne náročné – skúšky sa konali každé tri roky a ich ťažiskom bola schopnosť pamätať si úryvky z konfuciánskych diel. Uchádzači trávili v malých celách tri dni a dve noci, chodby strážili dozorcovia. Pred vstupom do miestnosti sa kandidáti museli prezliecť, aby sa zabránilo podvádzaniu – pašovaniu miniatúrnych ťahákov. Pre mnohých chudobných, no inteligenciou obdarených poddaných zo vzdialených provincií predstavovalo miesto na cisárskom dvore výnimočnú a často jedinú životnú príležitosť.

Peking

Peking bol hlavným mestom Číny už v 13. storočí a svoje pevné miesto srdca krajiny jednoznačne dokazuje aj dnes. Veď napriek tomu, že územím krajiny prechádza až 6 časových pásem, tak sa celá riadi podľa pekinského času! V súčasnom Pekingu alebo jeho blízkosti žijú ľudia už viac ako tritisíc rokov. Prvá dedina sa vtedy volala Ji, čiže Rákosie. Dnes však na svetových mapách stojí Beijing a na slovenských Peking – čo je teda správne? Vlastne oboje. Peking bol kedysi Beiping (Severný mier), a keď sa stal hlavným mestom, premenoval sa na Beijing (Severné hlavné mesto). A Peking je starý prepis čínskej výslovnosti, ktorý sa ustálil v našich končinách. Ktovie, koľko ľudí žilo v Rákosí, ale už v 15. storočí sa len na stavbe cisárskeho Zakázaného mesta podieľalo asi milión robotníkov, a keď ho dokončili, tak v ňom prebývalo až tritisíc konkubín! Pri návšteve záhrad Letného cisárskeho paláca (mimochodom, dostala ho cisárovná matka od svojho syna na šesťdesiatku) si znova uvedomujem, že miestni obyvatelia sú nielen vyznávačmi umenia, ale aj športu a zdravého životného štýlu. Veľká časť života starších Číňanov sa odohráva v parku. Kým my Európania si po večeri zapneme televízor, oni si idú zahrať bedminton alebo indiaccu, či si zatancovať so stuhou. Dokonca im vôbec neprekáža, že už je tma. Ráno som ich zas našla v parku Bei-hai cvičiť taj-chi. A cez víkendy púšťať šarkany, hrať domino alebo cvičiť pri hudbe. „Bary a diskotéky, ako ich poznáte vy, v Pekingu takmer neexistujú. Sú tu len dve také miesta, ale aj tie vznikli až s príchodom turistov pred nejakými 20 rokmi,“ dopĺňa moje myšlienky slušnou slovenčinou Samo, premiant 4. ročníka fakulty medzinárodných štúdií, ktorý strávil rok aj priamo na Slovensku. Veľkej pozornosti panovníkov sa však ešte pred vznikom tradičnej opery tešilo umenie kaligrafie – „umenie obdariť písmo krásou“. Najznámejšie kaligrafické dielo Lantingji Xu (Úvod k básňam skomponovaným v Pavilóne orchideí) umelca Wang Yizhi vzniklo v roku 353. Téma je vskutku vzrušujúca: opisuje stretnutie 42 básnikov v uvedenom pavilóne, ktorí sa tu stretli počas jarného festivalu, aby komponovali inšpirovaní kvalitným vínom. Rytmika a krása 324 znakov zoradených v 28 riadkoch sa panovníkovi Taizongovi páčilo natoľko, že sa s originálom diela nechal pochovať. Dnes je kaligrafia v Číne najbežnejšou umeleckou formou – aj dnes sme stretli v parku Beihai muža maľujúceho znaky vodou na zem. Oveľa modernejšie poňali svoje schopnosti šaolinskí mnísi – ich predstavenie kung-fu v známom Červenom divadle možno smelo označiť slovom „šou“. Fantastické kostýmy, osvetlenie, zvukové efekty a hlavne neuveriteľné schopnosti bojovníkov pravidelne vypredávajú hľadisko. Príbeh malého mnícha vstupujúceho do rádu, pokúšaného ženou, učiaceho sa padnúť a vstať, zvládnuť sekanie tehál rukou či lámanie meča na hlave a nakoniec viesť celý mníšsky rád je absolútne strhujúci. Ak sa vyberiete priamo do kolísky kung-fu, do budhistického chrámu v Šaoline, ďalším zážitkom bude pre vás návšteva Lesa pagod – až 228 veží z tehál a kamenia pôsobí mimoriadne monumentálne. Kvalitný nočný lôžkový vlak nás priviezol do Šanghaja, supermodernej metropoly. Najviac nás uchvátila plavba loďou pozdĺž vysvietenej panorámy mrakodrapov a jazda hyperrýchlym vlakom Maglev (v skratke „magnetická levitácia“) – na 30 km vzdialené letisko sme „preleteli“ za pár minút. Najvyššia dosiahnutá rýchlosť: 430 km/h! Nenechali sme si však ujsť ani tradičný kulinársky zážitok, nočný trh s jedlom. Ulahodil nám nielen opekanými mäsovými špízmi každého druhu, ovocím v karameli alebo plnenými mäsovými taštičkami, ale aj vyberanejšími maškrtami: „nech sa páči“ pečené chrobáky, grilované larvy priadky morušovej či smažené škorpióny! Ak sa však vyberiete večerať do reštaurácie, je dôležité vedieť, že jedlá sa objednávajú spoločne pre celý stôl, zo spoločných mís sa naberá vlastnými paličkami a polievka sa je až nakoniec!

Čo treba vedieť

Vstupné víza do Číny stoja 40 eur, môžete ich získať na ambasáde v Bratislave. Podnebie v Pekingu je najpríjemnejšie počas našej jari a jesene, september sa považuje za „zlatý mesiac“. Najlepší spôsob prepravy po meste predstavuje metro – je spoľahlivé a lacné, názvy staníc sú písané aj latinkou. Veľmi lacné sú aj taxíky (asi za polovičné ceny ako u nás), počas dopravnej špičky od 17.00 do 20.00 však s nimi ľahko uviaznete v zápche. Veľký čínsky múr je z Pekingu pomerne ľahko dostupný – zrekonštruovaná časť Badaling je vzdialená len 70 km od centra.

Zvyky a zvláštnosti

Hoci sa Čína rozprestiera cez niekoľko časových pásiem, celý národ sa oficiálne riadi pekinským časom. Medzi tri hlavné náboženstvá patria budhizmus, taoizmus a konfucianizmus – filozofia spoločenského správania, ktorá tvorí základ čínskych zákonov a noriem správania. Oficiálnym jazykom Číny je pekinský dialekt čínštiny, nazývaný mandarínčina, na území Číny sa však okrem toho používa 7 ďalších veľkých jazykových dialektov. Čínština je tónový jazyk, severné varianty majú 4 tóny a 1 netonálny zvuk. Čínske slová sú jednoslabičné. Na prepis čínskych znakov do latinky bol v roku 1954 zavedený prepis pinyin, nezachytáva však tonálnosť. Nenechajte si ujsť niektoré z predstavení pekinskej opery, plnej zvláštnych, až nepríjemne vysokých tónov, farebných kostýmov, tradičných hudobných nástrojov a akrobacie.

 

TIP CK SATUR

To najznámejšie z Číny 8-dňový poznávací zájazd apríl-máj/september-október 2013

Cena: 945/995 eur

V cene: Medzinárodná letenka, ubytovanie v 4* business hoteli s raňajkami, obedy, slávnostná večera – pekinská kačica, preprava vlastným autobusom, vstupné do pamiatok, predstavenie pekinskej opery, jazda rikšou hutongami, slovensky hovoriaci sprievodca.

 

TIP CK SATUR

Veľký okruh Čínou 15-dňový poznávací zájazd apríl-máj/september-október 2013

Cena: 1620/1690 eur

V cene: Medzinárodná letenka, ubytovanie v kvalitných, medzinárodných 3* hoteloch s raňajkami, večere, preprava vlastným autobusom, dennými expresnými vlakmi a 3x nočnými lôžkovými vlakmi, večerná plavba v Šanghaji. Vstupné do pamiatok a múzeí podľa programu, slovensky hovoriaci sprievodca.

Viac info na: www.kamzaexotikou.sk

 

 

Autor
Eva Rosíková, CK Satur
Patrí do vydania