Gordana Turuk sa narodila v nemeckom Mannheime. Študovala textilné výtvarníctvo najskôr na vysokej škole v chorvátskom Zagrebe a neskôr módne návrhárstvo na súkromnej talianskej škole Callegari. V roku 1999 prišla na Slovensko, kde sa začala venovať práci so sklom. V jej tvorbe sa spája abstraktné s konkrétnym, ozdobné s užitočným. Celý svet sa odráža v jej skle ako v najčistejšom zrkadle. Niekoľko rokov hľadala materiál, ktorý by jej dal takú voľnosť pri vyjadrovaní vlastných pocitov. V skle sa znovu narodila. A každá jej sklenená plastika sa znovu a znovu rodí v prírode. Tak akoby ju vyplavovalo more alebo ste ju našli v tráve...
V roku 2006 pri našom prvom rozhovore ste uviedli, že vašou hlavnou inšpiráciou je more a celý úžasný podmorský svet. Roky však už žijete mimo tejto oblasti, je voda vo všetkých jej podobách aj naďalej prameňom pre vašu tvorbu?
Určite áno. Presťahovala som sa z Chorvátska na Slovensko, ale vždy sa mi v duši a pocitoch skrýva more. Keďže už žijem na Slovensku veľa rokov a musela som si nájsť inšpiráciu aj tu, tak som sa pred tromi rokmi presťahovala do nového ateliéru v Lamači. Tvorím v krásnej prírode v lese pod Kolibou a zhodou okolností presne pri ateliéri tečie potok – a tak som sa opäť priblížila k vode. Jej energia ma znovu pritiahla k sebe a sme opäť spolu. Vyzerá to tak, že buď voda sleduje mňa, alebo ja ju. Nejakým spôsobom sme stále naviazané jedna na druhú.
Zmenila sa za posledné roky technika vašej práce so sklom? A súčasne sa chcem spýtať, či hľadáte nové motívy pre svoje diela.
Technika ako taká sa nezmenila, robím len jej rôzne modifikácie. Základom spracovania skla je liatie, potom ho maľujem štetcami, pracujem s drahými kovmi a s listrami, tavím sklo, kombinujem reliéfy, ktoré odlievam v sadre s abstraktnými motívmi tvorenými rukami. To všetko znamená, že moja práca je v princípe stále rovnaká, len vždy vytváram nové motívy. Tie neustále hľadám. Musí ma jednoducho niečo ohúriť, aby som ho potom preniesla na sklo, prípadne ho v skle rozvíjala. Nehľadám ich však zámerne, myslím, že tie momenty musia prísť samy a ja sa potom snažím ten moment radosti, šťastia či dobra pretaviť do skla.
Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.