Po kontroverznom filme Umučenie Krista (2004), ktoré nenechalo azda žiadneho diváka ľahostajným (či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle slova), Mel Gibson prichádza v roku 2006 s filmom Apocalypto. Apocalypto po formálnej stránke akoby bolo pokračovaním Umučenia Krista... Mŕtvy jazyk, brutalita, akčnosť, dynamika, obrazová i emocionálna explózia v tých najvypätejších momentoch filmu, skrátka – veľmi blízke dvojča (z formálneho hľadiska). Pre niekoho úžasné poznanie a pozitívum, pre iného vykrádanie samého seba či zneužívanie alebo využívanie osvedčených vlastných i cudzích postupov.
Ak by bol film Apocalypto nakrútený pred Umučením Krista, s veľkou pravdepodobnosťou by si vymenili miesta z hľadiska úspešnosti, originality, cien. Film Apocalypto však prišiel o dva roky neskôr a najmä – sujet bol omnoho banálnejší a triviálnejší. Žiaľ, taká je realita, taký je osud. Jazyk už teda nebol taký očarujúci a tajomný ako v prípade Umučenia Krista, rovnako ani brutalita už nebola taká sugestívna... A čo teda vlastne vo filme, ktorého dĺžka dosiahla 139 minút premietacieho času, zostalo pre diváka? Naháňačka, naháňačka a znova a len naháňačka. Potom nejaká brutalita, niekoľko vytrhnutých sŕdc a znova naháňačka. Z hľadiska profesionality a kumštu niet pochýb, že Mel Gibson vie, čo robí, a pravdepodobne aj vie, prečo to robí. Len nie vždy je jasné, pre koho niekedy film vlastne robí... V prípade filmu Apocalypto to intelektuál určite nebude, ani historik či humanista, o estétovi ani nehovoriac... Zostáva nám teda už iba ten najrozšírenejší tvor na zemi spomedzi ľudského pokolenia a to je ten najdôležitejší človek – konzument. Tam totiž tvorcovia tohto filmu svoje dielo nasmerovali. Napätie, šok, akčnosť, brutalita a nulové poslanie..
Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.