O tom, ako vidí advokátske povolanie, úlohu žien v právnom odvetví, či vyťažené advokátky vedia relaxovať a čo pre ňu znamená móda a krása, nám porozprávala členka predsedníctva Slovenskej advokátskej komory Mgr. Viktória Hellenbart.
Ako ste sa stali členkou predsedníctva Slovenskej advokátskej komory?
Zaujímavá otázka. Svoje členstvo považujem skôr za náhodu. Určite nebolo cielené a plánované. Vzniklo to tak, že ma oslovili kolegovia, či by som bola ochotná funkciu prijať. Ja som s prijatím kandidatúry súhlasila, ale nedúfala som v úspech. Veľmi milo ma prekvapila podpora, ktorú mi kolegovia vyjadrili. Na kandidatúre do predsedníctva sa nachádzalo veľa skúsenejších ľudí, bola som teda potešená a zároveň prekvapená, že advokáti uprednostnili mňa, právničku z malého mesta.
Podpora kolegov vám teda musela dodať sebaistotu.
Aj áno, ale na druhej strane to bol obrovský pocit zodpovednosti. Dovtedy som kandidatúru nebrala až tak vážne, skôr ako pokus, ktorý môže aj nemusí vyjsť. Podpora kolegov vo mne však vzbudila pocit zodpovednosti voči funkcii, na ktorú ma zvolili. Musím však opäť dodať, že výhru som vôbec neočakávala a vonkoncom som cestu za svojím členstvom cielene neplánovala.
Kedy sa teda presne rozhodlo o vašom zvolení?
Bolo to minulý rok, v júni 2010, na konferencii advokátov. Konferencia je najvyšším orgánom, kde sa rozhoduje o najdôležitejších veciach v advokácii a účasť na nej je vecou cti každého advokáta, napriek tomu sa na nej zúčastňuje pomerne malý počet kolegov. Koná sa raz za tri roky a jej súčasťou je tiež hlasovanie o členoch predsedníctva. Posledná konferencia bola zaujímavá aj v tom, že na nej došlo k pomerne veľkej výmene pôvodnej zostavy predsedníctva, keďže narastá počet advokátov. V súčasnosti je ich na Slovensku okolo 5000. Mení sa teda, pochopiteľne, aj členská základňa. Badať patričné omladenie, čo ma, samozrejme, teší.
Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.