Tvorcovia filmu si za základ vybrali príťažlivé baletné prostredie s jedným z najprestížnejších titulov, aký vôbec môže byť – Labutie jazero od P. I. Čajkovského. Fajn.
Tajuplnosť a priam až mystika, ktoré od prvých záberov ovládli film, presne navodili jeho žánrové zaradenie – dráma – thriller – fantasy, čo je, samozrejme, skvelé, no ak sa tomuto fenoménu podriaďuje všetko a bez akýchkoľvek ohľadov, tak to už až také skvelé nie je. Prelínanie línií baletného prostredia s jeho vnútornými vzťahmi, problémami, konfliktmi, kariérou, závisťou i dobroprajnosťou s individuálnymi stavmi objavovania temných stránok nevinnej krehkej primabaleríny obohatenej o jej zjavné a ťažké psychické problémy sa autorom darilo udržiavať a ovládať najmä prostredníctvom tajomnosti a priam až mystiky. Všetko bolo podriadené tomuto fenoménu, čím film nemal šancu sa venovať aj iným témam, ako je napríklad – problematika presadenia sa v umeleckej branži (konkrétne v balete), perfekcionizmus interpretačný verzus perfekcionizmus technický, tvorivá atmosféra a tvorivý proces hľadania ako seba, tak i iných... Paradoxom však je skutočnosť, že to, čo bolo pre tajomnosť a mystiku dominantné – halucinácie a videnia, t. j. psychické stavy hlavnej hrdinky, tieto stavy zabíjali reálne situácie a vzťahy, pretože ak nastupuje halucinácia, event. psychická abnormalita, tak tam realita a reálne vzťahy strácajú akúkoľvek opodstatnenosť a logiku. Psychicky labilný človek totiž môže urobiť – čokoľvek. On môže všetko!
Viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.