Hovorí sa, že keby vymreli včely, vymrelo by aj ľudstvo. Tento malý blanokrídly hmyz má nepochybne už od pradávnych čias svoje významné miesto v ľudských dejinách. Starí Egypťania dokonca hovorili, že keď plakal boh Ré, tak jeho slzy sa menili na včely a chrám bohyne Neith niesol pomenovanie Dom včiel (Per-bit). Med, peľ, vosk, materská kašička, propolis a jed sú včelie produkty využívané v alternatívnom spôsobe liečby nazývanom apiterapia.
Apiterapia je stará niekoľko tisícok rokov. Ale presné miesto a spôsob jej vzniku nie sú celkom presne zadefinované. Jej začiatky, ako uvádza literatúra, by mohli siahať do čias starého Egypta, Grécka a Číny, keď najmä využívanie medu zohrávalo v živote vtedajších ľudí dôležitú úlohu. Napríklad pre starých Egypťanov bol med natoľko dôležitou komoditou, že jeho produkcia bola až do čias Strednej ríše pod štátnou kontrolou. Najslávnejší grécky lekár Hipokrates, nazývaný aj otec medicíny, využíval napríklad včelí jed na liečbu artritídy. Opisy apiterapie sa objavujú aj v náboženských textoch vrátane Biblie (Starého aj Nového testamentu), Talmudu, Koránu, ako aj svätých kníh Indie, Číny, Perzie a Egypta. Moderná systematická štúdia apiterapie bola iniciovaná vďaka úsiliu rakúskeho lekára Phillipa Terca, ktorý v roku 1888 publikoval výsledky svojho výskumu pod názvom Report about a Peculiar Connection between the Beestings and Rheumatism (Správa o špecifickej spojitosti medzi včelím bodnutím a reumatizmom). Včelár Charles Mraz z amerického Middlebury v štáte Vermont sa posledných vyše šesťdesiat rokov snaží spopularizovať práve terapiu včelím jedom.
Viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.