„Krása je strašná vec. Diabol v nej zápasí s Bohom a bojiskom sú ľudské srdcia.“
„ ... Ale radšej vám budem rozprávať o inom svojom minuloročnom stretnutí s človekom, ktorý bol raz spolu s inými privedený na popravisko, kde mu prečítali rozsudok smrti olovom pre politický zločin. Po dvadsiatich minútach im bola udelená milosť a boli odsúdení iným stupňom trestu. Napriek tomu v čase medzi rozsudkami, počas tých dvadsiatich minút alebo prinajmenšom aspoň štvrť hodiny, žil v nepochybnom presvedčení, že o niekoľko minút náhle zomrie. ... Spomínal si na všetko neobyčajne jasne a hovoril, že nikdy na nič z tých minút nezabudne. ... Kňaz s krížom obišiel všetkých odsúdencov. Nezostávalo viac ako päť minút života. ... Hovoril, že tých päť minút sa mu zdalo nekonečnou dobou, ohromným bohatstvom; zdalo sa mu, že za tých päť minút prežije toľko rokov života, že teraz ešte ani myslieť nepotrebuje na posledný okamžik, takže ešte urobil rôzne dispozície: rozvrhol čas, aby sa rozlúčil s kamarátmi, na to stanovil dve minúty, potom určil ešte dve minúty, aby rozmýšľal o sebe, a potom, aby sa rozhliadol okolo seba... Ako sa rozlúčil s kamarátmi, nastali tie dve minúty, ktoré si ponechal, aby premýšľal o sebe... Vedel dopredu, o čom bude premýšľať... Chcel si predstaviť, ostro a čo možno najskôr, akože to vlastne je: teraz existuje a žije, ale o tri minúty bude už niečím, akýmsi alebo čímsi – a kým vlastne? Kde vlastne?
Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.