Riešime ňou depresie i pocity práve prežívaného šťastia, odmeňujeme ňou a dokonca aj trestáme! Naozaj niet prefíkanejšej pomsty, ako podarovať nádherne veľkú čokoládu večne zazerajúcej kolegyni. Čokoládový atak ju dezorientuje na celej čiare a okrem toho výčitky z nahromadených kalórií jej nedajú spať minimálne dva dni. Že ona sladké neje? No určite! Len čo vytiahnete z kancelárie päty, nedočkavo rozdriape obal a vrhne sa na obsah ako sliepka na chrústa! Veru, pomsta býva sladká! A v tomto prípade to platí dvojnásobne!
Ospevovať čokoládu nemá význam. Je ódou sama osebe. Okrem skvelej chuti je aj nádherná. Lejúca sa čokoláda patrí v reklamných spotoch k najväčším „zaberákom“ na pošteklenie chuti každého človeka. Táto maškrta prešla dlhokánskou evolúciou, a čo je najpozoruhodnejšie – od svojho štartu až dodnes má závratné úspechy!
Horká ako psí...
Európa prijala čokoládu ako dar z nebies. Napokon, nebola ďaleko od pravdy. Podľa aztéckej legendy boh v podobe opereného hada priniesol kakaovník priamo z raja a starí Aztékovia ho pokladali za symbol života. Mali na to praktické dôvody, veď nápoj dodával telu silu a duši radosť. Keď na svojom objavovateľsko-dobyvateľskom ťažení v roku 1519 Hernán Cortéz ochutnal nápoj z kakaových bôbov, takmer odpadol. Nikdy v živote nepil nič také nechutne horké a v prvej chvíli dal určite za pravdu Kolumbovi, ktorý sa rozhodol ponechať kakaové bôby radšej v krajine pôvodu. Prirovnal ich k psím, povedzme exkrementom, a priniesť takéto niečo do daru kráľovi si radšej odpustil. Kolumbus mal na rováši toho dosť. Jeho výpravy stáli španielsku kráľovskú pokladnicu horu peňazí a doviezť plody kakaovníka by sa rovnalo pchaniu hlavy rovno do slučky. Treba pripomenúť, že Aztékovia nepoznali cukor a na zjemnenie horkej chuti kakaového odvaru používali výlučne koreniny.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.