Už dlho si kladiem otázku, či žijem skutočne podľa svojich predstáv, alebo konám na základe toho, čo sa odo mňa vyžaduje. Urobila som si sebareflexiu života a rozhodnutí a musím priznať, že boli časy, dlhé roky, keď som skôr uspokojovala želania tých druhých ako svoje vlastné. Študovala som, čo mi odporúčali, začala som si budovať tradičnú kariéru a profesiu, takpovediac verejne odsúhlasenú spoločnosťou. Jednoducho som nevedela, ako chcem žiť, akou cestou sa vybrať a nenašla som dostatok odvahy, aby som to sama zistila. Zmenilo sa to až vtedy, keď prišiel moment úplného nešťastia, nespokojnosti a osobného prázdna. Zdalo sa mi, že žijem iba takú „matrixovú“ ilúziu namiesto skutočne plnohodnotného života.
Verím v to, že každý z nás skôr alebo neskôr prežije obdobie, keď si povie, stačilo, chcem žiť podľa seba. Niečo hlboko v našom vnútri bude vždy volať po slobode, šťastí, spokojnosti a sebavyjadrení. Ten tichý hlas v nás nám bude neustále pripomínať, prečo žijeme. Preto, aby sme žiarili, naplnili svoj potenciál a žili svoje sny.
Ak nie ste šťastná, neurobíte šťastnými ani druhých
Raz sa ma blízky priateľ spýtal: „Ak urobím iných šťastnými, budem šťastný aj ja?“ Spýtala som sa ho: „Je tvoja voľba v súlade s tvojimi snami a túžbami? Dodá ti to pocit osobnej slobody a poskytne ti to možnosť zažiariť? Naplní ťa to nadšením a dodá ti vnútornú silu?“ Úprimne verím, že nedokážeme urobiť iných šťastnými, ak nie sme sami šťastní. Možno si myslíte opak, ale potom je na zváženie, či ste sami k sebe a k tým druhým úprimní. Mne to akosi nedáva zmysel. Ako môžem urobiť niekoho iného šťastným, ak moja voľba neurobí na prvom mieste šťastnú mňa? Rozhodnutie, ktoré mi prinesie utrpenie, nespokojnosť, mi odoberie osobnú slobodu a vzdiali ma od toho, po čom túžim. Ako môžem urobiť druhého šťastným, ak obetujem svoje osobné šťastie?
Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.