Profily&Rozhovory

Čo si budeme zbytočne nahovárať. Nevinné žiadosti o pomoc na nás číhajú každý deň. A ten môže vyzerať aj takto. Ráno zabehnete darovať krv, cestou vhodíte mincu žobrákovi, vojdete do kancelárie a je to tu. Kolegynka už dávno pochopila, že oveľa menej námahy vynaloží na otázku: „Prosím ťa, pomôžeš mi dokončiť toto?“ – ako sa kopou papierov prehrýzať sama. Ani netreba hádať, ako to dopadne. Nakoniec väčšinu „zmáknete“ vy a zinkasujete akurát jedno veľké... ĎAKUJEM. Dobrý pocit, ktorý vás po prvý, druhý, tretíkrát sprevádzal, vyprchal a zostala len pachuť z faktu, že kolegynka stavia na istotu. Už dávno viete, že pracovné úlohy za dvoch zvládate nie preto, že ste šikovná. Skrátka, nedokážete zmobilizovať sily a poslať to usmiate žieňa, inak všetkými pokladané za super babu, priamou čiarou do... svojej kancelárie pekne pracovať. Doma príbeh pokračuje. „Uvaríš radšej ty?“ ozve sa z obývačky. „Horí mi termín, ešte musím dorobiť projekt,“ zaznie stručné vysvetlenie, ale už ho ani nevnímate, lebo práve dvíhate mobil a... „Postrážiš nám Janku? Opatrovateľka zas nemôže.“ Po troch hodinách strávených s malou neterou máte chuť dať si vaňu, zapnúť telku a ledabolo listovať v časáku. „Ozaj, bratovi sa končí podpora, vadí, ak mu požičiam dve stovky?“ zmrazí vás podozrivo letmo vyslovená otázka pri východe z kúpeľne. Zvalíte sa na gauč. Vzápätí zdrapíte ovládač a zúfalo prepínate kanál. Práve idú správy. Portugalská ekonomika ide ku dnu a volá o pomoc. Euroval to istí, ale započuté miliardy nepríjemne pošteklili. Náhodne otvoríte časopis a bum. Automaticky siahnete po mobile a odosielate prázdnu esemesku na číslo uvedené pod výzvou o pomoc. Hladujúce deti kdesi na južnej pologuli vás dostali. Odoslať pár „šupov“ a dúfať, že naozaj pomôžu, je predsa malina.

Viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Detstvo

... v indickom raji

John Lockwood Kipling, anglický učiteľ umenia, ilustrátor a kurátor v múzeu, a Alice Mcdonald, jedna zo štyroch dcér metodistického pastora Georgea Browna Macdonalda, sa stretli niekde pri jazere Rudyard v Staffordshire v Anglicku, podľa ktorého pomenovali aj svoje dieťa. Krátko po sobáši v roku 1865 odišli mladomanželia do Indie, kde John pôsobil na umeleckej škole (Sir Jamsetjee Jeejeebhoy School of art) ako učiteľ architektonickej skulptúry a kde sa o niekoľko rokov stal aj rektorom.

V roku ich príchodu do Indie Alice priviedla na svet aj ich prvé dieťatko. Synček Joseph Rudyard Kipling sa narodil 30. decembra 1865 v indickom Bombaji, kde strávil spolu so svojimi rodičmi a o tri roky mladšou sestrou Alice šťastných šesť rokov. V pamäti mu ostali spomienky na rušný trh ovocia, kam chodievali spolu so sestrou a „ayah“ (opatrovateľkou), ako aj indické detské pesničky a príbehy, ktoré im vždy pred siestou počas tropických horúcich poobedí spievala a rozprávala. Rovnako s láskou spomína aj na spoločné rodinné večerné prechádzky popri Arabskom mori. Bombaj v ňom nepochybne zanechal láskavé spomienky na rané detstvo, čo cítiť aj zo slov z jeho autobiografie Niečo o mne (Something of Myself): Rovnako ako som vždy cítil hrozivú temnotu tropických večerov, tak som vždy miloval hudbu večerného vetra v listoch paliem a banánovníkov a večernú „žabiu pieseň“.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ako hodnotíte vašu umeleckú aktivitu?

Prichádza obdobie, ktoré je intenzívne a uspokojuje ma. Mal som málo času, musel som pracovať oveľa viac, pretože som mal posledných pätnásť mesiacov výstavy v prestížnych priestoroch v Galante, Prahe, Budapešti, vo Varšave, v Krakove, Turku (bývalé hlavné mesto Fínska) a v Žiline. Dá sa povedať, že som teraz so svojimi aktivitami spokojný a cítim zadosťučinenie.

Pochádzate z malebného Talianska. Čo pre vás znamená domovina a cítite sa na Slovensku ako cudzinec?

Narodil som sa v jednom z možno najznámejších miest na celom svete, vo Florencii – kolíske renesancie, plnej umeleckej a architektonickej krásy. Žil som tam tridsaťtri rokov, čo ma ako človeka aj umelca, samozrejme, ovplyvnilo. V tomto meste sa narodil aj môj zmysel pre krásu, chuť tvoriť. Slovensko je pre mňa druhá etapa môjho života, postupne sa pre mňa stala taká dôležitá ako talianska etapa. Tu sa cítim veľmi dobre a budoval som si svoj vnútorný svet, ktorý ma tak vo vnútri ako aj zvonku donútil rásť ako človeka. Cítim sa tu viac dospelý a zodpovedný možno aj preto, že tu nemám blízku rodinu. V Taliansku som mal iné priority. Ja som človek, ktorý sa cíti a je hrdý ako Talian, ale som aj Európan, to znamená, že sa necítim mimo v kontexte, čo sa týka kultúry, politiky a sociálneho života.

Viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

V júni minulého roku prekvapila celý svet skladba Shame (Hanba), ktorú napísali a naspievali Gary Barlow a Robbie Williams. Bolo to prvýkrát po pätnástich rokoch, odkedy spolu pracovali a možno aj tento fakt prispel k úspechu pesničky, ktorá sa takmer okamžite umiestnila na vrcholoch hitparád. O mesiac neskôr oznámil Robbie návrat k Take That. Všetky špekulácie posledných rokov sa tak konečne potvrdili rovnako ako i ešte lepšia správa, že Gary Barlow, Howard Donald, Jason Orange, Mark Owen a Robbie Williams nahrávajú svoj nový album, ktorý bude mať premiéru v novembri. To všetko sa do slova splnilo a ešte pred Vianocami sa v rádiách začala hrať prvá skladba s názvom Flood (Povodeň) z albumu Progress (Pokrok). Album už v prvý deň svojho predaja zaznamenal rekord storočia, za 24 hodín sa z neho predalo takmer štvrť milióna. Kapela plánuje aj masívne britské turné s niekoľkými zastávkami v kontinentálnej Európe, ale bez zastávky v našich končinách. Najbližšie od Slovenska si ich môžete vychutnať v Miláne (12. 7.) alebo Mníchove (29. 7.). Musíte však počítať aj s možnosťou, že už lístky nezoženiete. Aj keď sa turné začína až koncom mája, vraj je takmer beznádejne vypredané.

Otázky a odpovede

Čo sa však stalo za pätnásť rokov, odkedy musel Robbie Williams opustiť kapelu pre svoju závislosť od drog a nespoľahlivosť? Robbie, Gary a Mark sa viac či menej úspešne venovali svojim sólovým kariéram, Howard sa stal DJ-om a Jason študoval a snažil sa preraziť ako herec. Od roku 2005 sa štvorica bez Robbieho opäť začala stretávať a výsledkom boli dva úspešné albumy – Beautiful World (nádherný svet) a Circus. Ako sa však zahojili staré rany a urovnali spory alebo – iným slovom – ako sa do skupiny vrátil Robbie Williams, prezradia sami členovia skupiny Take That.

Viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Gaspard Ulliel filmografia

Po náhodnom stretnutí s filmovým agentom sa mu ušla rola v pripravovanom TV filme, keď bol ešte na strednej škole. Gaspard mal potom na mysli len jedno – dostať sa opäť na plátno. Po niekoľkých úlohách v televízií sa objavil na malom plátne v Julien l‘Apprenti (kde hral 14-ročného Juliena). Ale jeho závratná kariéra sa začala naozaj až v roku 2002, keď ho Michel Blanc obsadil do filmu Embrassez qui vous voudrez (Summer Things). Bola to úloha, vďaka ktorej vyhral ocenenie Prix Lumiere za najnádejnejšieho mladého herca. Napriek tomu sa Gaspard chcel stať režisérom. Po strednej škole študoval film na Univerzite Saint-Denis blízko Paríža. Práve tam získal vášeň pre film, ale rozhodol sa oddýchnuť si od štúdia a začal pracovať s režisérom Andrém Téchiném, ktorý ho obsadil do filmu Les Egarés (Zblúdilí) spolu s Emmanuelle Béartovou. Za túto úlohu získal Francúzske ocenenie Etoile d‘Or ako najlepší mužský nováčik v roku 2004. Potom sa mu ušla úloha Manecha, snúbenca Audrey Tautouovej, v snímke Un Long Dimanche de Fiançailles (Príliš dlhé zásnuby) režírovanej Jeanom-Pierrom Jeunetom, za čo dostal cenu César za najperspektívnejšieho herca v roku 2005. Takisto sa objavil v erotických filmoch – Dernier jour (The Last Day) od Rodolpheho Marconiho, La Maisonde Nina (Nina‘s Home) od Richarda Demba a La Troisieme Partie du Monde (Third Part of the World) od Erica Forestiera. Takisto pracoval vo veľkých francúzskych a medzinárodných filmových produkciách, ako napríklad Jacquou Le Croquant od Laurenta Boutonnata a Hannibal Zrodenie zla od Petra Webbera.

Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

PSS, a. s., získala v rámci Ankety Zlatá minca ocenenie Objav roka za stavebné sporenie SENIOR EXTRA a v rebríčku týždenníka Trend Banka roka 2010 sa umiestnila na 2. mieste. Ako vnímate tieto úspechy?

Je to krásny darček k 18. narodeninám našej spoločnosti. Sme dospelí a navyše aj úspešní. Je to pre nás obrovská pocta, uspieť v porovnaní s ostatnými bankami, pričom my máme k dispozícii len jeden jediný produkt – stavebné sporenie. Navyše, v krízovom období je pre nás táto vynikajúca pozícia potvrdením stability a bezpečnosti systému stavebného sporenia. Musím zdôrazniť, že sme úspešní predovšetkým vďaka našim klientom a za ich dôveru im patrí veľká vďaka.

Rebríček Banka roka zohľadňuje výsledky za predchádzajúci kalendárny rok, ale aký bol práve sa končiaci rok 2010?

Myslím si, že mimoriadne úspešný. Čo sa týka obchodu a počtu novouzatvorených zmlúv, sme približne na úrovni minulého roka. Ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom sme poskytli našim klientom takmer dvojnásobok úverov na bývanie. Dôvodom je hlavne skutočnosť, že sme stavebným sporiteľom uľahčili prístup k úverovým prostriedkom.

Pre koho je vlastne určené stavebné sporenie?

Pre každého občana a to už od prvého dňa jeho života. Stavebné sporenie nie je obmedzené vekom klienta, jeho povolaním či príjmom. Stavebnými sporiteľmi sú nielen fyzické, ale aj právnické osoby, a to najmä spoločenstvá vlastníkov bytov, bytové družstvá a správcovia bytových domov.

Čo potrebujú ľudia na to, aby si mohli zriadiť stavebné sporenie?

Na to naozaj netreba prejsť žiadnymi náročnými procedúrami. Stačí platný preukaz totožnosti alebo v prípade záujmu o prvé detské stavebné sporenie JUNOR EXTRA rodný list dieťaťa. Uzatvorenie zmluvy je záležitosťou len niekoľkých minút. A ak nemáte práve čas, nemusíte chodiť ani do kancelárie nášho obchodného zástupcu. Zmluvu o stavebnom sporení môžete uzatvoriť kedykoľvek na ktoromkoľvek vami zvolenom mieste. Hoci aj v teple vašej obývačky.

Aké možnosti ponúka Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., pre ľudí, ktorí si chcú zlepšiť alebo zadovážiť svoje bývanie?

V prvom rade je to samotné stavebné sporenie, ktoré v sebe spája sporenie aj nárok na úver. Stavební sporitelia majú nárok na štátnu prémiu – v roku 2010 predstavuje 12,5 % z ročných vkladov, maximálne 66,39 € ročne. Pri 6-ročnom sporiacom cykle dokážeme zhodnotiť peniaze našich klientov v priemere o 5,95 % ročne. Ako som už uviedol, naši klienti majú nárok na stavebný úver s úrokom už od 2,9 % ročne, a môžu využiť aj celú škálu medziúverov. Úver poskytneme aj pre tých, ktorí dosiaľ nesporili na svojom účte stavebného sporenia a to v podobe XXL úveru s nulovým počiatočným vkladom.

Ako sa vyvíja stavebné sporenie vzhľadom na požiadavky sporiteľov?

Počas posledných 10 rokov prešlo veľkými zmenami. Veľmi citlivo vnímame požiadavky stavebných sporiteľov, pretože sa im usilujeme dať to, čo u nás hľadajú. Spomeniem napríklad výhodné zhodnocovanie vkladov, nízke úročenie úverov na bývanie, pri stavebnom úvere do 40 tisíc € neskúmame bonitu klienta ani nežiadame hmotnú zábezpeku a vklady na účtoch stavebného sporenia sú chránené v plnej výške.

Rok 2010 sa končí. Čím je toto obdobie zaujímavé pre stavebných sporiteľov?

Stavební sporitelia, ktorí počas roka zabudli alebo nestihli urobiť vklad na svoj účet stavebného sporenia, môžu tak urobiť na sklonku roka a získajú nárok na štátnu prémiu. Získanie štátnej prémie ešte za tento kalendárny rok je motiváciou aj pre tých občanov, ktorí dosiaľ neuzatvorili zmluvu o stavebnom sporení, ale radi by v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti investovali do kúpy, výstavby alebo obnovy svojho bývania.

Čo by ste zaželali stavebnému sporeniu a klientom PSS, a. s.?

Stavebnému sporeniu želám, aby fungovalo pri nezmenených podmienkach. Klientom okrem zdravia, ktoré je pre človeka tým najcennejším, aby aj naďalej využívali mimoriadne výhodné stavebné sporenie, ktoré za 18 rokov svojej existencie na Slovensku pomohlo už státisícom ľudí k lepšiemu a krajšiemu vlastnému bývaniu.

Viac informácií získate v kanceláriách obchodných zástupcov PSS, a. s., na čísle 02/58 55 58 55 alebo na www.pss.sk

Námety na obrazy maliarka nachádza prevažne vo svojich pocitoch, osobných zážitkoch a takisto vo vzťahoch, či už rodinných, partnerských, alebo kamarátskych. Priznáva aj istú projekciu samej seba, pričom pocit alebo momentálna nálada pri bezprostrednom tvorivom akte je pre maliarku základným východiskom alebo inšpiráciou. Simona najradšej maľuje veselé a príjemné zážitky. Zážitkom, na ktoré nerada spomína, sa radšej vyhýba. Má pocit, že obraz by mal prinášať divákovi len radosť a nemal by vyvolávať spomienky na niečo nepríjemné, zneisťujúce alebo rušivé. Pravdepodobne je to jeden z dôvodov, prečo sa jej obrazy tešia popularite a našli si miesto vo viacerých domácnostiach na Slovensku.

Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Čo predchádzalo vašej spisovateľskej dráhe?

Písala som odmalička a zostalo mi to dodnes. Vyštudovala som žurnalistiku na FF UK v Bratislave a pracovala v slovenských mediách ako novinárka spravodajstva. A určite za veľa vďačím mojej mame. Vždy ma podporovala a je chronickým knihomoľom.

Prezraďte nám, ako sa zo žurnalistky a reportérky môže stať úspešná spisovateľka?

Hodnotenie svojej práce nechám na čitateľov a profesionálov v mojom vydavateľstve IKAR. Obe moje knihy sú do istej miery intímnou ľudskou spoveďou. Vďaka tomu sa vo mne nezaprela novinárka, navyše moja práca dostala novú dimenziu. Ak to cítiť, tak som spokojná.

Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Čo pre vás znamená fotografia?

 Fotografia je pre mňa dýchanie, životný štýl. Celý môj život sa točí okolo nej .

Prečo ste sa rozhodli práve pre fotografické médium?

Nevedel som, že budem fotografom. Až v Kanade to osud za mňa rozhodol. Médium sa rozhodlo pre mňa.

Ako ste vnímali zmenu vo vašom živote, ktorú priniesol august 1968? Bol to pre vás impulz ísť si za svojim snom? Alebo skôr prevládala obava prameniaca z neznámeho?

Ja som jednoducho išiel do Kanady. Nemal som konkrétny sen. Keď som tam prišiel, neovládal som jazyk, bola tam zima, nikoho som tam nepoznal, nemal som kde spať. Nebol to sen. Bolo to rozčarovanie, čo je pravý opak sna.

Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Čo vám, pán Tittel, futbal dal?

Futbal je môj život a neviem si predstaviť čo len jeden deň, aby mi hlavou neprebehla myšlienka týkajúca sa futbalu.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej kariére?

Podarilo sa mi získať veľa trofejí, ale najväčším úspechom pre mňa je, že som mohol robiť to, čo ma neskutočne baví a čo mám veľmi rád.

V súčasnosti čoraz viac o vás počujeme v súvislosti s rodinou. Čo pre vás rodina znamená?

Rodina pre mňa znamená ostrov, kde sa rád vraciam po zápasoch a kde ma čakajú moji najbližší, ktorých mám veľmi rád.

Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.