Spevák s obrovským srdcom - Bono a U2


JE SPEVÁCKYM IDOLOM NIEKOĽKÝCH GENERÁCIÍ, URČUJE TRENDY MINIMÁLNE V OBLASTI SLNEČNÝCH OKULIAROV, POHYBUJE SA V TEJ NAJLEPŠEJ SPOLOČNOSTI SVETOVEJ ELITY. NA ULICI SA PRISTAVÍ NA KUS REČI SO SVOJIMI FANÚŠIKMI A O CHVÍĽU DÁVA BANKOVKU BEZDOMOVCOVI. BOHATÝCH NA VEREJNOSTI ŠARMANTNE OBERÁ O PENIAZE, ABY POMOHLI TÝM, KTORÍ NEMAJÚ ANI NA KÚSOK CHLEBA.

Paul David sa narodil 10. mája 1960 a vyrástol v hlavnom meste Írska Dubline ako druhý syn Bobbyho a Iris Hewsonovcov. Už odmalička mal povesť dieťaťa, ktoré svoje okolie privádza do zúfalstva. Nikoho neposlúchal, no dokázal byť veľmi presvedčivý, ak chcel. Tak mu známi i rodina začali hovoriť Antichrist (Antikrist). Zároveň bol zasnený – díval sa na svet cez ružové okuliare, na druhej strane ho jeho zvedavosť nútila pýtať sa na všetko, čo práve videl. Trojročného ho rodičia fascinovaní a zároveň zdesení pozorovali, ako pri hre v záhrade za domom berie včely z kvetov na prst, rozpráva sa s nimi a znovu ich dáva na kvet bez toho, aby ho popichali. „Bývali sme v obyčajnom dome s tromi spálňami. Tá tretia, asi tak vo veľkosti kredenca, bola moja. Mama nás opustila skoro: zomrela pri hrobe svojho otca. Počas niekoľkých dní som tak naraz stratil starého otca i svoju mamu a z nášho domu sa stala mužská domácnosť. Boli sme tam traja dominantní muži a to nie je najlepšia kombinácia. Na svojej agresivite pracujem ešte i dnes. Pretože taká hladina násilia, nielen navonok, ale aj vnútorne, nie je normálna ani primeraná.“ Mnohí sa domnievajú, že práve kvôli tragickej smrti matky, ktorá dostala mozgovú porážku na pohrebe svojho otca, má Bono takú netrpezlivú a zvedavú povahu. Čoskoro sa začal búriť – nepočúval otca, obliekal sa výstredne a kamarátil sa s divnými indivíduami. „Bol som zo začiatku bystré dieťa. Potom, ako pubertiak, som prešiel nejakou čudnou fázou života, keď som si o sebe myslel, že som hlúpy. Výsledky v škole sa zhoršili a nevedel som sa sústrediť. Začal som veriť viac svetu vonku a mojou pomstou bola hudba.“ Začal počúvať Boba Dylana a Johna Lennona a neskôr Patti Smith, Thin Lizzy alebo The Ramones a učil sa trocha hrať na gitare.

Herec, spevák, básnik

Na strednej škole sa Paul dostal k rôznym umeleckým krúžkom, čo mu umožnilo prejaviť svoju povahu exhibicionistu. Počas tohto obdobia prišiel aj k svojej prezývke, pod ktorou ho dnes pozná celý svet. Zaslúžil sa o to jeho kamarát Guggi, ktorý slovné spojenie Bono Vox videl na obchode s pomôckami pre sluchovo postihnutých. Paulovi sa prezývka spočiatku nepáčila, no keď sa dozvedel, že v preklade z latinčiny znamená dobrý hlas, tak si na ňu zvykol. „Jediný človek, ktorý ma volal Paul, bol môj otec, takže to meno si vždy spájam s tým, že som spravil niečo zlé. Niekedy ku mne na ulici prídu ľudia a snažia sa byť osobnejší a oslovujú ma Paul. Ale ja to v skutočnosti nemám rád.“ Na strednej škole začalo učenie Bona opäť baviť – vynikal v dejepise, šachu a umení, učitelia ho hodnotili ako dobrého maliara a mal množstvo priateliek, ktoré ho zbožňovali za jeho romantické, až sladké vyjadrenia… až kým v roku 1976 nestretol Alison Stewartovú, ktorá z neho urobila monogamného muža. Dodnes spolu žijú v Killiney južne od Dublinu a majú štyri deti: dve dcéry – Jordan a Memphis Eve – a dvoch synov –
– Elijaha Boba Patricia a Johna Abrahama.

Kto je The Hype?

V šestnástich ho jeden kamarát vzal k o dva roky mladšiemu Larrymu Muellenovi, ktorý hral na bicie a chcel zakladať kapelu. Larryho našli v malej kuchyni v dome na predmestí Dublinu. Boli s ním aj bratia Evansovci. Pätnásťročný Dave (Edge) vyzeral ako bifľoš a jeho brat Dick asi ako atómový fyzik. „Larry začal hrať na bicie a keď udrel na činel, bol to úžasný zvuk. Edge zahral taký akord na gitare, ktorý som na elektrickej gitare nikdy nepočul.“ Najskôr chcela štvorica (pridal sa ešte Adam Clayton a Edgeov brat Dick z kapely odišiel) hrať cover verzie vtedajších hitov, ale akosi im to nešlo: „Nie sme schopní hrať piesne iných skupín. Skúšali sme napríklad Jumpin’ Jack Flash od Rolling Stones a bolo to príšerné. Takže sme si začali písať skladby sami, čo bolo jednoduchšie.“ Ani názov nebol hneď jasný – najskôr fungovali s menom The Hype, neskôr to bol Feedback a až na tretí pokus U2, ktorý v niektorých kluboch nesprávne uvádzali ako V2. Takto vznikla najslávnejšia skupina osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Tvorili ju rozumný bubeník Larry, katalyzátor samotného zrodu; talentovaný gitarista Dave Evans, ktorý si svoje gitary tvoril sám a dostal prezývku Edge – buď podľa tvaru lebky, alebo svojej tichej povahy; basgitarista-amatér Adam Clayton, ktorý mal záľubu v nosení kaftanových kabátov, slnečných okuliarov a používaní „kúl“ slov ako „gig“ alebo „amp“, čo z neho robilo vždy väčšieho odborníka na hudbu, akým skutočne bol; a nakoniec Bono, ktorý nevedel poriadne hrať na gitaru, ale ktorému prirodzený šarm, výnimočné básnické schopnosti a osobnosť herca čoskoro vydobyli pozíciu lídra, skladateľa a frontmana skupiny. „Časom za nami začali chodiť decká z okolia, samé dievčatá, ktoré nám už v tom čase liezli do dverí a výskali. A tak sa to začalo.“

viac sa dočítate v letnom dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji

Patrí do vydania: 
JUL-AUGUST 2008