„Vedel som, že ak človek od seba veľa žiada, aspoň niečo z toho uskutoční, keď žiada málo, môže sa stať, že neuskutoční nič.“
Zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny
Dielo Ľudovíta Fullu, maliara, grafika, ilustrátora a scénického výtvarníka, zohralo významnú úlohu v širšom kontexte československého výtvarného umenia. Bol jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny dvadsiatych rokov. Jeho dielo malo európsky dosah, uznaný aj za hranicami. Fulla zohral významný podiel na formovaní nového slovenského maliarstva. Zvýrazňoval národovosť a spätosť s ľudovým umením. Začiatkom dvadsiatych rokov vznikla na Slovensku výtvarná koncepcia Ľudovíta Fullu. Analogicky s Mikulášom Galandom (1895 – 1938) postupne vyrástlo umenie európskej avantgardy. Teoretické úvahy o charaktere a poslaní moderného umenia sformovali Fulla a Galanda v Súkromných listoch, vydávaných v rokoch 1930 až 1932. V tridsiatych rokoch – v roku 1937 – vyvrcholilo umenie Ľudovíta Fullu, keď slovenské výtvarné umenie reprezentoval na európskom fóre na Svetovej výstave v Paríži obrazom Pieseň a práca, oceneným najvyššou poctou Grand Prix.
Súkromné listy
Ľudovít Fulla sa narodil v Ružomberku. V rokoch 1921 až 1922 študoval na súkromnej umeleckej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Na druhý pokus bol prijatý na Umeleckopriemyselnú školu (UMPRUM) v Prahe. Tu sa stretol s Mikulášom Galandom, ktorého dielo sa stalo súčasťou základov moderného slovenského výtvarného umenia. Galanda prežil ťažký životný osud, keď mu po angíne v detstve amputovali nohu, čím mu vlastne zachránili život. Tvorivé príbehy Fullu a Galandu začali v Prahe na štúdiách. Obaja umelci zaznávali konzervatívne prúdy vo výtvarnom umení na Slovensku, hľadajúce na obraze prepis povrchu veci. Boli zrelými a výnimočnými osobnosťami. Fulla bol excelentný maliar a Galanda excelentný kresliar. Súkromné listy možno považovať za prvý manifest slovenského moderného umenia. Pre mnohých to bola cesta, kľúč, nástupné plochy, ktoré zasiahli konzervatívcov svojimi odkazmi: „Obraz sa má podobať obrazu a nie výseku krajiny.“ „Keď umelec cíti, že sa dostatočne vyjadril, obraz je hotový.“ „Maľujeme svoju skutočnosť, svoje sny, vyjadrujeme seba.“ „Nemysli si, že ide o modernosť, ide o umenie.“ „Nenapaľuj sa, že ten dom je nakrivo maľovaný, nie je to dom, je to obraz.“ „Nie každý má sluch, aby porozumel hudbe, a nie každý má zrak, aby porozumel obrazu.“ „Moderný maliar nemaľuje len to, čo vidí, ale aj to, čo o veci vie… Je básnikom, je tvorcom.“
Zlatý vek
V Bratislave sa vytvorila umelecká avantgarda. Jej vplyv bol spätý so školou umeleckých remesiel (ŠUR). Škola mala styky s Bauhausom, slávnou nemeckou školou. Riaditeľom školy bol prof. Jozef Vydra. Fulla sa po odchode z Prahy usadil v roku 1929 v Bratislave a stal sa učiteľom maľby na ŠUR. Korešpondenčnou cestou vynaložil veľké úsilie, aby sa Galanda z Prahy presťahoval do Bratislavy. Aj sa tak stalo. Prijal priateľa do svojho ateliéru, kde spolu bývali v rokoch 1929 až 1931. Boli to ich zlaté časy. Galanda sa tiež stal pedagógom na ŠUR a dostal na škole definitívu. Fullov nástup na bratislavskú scénu bol veľkolepý. Verejnosti predstavil štyridsaťdeväť kresieb, akvarelov, olejov a linorytov na výstave v Umeleckej besede. Fullovo umenie sa stalo dominantným, keď získal mnohé úspechy na výstavách v európskych metropolách. V roku 1932 reprezentoval Slovensko na výstave svetového moderného umenia v Bruseli. Kolekciou pätnástich obrazov sa Fullovo dielo objavilo v spoločnosti velikánov českej výtvarnej scény Emila Fillu, Václava Špálu a Jana Zrzavého. V roku 1934 bola Fullova Madona (1931) v expozícii československého umenia na Bienále v Benátkach. Súčasťou expozície bolo i dielo slovenského maliara Miloša Alexandra Bazovského. Celá kolekcia bola odkúpená do zbierok múzea v Paríži. Neskôr Fulla vystavoval v Londýne a v roku 1938 v Pittsburgu a v New Yorku. V roku 1942 sa opäť vrátil na Bienále do Benátok. Fulla bol cestovateľ, neustále sa vzdelával, jeho umenie dozrievalo na študijných cestách po Európe, v Anglicku, Belgicku, Francúzsku a bývalom ZSSR.V tridsiatych rokoch Fulla založil moderné slovenské javiskové umenie. V SND vytvoril tridsať scénických riešení, ktoré dnes patria k základom slovenskej výtvarnej scénografie. Za scénografiu získal prestížne ocenenia, napríklad na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937 striebornú medailu.
Grafika sprevádzala jeho tvorbu
Grafika sprevádzala Fullu od samých začiatkov. Už počas štúdií v Prahe vznikol cyklus kolorovaných linorytov Jánošík. Prvú zbierku Ex libris vydal v roku 1926 v Prahe. Vo svojich grafických listoch, či už v Rybách na stole, alebo v Revúckej Madone, sa nachádza v kubizujúcom hľadaní. V rokoch 1929 až 1931 Fulla vytvoril sériu grafických listov v litografii. Známe sú jeho farebné lineoryty Požehnanie statku, Na dedinskom dvore a mnoho iných. Jedny z najkreatívnejších grafík vytvoril Fulla v šesťdesiatych rokoch. Jeho grafika Vtáčia krajina je v kubizujúcej forme, takisto aj veľmi pôsobivé grafické dielo Toaleta so ženským aktom. Fullove grafiky sa objavujú na pohľadniciach a sú veľmi vzácne. Napríklad jeho Traja králi zdobili vianočný trh.Fulla bol aj významný ilustrátor detských kníh. Jeho najznámejším ilustrátorským dielom sú Slovenské ľudové rozprávky Pavla Dobšinského (Mladé letá, prvé vydanie r. 1953), ktoré mali vari v každej rodine. Jeho ilustrácie sú úsmevné a obľúbené. V kompozíciách sa nachádzajú milé postavičky, kvety, šípkové ruže, listy. Pre deti sú lákavé, zrozumiteľné a príťažlivé. Ilustroval aj pre dospelých, napríklad literárne predlohy P. O. Hviezdoslava, J. Kalinčiaka a J. Bottu boli vytvorené bravúrne a s časovým nadhľadom.
Vášeň pre farbu
Základným znakom Fullovho vývinu je vášeň pre farbu. Na farbu preniesol celé ťažisko výtvarného výrazu. Celé varianty Madon sú maľované vo farebnom trojzvuku červených, žltých a modrých. Fulla geometrizoval v oblúkoch, polkruhoch, obdĺžnikoch a trojuholníkoch, napríklad Draka, Čarodejníka či Hračky. K jeho najvýznamnejším maliarskym dielam patrí Nevesta ako oslavná maliarska pieseň. Veľkým dielom je okrem už spomínaného veľdiela Pieseň a práca Dedinská svadba z roku 1959 a snáď najznámejší je jeho obraz Jánošík na bielom koni z roku 1948, na ktorom maličký koník nesie obrovského Jánošíka, čo symbolizuje veľkosť tohto slovenského hrdinu. Ku skutočným skvostom slovenského výtvarného umenia nepochybne patrí obraz Zuzana a starci (1960), ktorý potvrdzuje Fullovho maliarskeho génia. Namaľoval aj zátišia v kubizujúcom poňatí Zátišie s mlyncom či Zátišie s krčahom. Ozdobné prvky na jeho obrazoch sú charakteristické len pre jeho tvorbu. Dotváranie kompozícií vznášajúcimi sa ružami, stonkami, listami je príjemne harmonické.Fulla mal zakladateľský význam aj pre vývin slovenskej tapisérie po roku 1945. Fullove Madony sa stali predmetom návrhov na tkanie gobelínov. Vznikli unikátne tapisérie Madona s anjelmi, nazývaná tiež Medovníková Madona (1949), a Madona s oráčom. Tapisérie boli utkané v dielňach umeleckých remesiel v Jindřichovom Hradci. Fullova Dedinská svadba ako gobelín bola určená do svadobnej miestnosti v Žiline. V roku 1954 až 1958 zadala Slovenská národná galéria podnet na realizáciu Fullových diel textilnou technikou. Objednala štyri rozmerné tkané závesné obrazy. Bola utkaná Rysavá jalovica a v roku 1957 Pieseň a práca. Táto tapiséria zdobila československý pavilón na Svetovej výstave Expo v Bruseli v roku 1958, kde bola ocenená Zlatou medailou.
Po oslobodení prišlo uznanie
Roky po oslobodení prežíval Fulla s manželkou v Martine. V tomto období pôsobili v Martine predstavitelia troch generácií umelcov: Benka, Bazovský a Fulla. Fulla v Martine tvoril do roku 1956, potom sa presťahoval do Žiliny. S manželkou Juliánou Klárou vybudoval v Žiline ateliér a založil súkromnú galériu, prvú svojho druhu na Slovensku. Po manželkinej smrti sa Fulla presťahoval do svojho rodného mesta. Život v Ružomberku neznamenal preňho izoláciu. V januári 1948 odznelo jeho meno ako doklad svetového významu slovenskej moderny. Ľudovít Fulla čestne reprezentoval svoje umenie na výstave Sto rokov slovenského výtvarného umenia v Bratislave, na najväčšej výstavnej koncepcii na Slovensku po oslobodení. Vystavoval na svetových festivaloch mládeže v Londýne, Bruseli, Štokholme. Získal mnohé ocenenia a jeho tvorba bola uznávaná. Získal tak aj slávu a jeho dielo sa predávalo. Po veľkej žatve sa v roku 1949 odhodlal ako pedagóg nastúpiť na VŠVU v Bratislave. Viedol oddelenie monumentálnej a dekoratívnej maľby. Na školu vtedy prišli aj ďalšie významné osobnosti a velikáni slovenského výtvarného umenia: Vincent Hložník, Ernest Zmeták a Orest Dubay. Fullovo dielo zostáva najzrelšou hodnotou tohto obdobia.Dielo Ľudovíta Fullu zostáva v strede diania ako nesporná hodnota svetového významu slovenskej výtvarnej moderny. Je nadčasové, má vnútorný pátos, ale aj pokoru. Fulla je klasikom modernej maľby. Spolu s Kolomanom Sokolom stál na začiatku cesty slovenskej modernej grafiky.
Dnešok
Súbornú výstavu Ľudovíta Fullu predstavila Slovenská národná galéria v Bratislave v roku 2002. V rokoch 1966 až 1977 daroval Fulla štátu rozsiahlu časť svojho diela ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Galéria funguje od roku 1969. Darované diela sa stali jej základom. Slovenská národná galéria tu predstavuje stálu expozíciu Fullovho života a diela, jeho pracovňu a ateliér. Umelec tu prežil posledné roky svojho života.