Gordana Turuk - Jeden život nestačí na vyčerpanie inšpirácie

Gordana Turuk sa narodila v nemeckom Mannheime. Študovala textilné výtvarníctvo najskôr na vysokej škole v chorvátskom Zagrebe a neskôr módne návrhárstvo na súkromnej talianskej škole Callegari. V roku 1999 prišla na Slovensko, kde sa začala venovať práci so sklom.V jej tvorbe sa spája abstraktné s konkrétnym, ozdobné s užitočným. Celý svet sa odráža v jej skle ako v najčistejšom zrkadle. Niekoľko rokov hľadala materiál, ktorý by jej dal takú voľnosť pri vyjadrovaní vlastných pocitov. V skle sa znovu narodila. A každá jej sklenená platika sa znovu a znovu rodí v prírode. Tak, akoby ju vyplavovalo more alebo ste ju našli v tráve.

V rokoch 2004 až 2006 vystavovala vo viac ako desiatich svetových metropolách.Vyštudovali ste módne návrhárstvo, ale venujete sa práci so sklom. Je to naplnenie Vášho sna alebo sa ste sa takto rozhodli po skončení vysokej školy?

Je to úplná náhoda, o tom som nesnívala, lebo som mala po skončení školy celkom iné plány. Konkrétne, módne návrhárstvo v Taliansku a nie cesta na Slovensko. S ohýbaným sklom som sa po prvýkrát stretla, keď som hľadala niekoho, kto mi urobí výplň do kuchynských dverí. Obrátila som sa na pár získaných adries, ale nikto mi neponúkol návrh podľa mojich predstáv. Nebola iná možnosť ako vyskúšať svoje dizajnérske techniky z módneho návrhárstva preniesť na sklo. Bol to deň, ktory zmenil môj život. Zamilovala som sa do materiálu, ktorý dokáže preniesť autorovu dušu oveľa silnejšie ako látka.

Žijete na Slovensku, kde väčšina ľudí síce umenie dokáže oceniť, ale nie zaplatiť. Ako vnímate záujem verejnosti o svoje diela na Slovensku v porovnaní napríklad s Nemeckom?

V oboch krajinách je o ne záujem. Musím však priznať, že radšej robím pre Slovákov. Uprednostňujú teplejšie farby, ktoré aj ja mám radšej. Lepšie si rozumieme, aj keď som sa narodila v Nemecku, a sme si bližší aj temperamentom. Nemci sú dosť nároční klienti, nevedia tak vyjadriť svoje pocity, a preto je niekedy ťažšie pochopiť ich požiadavky.

Ako si vyberáte motívy pre svoje diela? Ide skôr o Vašu víziu, cit, intuíciu alebo je základom to, čo ste získali počas štúdia v škole?

Hlavný motív je pre mňa more a morský svet. V mori je toľko živočíchov, že by som potrebovala niekoľko životov, aby som nakreslila všetko, čo v ňom vidím. Ide hlavne o moju dušu. Podľa horoskopu som Ryba a aj moja duša patrí do vodného sveta. V rodinke sme tiež všetci naklonení vode, veľa času trávime pri mori, možno aj preto, že manžel je Rak a starší syn tiež Ryba.Aj v návrhárstve som často používala morské motívy a jedny z mojich najobľúbenejších šiat, ktoré som vytvorila, boli šaty s morskými mušľami našitými na látku.

Vidíte v tvorbe sklenených plastík a výrobkov zo skla dlhodobú perspektívu, zdroj nevyčerpateľných námetov, alebo predpokladáte, že v budúcnosti svoje umelecké aktivity rozšírite?

Ako som už povedela, jeden život mi nestačí, aby som to všetko stihla. Moja tvorba je veľmi široká, kombinujem sklo s drevom a nerezom a vytváram unikátny nábytok – konferenčné a jedálenské stoly, stolíky pod televízor, skrine či jedinečné zrkadlá. Moje diela môžete nájsť v kúpeľniach, do ktorých v spolupráci s kúpeľňovým štúdiom LUCCA montujem plastiky do sprchových kútov alebo tvorím unikátne umývadlá. Do kuchýň s kuchynským štúdiom ALNO dodávam výplne do dverí. A viete si predstaviť moje dielo namiesto obkladu za kuchynskou linkou? Jednoducho pre každú miestnosť domu či bytu som schopná urobiť niečo originálne, jedinečné a čo je najdôležitejšie, užitočné.Okrem interiéru skrášľujem aj ženské telo v podobe šperkov. Tvorím sklenené náhrdelníky, náramky, náušnice s kombináciou zlata, nerezu, striebra a podobne.V každom prípade, či ide o interiér, alebo šperky, robím dielo na objednávku až vtedy, keď spoznám človeka, pre ktorého ho mám vytvoriť. To preto, aby som odhalila dušu klienta.Práve teraz dizajnujem scénu pre prestížnu módnu priehladku, ktorá bude v novembri. Na scéne bude, samozrejme, dominovať sklo. Aktivít mám skutočne veľa a pri všetkom využívam svoje dizajnérske vedomosti.

Vytvárate aj trofeje pre víťazov v rôznych spoločenských, športových či kultúrnych súťažiach. Kto napríklad sa už môže pochváliť takouto umeleckou trofejou u nás či v zahraničí?

Veľkou cťou pre mňa bol návrh a realizácia plastiky vtáka Fénixa, ktorý vstáva z popola. Túto zákazku som robila pre ministerstvo kultúry, ktoré každoročne udeľuje cenu Kultúrna pamiatka roka. Čo sa týka mien víťazov športových turnajov, na to sa ma nepýtajte. Šport veľmi nesledujem. Pre mňa je dôležité vytvoriť trofej, ktorá pre toho, kto ju dostane, bude znamenať viac ako spomienku na športový úspech. Nakoniec, niektorých víťazov zo Slovenska môžem spomenúť, lebo viem, že pri preberaní cien sa im trofej rozbila. V oboch prípadoch ide o hokejistov. Dostali ju hráč Slavomír Pavličko z Popradu, ktorý bol na Tatranskom pohári vyhlásený za Najlepšieho hráča, a Miroslav Lažo po zápase hviezd slovenskej ST Extra ligy a českej Tip Sport Extra ligy. Obaja pre televíziu vyhlásili, že im črepiny prinesú šťastie. Poprad s Pavličkom minulý rok bojoval o titul a tesne ho prehral. Čo sa týka Lazu, neviem ako sa mu darilo, ale verím, že tie črepy fakt fungovali. Po finálovej výhre v Davis cupe chorvátski hráči ako spomienku získali limitovanú sériu tenisových loptičiek, ktoré som vytvorila.Hrdá som aj na to, že prezident medzinárodnej spoločnosti Zepter u mňa pravidelne objednáva trofeje, ktoré potom odovzdáva svojim najlepším spolupracovníkom na všetkých kontinentoch našej zemegule.V pamäti mi tento rok zostal aj golfový turnaj OMD SONY BRAVIA CUP, pre ktorý som robila ocenenia. Osobne som sa na ňom zúčastnila a videla úsilie hráčov, aby boli najlepší a aby trofeje, ktoré vytváram, vyhrali.

Spoločnosť Euboia Glass sa venuje aj tvorbe exkluzívnych interiérov gastronomických či reštauračných zariadení. Ktorá z doterajších realizácií sa Vám páči najviac a prečo?

Každé moje dielo je so mnou späté, je to časť mojej duše. Ťažko sa mi hovorí, ktorá realizácia je najkrajšia. Možno práve tá, ktorú vytváram teraz pre hotel Kontakt v Starej Lesnej, lebo prinášam more do Vysokých Tatier. Tak ako obdivujem more, patrí môj obdiv aj tatranským vrchom, ktoré do života prinášajú nespútanosť.

Vaša spoločnosť v názve nesie slovo Euboia. Aký význam má toto slovo?

Je to ostrov z gréckej mytológie s pahorkami, aké má moje sklo. Stráži ho bohyňa vody, ktorá nás spája, lebo aj ja z vody dostávam inšpiráciu.

Ste umelkyňa, ale predovšetkým žena. Naše čitateľky bude zaujímať, čo robíte pre pestovanie svojej krásy a ako sa staráte o svoj zovňajšok, aby ste boli so sebou spokojná?

Nerobím nič výnimočné, čo by nerobila každá žena. Mám veľa fyzických aktivít, lebo mladší syn má devätnásť mesiacov a vyžaduje si veľa pozornosti. On ma vyšportuje každý deň. O svoj zovňajšok sa starám zvnútra – veľkú pozornosť venujem strave a vareniu zdravým spôsobom.

Akú módu uprednostňujete?

Cez deň praktické veci, mám vytvorený vlastný štýl, ktorý doplním vždy nejakým aktuálnym módnym kusom, predovšetkým tým myslím na kabelky a topánky. Večer je to jednoduchý odev s výrazným šperkom.

Páči sa Vám súčasná móda alebo máte niekedy chuť zúročiť svoje vzdelanie?

Dnes sa nosí už úplne všetko. Móda nie je prísna a presne definovaná. Páči sa mi, že si každý môže prispôsobiť oblečenie vlastnému vkusu.

Venujete sa aj charitatívnej činnosti. Čo konkrétne v oblasti charity robíte?

Charita je súčasť môjho života. Človek by sa mal zamyslieť nad pomocou iným, ak je zdravý a môže pomáhať. Som rada, že som svojím umením prispela na zbierku financií na prvú nadáciu srdcovej chirurgie Zachráňme srdce, ktorá zachraňuje životy. Údaje o nadácii sú už niekoľko rokov na mojej webstránke či v katalógu.Tento rok som dvakrát pomohla nadácii prvej dámy slovenskej republiky pani Gašparovičovej pri zbierke financií pre detské domovy. V polovici októbra sa vo Viedni konal koncert Cesta ku šťastiu, vytvorila som sochu na motív rovnomennej piesne a som rada, že sa vydražila.Charita je výsledkom úsilia mnohých ľudí. Touto cestou sa chcem poďakovať MUDr. Petrovi Lukáčovi, ktorý je prezidentom nadácie Zachráňme srdce, rovnako Zuzane Martinsen, ktorá pieseň Cesta ku šťastiu nielen zaspievala, ale zorganizovala aj celý charitatívny koncert. A napokon, pre mňa sú najdôležitejší tí ľudia, ktorí majú veľké srdce a pri dražbe nešetria peniaze, pretože ide o charitu.

Akým záľubám sa okrem práce venujete?

Svojej rodine. Pozostáva z troch chlapov, ktorým venujem každú voľnú minútu, a som rada, že mi lásku aj vracajú, lebo vnútorný pokoj je pre umelca, aby mohol kvalitne tvoriť, najdôležitejší. Mám veľa povinností, čím rodina niekedy trpí, ale bez podpory svojich blízkych by som to všetko nezvládla.

Za rozhovor ďakuje
S. Bard

Patrí do vydania: 
November 2006