Ženské líderky v čase krízy

Kým sa svet vyrovnával s najväčšou zdravotnou a ekonomickou krízou za posledné storočia a muži na čele štátov sa predbiehali v populizme a odvážnych postojoch, zopár krajín sveta zažiarilo svojou rozvážnosťou, pokojom a ľudským prístupom. Možno to je náhoda, možno nie, no na čele týchto krajín stáli vtedy ženy.

 

Nový Zéland, Taiwan, Nemecko, Fínsko, ale aj Slovensko tento rok išli celému svetu príkladom. K príchodu novej pandémie koronavírusu s množstvom neznámych sa postavili čelom a ostatným krajinám sa stali vzorom v zodpovednosti, komunikácii či pripravenosti. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová zaplnila titulky novín, keď si ako prvá najvyššia predstaviteľka štátu nasadila rúško, a ešte ho elegantne zladila so svojimi šatami pri vymenovaní novej vlády. Taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen žne chválu po celom svete pre úspech, ktorý jej ostrovná národ priniesol v boji proti koronavírusu, napriek blízkym prepojeniam s Čínou. Keď ostatné krajiny bojovali s nekontrolovateľným šírením nákazy a nedostatkom zdravotníckych pomôcok, Taiwan sa dokonca postavil a ponúkol im pomocnú ruku, aj keď Čína blokovala ich členstvo v Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO).

 

Nový Zéland je ďalším z ostrovov rozvážnosti a rozumného prístupu, ale i vľúdnej, otvorenej komunikácie zo strany vlády. Jeho premiérka Jacinda Ardern uchvátila médiá aj sociálne siete nielen svojím pozitívnym prístupom, ale i rozhodnými krokmi, ktoré ostrovný štát uchránili pred najhorším. Fínska premiérka Sanna Marin zas prekvapila svet, keď na otázky o koronavíruse neodpovedala profesionálnym novinárom, ale školákom počas špeciálnej živej debaty.

 

Pandémia koronavírusu zďaleka nie je to jediné, čo tieto výnimočné líderky zvládli s gráciou. Je ale posledným príkladom toho, že vládnutie a líderstvo sa dajú robiť aj inak, ako silnou rukou, strašením, polarizáciou či populizmom. A pokojne aj z domu, s bábätkom na rukách.

 

Dáma s rúškom

Zuzana Čaputová si už od svojho nástupu do úradu prezidentky osvojila zmierlivý tón, ktorým dokáže komunikovať často aj zložité a nepríjemné témy a odkazy spoločnosti. Z povahy svojej funkcie, ktorá je skôr reprezentatívna, nemusí preberať silný slovník, búchať po stole ani ísť do konfliktu s koaličnými partnermi či opozíciou, no zároveň má pred sebou neľahkú úlohu byť hlasom všetkých občanov, aj tých, s ktorými by osobne možno nikdy nesúhlasila.

 

Na začiatku koronakrízy si prezidentka osvojila slogan #srdcomspolu a snažila sa povzbudiť tých, ktorí zostali pandémiou najviac zasiahnutí a osamotení – seniorov, chorých, týrané ženy a deti či zdravotne znevýhodnených. Keď jej zatvorené hranice a epidemiologické obmedzenia zrušili plány so zahraničnými návštevami a diplomatickými cestami, svoj čas vypĺňala návštevami kritických pracovníkov – predavačiek, pekárov či zdravotníkov, prihovorila sa deťom, ktoré museli zvládnuť učenie z domu, upokojovala politickú situáciu stretnutiami s vládou i krízovým štábom. Medzitým neváhala podporiť slovenských podnikateľov, poľnohospodárov, vinárov či vedcov, ktorých zasiahla zdravotná i ekonomická kríza. Upokojovala spoločnosť v paláci, i cez televízne obrazovky.

 

Svet si Slovensko všímal od začiatku koronakrízy vďaka tomu, ako skoro sme prijali opatrenia a ako sa nám darilo držať pandémiu pod kontrolou. Na titulky svetových novín nás však dostala práve prezidentka Čaputová, ktorá nový kabinet Igora Matoviča privítala 21. marca 2020 v Prezidentskom paláci oblečená v elegantných malinovo červených šatách s asymetrickým zapínaním, s ladiacim štýlovým rúškom. Podobne štýlovo prezidentka vyprevadila i predchádzajúcu vládu, v bordových šatách s rúškom z rovnakej látky. Americký Huffington Post či The Atlantic vyzdvihli úlohu prezidentky v šírení osvety nosenia rúšok, i jarný slovenský úspech v boji s koronavírusom. Fotografia Čaputovej sa objavila v CNN, BBC, Al Jazeera, Balkan Insight, The Guardian či New York Times a z prezidentky malej stredoeurópskej krajiny sa tak razom stala trendsetterka roku 2020.

 

Ostrovná sila

Nový Zéland zaujímal titulky svetových novín hneď od začiatku pandémie. Zatiaľ čo iné krajiny stále rozmýšľali, ako na krízu zareagujú a aj vrcholoví politici, na čele s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, hrozbu vírusu stále zľahčovali, ostrovný Nový Zéland sa, podobne ako my, rozhodol zakročiť skoro a rázne. Už v polovici marca zatvoril svoje hranice a išiel ešte ďalej – nariadil mesačnú celonárodnú karanténu, počas ktorej bolo všetko zatvorené a ľudia sa mohli pohybovať iba v najbližšom okolí svojich domovov.

 

Okrem prísnych opatrení premiérka na jar oznámila, že si na najbližších 6 mesiacov znižuje plat o 20 %, podobne ako ostatní ministri.

 

Mladá, iba 40-ročná premiérka, začala viesť krajinu v roku 2017 ako najmladšia premiérka v jej histórii. O rok po jej zvolení porodila dcérku, a jej príchod na svet oznámila cez Instagram, kde poďakovala zdravotníkom z nemocnice v Aucklande. Svoju trojmesačnú dcérku vzala aj na rokovanie OSN. Svojím gestom chcela bojovať proti sexizmu a „vybojovať cestu pre ostatné ženy“ na svete. „Chcem aby to bolo normálne,“ povedala vtedy pre CNN.

 

Vďaka sociálnym sieťam, ale aj svojej bezprostrednosti v komunikácii s novinármi si Ardern vyslúžila veľa pochvalných reakcií. Keď v júni oznamovala, že sa Nový Zéland vyrovnal s prvou vlnou COVID-19 a na ostrove aktuálne nemajú žiadny nový prípad, priznala, že keď počula tieto dobré správy, od radosti si „trochu zatancovala“. Hoci sa nové prípady na Nový Zéland na jeseň vrátili, s 1800 prípadmi a 22 obeťami (v polovičke septembra) si ostrovný národ v porovnaní s inými stále vedie mimoriadne dobre.

 

Koronavírus ale nebol prvou krízou, ktorú Jacinda Arnern musela nečakane zvládnuť. V marci 2019 rázne reagovala na krvavý rasistický útok na mešitu v Christchurchi, pri ktorom zomrelo ... ľudí. Po útoku neváhala a vyzvala celý svet na odsúdenie rasizmu a násilia. „Nový Zéland zažil násilie, ktoré sem priniesol niekto, kto vyrastal a našiel svoju ideológiu niekde inde,“ povedala o austrálskom útočníkovi v roku 2019 pre BBC. „Ak chceme zabezpečiť, aby sme všetci žili na bezpečnom, tolerantnom a inkluzívnom svete, hranice v takýchto prípadoch nezohrávajú úlohu,“ dodala. V reakcii na hrozný útok Ardern zároveň presadila reformu, ktorá zakázala vlastníctvo niektorých najnebezpečnejších druhov zbraní.

 

Vzor zo severu

Už odkedy 34-ročná Sanna Marin predstavila svoju vládu v decembri 2019, jej osobnosť i politické názory priťahovali pozornosť zvyšku Európy aj sveta. Marin vyrastala v „dúhovej“ rodine – po tom, ako sa jej rodičia rozviedli, ju vychovávala mama so svojou novou partnerkou. Keď si zostavovala vládu, dostala do nej viac žien ako mužov, v pomere 12:7 a zároveň sa stala najmladšou premiérkou na celom svete. Marin okrem toho vedie krajinu, v ktorej všetkých 5 koaličných politických strán má na čele ženy. Fínsko má so ženami v politike pomerne bohaté skúsenosti, prvé poslankyne do parlamentu si tu zvolili už pred sto rokmi a pred Marin boli na čele krajiny už dve premiérky.

 

A hoci si fínsky kabinet vyslúžil aj urážlivé komentáre ako „Spice Girls“ alebo „Lipstick Cabinet“, či poznámku od estónskeho premiéra, že Fínsko dostalo za premiérku obyčajnú „predavačku“, fínska vláda so ženami na čele ukazuje, že dokáže ísť príkladom i oveľa starším a skúsenejším politikom.

 

Sanna Marin je sociálna demokratka a vrelá zástankyňa ľudských práv a práv menšín a chce priviesť svoju krajinu k uhlíkovej neutralite do roku 2035. „Fínsko sa radí k najviac udržateľným ekonomikám a najspokojnejším národom na svete. Darí sa nám, pretože dbáme na rovnosť v spoločnosti,“ povedala Marin vo video prejave v júli. Fínska premiérka podporuje rodovú rovnosť a práva žien, ale i sociálne politiky, ktoré dodávajú ľuďom pocit istoty.

 

Počas najväčšej zdravotnej krízy našej generácie sa fínskej premiérke podarilo Fínsko uchrániť pred COVID-om najviac zo všetkých škandinávskych krajín a aj v polovici septembra počet nakazených ďaleko zaostával za fínskymi susedmi. Na rozdiel od Švédska, ktoré sa rozhodlo pandémiu preplávať bez veľkých obmedzení, no s obrovskými ľudskými stratami, Fínsko išlo cestou prísnejších cielených opatrení.

 

V apríli fínska premiérka vymenila bežnú tlačovú konferenciu za špeciálny event – rozhodla sa odpovedať na otázky detí, ktoré nedočkavo čakali na opätovné otvorenie svojich škôl. Spolu s ministerkou školstva deti povzbudili a zodpovedali na ich otázky o koronavíruse aj o tom, kedy sa budú môcť vrátiť medzi svojich kamarátov.

 

V auguste Sanna Marin prekvapila svet niekoľkými romantickými svadobnými fotografiami na Instagrame. Pri malej ceremónii so 40 najbližšími si aj napriek pandémii vzala svojho dlhoročného partnera Markusa Raikkonena, s ktorou vychovávajú 2,5-ročnú dcérku Emmu.

Patrí do vydania