Niektoré veci sú dôležitejšie a výnimočnejšie ako iné. Majú svoj príbeh, ktorý čaká na to, aby ho niekto porozprával svetu. My sme príbeh šiat hľadali v šatníku štyroch slovenských blogeriek.
Čo pre vás znamená vaše oblečenie? Má pre vás len praktickú funkciu alebo ním vyjadrujete aj niečo viac? Tieto štyri blogerky žijú módou každý deň, hrajú sa s farbami, trendmi, zaujímavými modelmi a zabávajú svoje čitateľky denno-dennou dávkou inšpirácie. Ich šatníky sú pestré a určite v nich nájdete aj veľa trendových vychytávok, k niektorým kúskom však majú aj ony špeciálny vzťah.
Medzi inšpiráciami a experimentovaním s novými módnymi trendmi dávajú tieto blogerky druhý dych zabudnutým veciam, ktoré nájdu v second handoch, oživujú spomienky na svojich najbližších so zdedenými pokladmi a obľúbené kúsky sa snažia nosiť na veľa spôsobov, aby svojim čitateľkám ukázali, že móda vie byť aj šetrná a kreatívna.
Mirka Germanová alias The Blond Zebras
www.theblondzebras.com
Už odkedy si pamätám, z každej cesty, na ktorú som sa vybrala, som si doniesla domov suvenír v podobe kúsku oblečenia. Z New Yorku som si v mojich triástich rokoch doniesla ružové baleríny a džínsovú sukňu a na základnej som sa cítila ako Carrie zo Sexu v meste (svojím spôsobom). Z letnej brigády v Škótsku som si neskôr priniesla volánové šaty s červeným škótskym károm, podľa mňa dokonalý suvenír. Všetky moje výlety a pobyty v mojom milovanom Londýne mi zas pripomínajú rôzne kabáty. Niektoré z nich som si tam kúpila naozaj preto, že sa zmenilo počasie a bola mi už zima, iné čisto pre radosť. Ten prvý bol červený so zlatými gombíkmi, je už trochu zničený, no nosím ho dodnes. Moje srdcovky sú však dva kúsky z farebnej Portobello Road, zelený a žltý kabátik, ktoré ma podľa mňa dokonale vystihujú. Vždy, keď si ich oblečiem, v spomienkach sa vraciam do čarovných londýnskych zákutí, zelených parkov, na historické zastávky metra s tou milou paňou v rozhlase. Boli so mnou na London Eye, pri Big Bene, v Kensington Gardens, Knightsbridge i na Regents Street, chránili ma pred dažďom i vetrom a ležali vedľa mňa na lavičke počas slnečných dní.
Ivana Stanclová
www.mojakrina.blogspot.sk
Keby som si mala vybrať jeden jediný kúsok v mojej skrini, ktorý je jedinečný a mám s ním spojených nielen veľa farebných outfitových kombinácií, ale aj spomienok, bola by to určite táto sukňa. Kúpila som si ju sama sebe na deň žien pred dvomi rokmi. Obdarovala som sa, lebo každá žena si zaslúži urobiť si radosť a najmä, keď ju na to ten deň nabáda :). Keď som zbadala tú farebnú komiksovú potlač, tak som najprv váhala, či ju budem mať s čím skombinovať, nakoniec sa z tej sukne vykľul ten najvariabilnejší kúsok v mojom šatníku. Pre mňa je must-have nielen v lete, ale aj v zime, dá sa nosiť s holými nohami, s pančuškami, s nadkolienkami. Nosila som ju so svetrami, crop topmi, bodyčkami, bundami a aj s kabátmi. Mala som ju na sebe, keď som bola šťastná vo vzťahu, aj keď som prežívala smútok, sprevádzala ma na dovolenkách, aj pri rozchode. Máme spolu odžité rôzne časy, a tak ako je farebná potlač na tejto mojej sukni, taký pestrý je aj život, ktorý prežívam. Nikdy sa jej nezbavím a odvtedy, čo som si ju kúpila, som nevidela v žiadnom obchode nejakú podobne skvelú alternatívu. Je pre mňa výnimočná, vyjadruje úplne moju „lentilkovú“ osobnosť a každý outfit v nej je neprehliadnuteľný.
Lucia Hrušková alias LucyPug
Instagram: @lucylucpug
Youtube: LucyPug
Už odmalička som vždy mala citový vzťah k mojim veciam. Mama ma viedla k tomu, aby som si ich vážila a bola za všetko vďačná. A to mi ostalo dodnes. Keď si kúpim nový kúsok oblečenia a príjemne sa nosí, ihneď si nájde miesto v mojom srdiečku. A o to ťažšie sa mi potom triedia veci v mojom šatníku. Je mi ľúto ich len tak poslať niekam ďalej a ukončiť náš dlhoročný „vzťah“. Je tu pár však kúskov, ktorých sa nikdy nezbavím. Majú svoj príbeh alebo dokonca aj históriu. Jedným takým sú aj kožené rukavičky po mojej babičke. Dodnes si pamätám na moment, keď mi ich podarovala. Bola som ešte tínedžerka a ona sa zrejme nemohla prizerať na to, ako mi počas zimy neustále mrazivý vietor ofukuje skrehnuté ruky. Zvnútra mäkučká kožušinka a zvonku pevná koža, na ktorej je náznak, že už toho veľa prežila. Nosila ich moja babička ešte v období svojej mladosti. Vždy, keď si tieto rukavice navliekam, mám pocit, ako by som opäť prežívala ten istý moment, keď mi ich darovala. Spomeniem si na jej úsmev, milé slová a dokonca z nich stále cítim jej parfum. Moja babička už nie je medzi nami a o to viac sú pre mňa jej rukavičky vzácnejšie. Som vďačná za jej dar a bude mi potešením sa oň podeliť aj s mojimi vnúčatami.
Timea Csivreová alias Timea-Timbo
www.timea-timbo.blogspot.com
Netrúfnem si povedať, koľko oblečenia sa mi počas života premlelo šatníkom, a už vôbec nechcem pomyslieť na množstvo utratených peňazí, premrhaného času a energie, ktoré som venovala nákupom. Pravdepodobne by som horko zaplakala. Trendy boli pre mňa odjakživa inšpirujúce, no nikdy som sa nesnažila vyskakovať nad svoj limit a paradoxne kúsky, ktoré sa mi podarilo uloviť za zlomok ich ceny, som si vážila oveľa viac ako „nové kolekcie“ a venovala im zvýšenú starostlivosť. Jedným z takýchto špeciálnych kúskov je sivé kockované sako zo sekáča, ktoré ma vyšlo na 0,50 €! Štýlový vzor, dobre padnúca a pohodlná veľkosť... Čo viac som si mohla priať!? A zároveň mi hlavou prebleskla otázka „prečo by sa niekto takého pokladu chcel zbaviť???“. Aby som sako dotiahla do dokonalosti, zbavila som sa pôvodných čiernych gombíkov a namiesto nich našila metalické. Verím, že tento nadčasový kúsok mi vydrží aj niekoľko sezón, ak nie rokov. Je predsa tak ľahko kombinovateľný! Vždy, keď mám možnosť si ho obliecť, cítim sa o niečo sebavedomejšie a hneď mám lepšiu náladu. Teraz už konečne rozumiem výrazu „One man’s trash is another man’s treasure“.
Lenka Madlenová alias The Stylemon
www.thestylemon.com
Nebehám bezhlavo po obchodoch a nevykupujem všetky módne trendy zaradom, tak ako si to ľudia väčšinou o módnych blogerkách myslia. V mojom šatníku tvoria väčšinu oblečenia a doplnkov poklady, ktoré majú istý príbeh alebo dušu – úlovky zo second handu alebo kúsky od maminy, tety či starkej, ba dokonca aj prastarkej. Takéto kúsky v obchodoch veru nezoženiete! Preto bol pre mňa výber len jedného kúska naozaj tvrdým orieškom. Nakoniec som však vybrala to najcennejšie, čo mám. 65-ročný kroj, ktorý ručne ušila a vyšila moja prastarká a vydávala sa v ňom moja starká, mamina, teta a moja sestra. Je obdivuhodné, že aj po toľkých rokoch je stále kvalitný a takmer bezchybný, čo sa o súčasnom oblečení v obchodoch povedať veru nedá. Samozrejme, nenosím ho každý deň, no jeho časti si občas oblečiem na špeciálne udalosti s inými modernými kúskami a vytvorím tak výnimočné spojenie starého s novým.