David Huf - aerobik ma chytil za srdce

Cesty, ktoré privedú človeka k športu, bývajú rôzne. Aké sú cesty, ktoré privedú muža k aerobiku?

Vďaka svojim rodičom športujem už odmalička. Obaja súťažne plávali, vyskúšal som teda plávanie, aj hádzanú, dokonca aj triatlon. V Opave som na základnej škole chodil do prísne výberovej športovej triedy, kde sme sa zameriavali na atletiku a ďalšie druhy pohybových aktivít. Tak som získal všestranný základ. Na vysokej škole sme v rámci štúdia telesnej výchovy mali aj povinný predmet aerobik. Nejako ma chytil za srdce... A nepustilo ma to dodnes. Predsa len, aerobik nie je typicky mužským športom. Zrejme v ňom bude niečo, čo Vás zvláštnym spôsobom priťahovalo.

V roku 1992, kedy som s ním začínal, to bolo niečo úplne nové. Aerobik spájal v sebe silu, pružnosť, dynamiku a hudbu. Tieto prvky sú preň charakteristické dodnes a zároveň sú to esencie, ktoré ma na tomto športe neustále priťahujú. Nielen na základe vlastných skúseností môžem povedať, že jeho čaro je v jeho prirodzenosti, v radosti z pohybu umocnenej radosťou z hudby a kreativitou tých, ktorí ho predcvičujú.

Súťažnú kariéru ste už síce pred piatimi rokmi ukončili, predsa však, ako vyzeralo obdobie, v ktorom ste museli celý svoj životný rytmus prispôsobiť práve tomuto jednému športu?

Keď sme sa pripravovali na súťaže, trénovali sme denne dve až päť hodín, pričom sme sa museli venovať základnej gymnastike, posilňovaniu, baletu. Nacvičovali sme povinné prvky a, samozrejme, dostatok času a pozornosti sme museli venovať aj práci s choreografkou. V medziobdobí sme sa sústreďovali na atletickú prípravu vonku, plávanie, veľa sme bicyklovali. Priestor však dostával aj autogénny tréning, joga a relaxácia.

Získali ste titul majstra sveta a skončili ste. Nie však úplne, lebo na pódiu Vás možno vidieť aj naďalej... Ako to teda s Vami je?

V súčasnosti sa angažujem predovšetkým v oblasti takzvaného komerčného aerobiku, a to ako inštruktor a manažér dvoch veľkých fitnesštúdií v Prahe. Svojím pohybom sa teda snažím prinášať radosť a uspokojenie tým, ktorí si k nám prídu zacvičiť.

Aké najkrajšie chvíle ste so svojou celoživotnou srdcovou záležitosťou prežili?

Prvým momentom, ktorý musím spomenúť, je, že som sa vďaka aerobiku spoznal so svojou športovou a neskôr aj životnou partnerkou Radkou. Druhým momentom boli chvíle, kedy sme spoločne získali svoje tituly majstrov sveta a tieto nezabudnuteľné pocity sme si zopakovali, keď tituly majstrov sveta získali aj naši zverenci. Ak to zhrniem, môžem povedať, že aerobik sa stal najprv mojím koníčkom, potom životným štýlom, hnacím motorom a v súčasnosti je aj mojou prácou, ktorá mi prináša obrovské uspokojenie a mnoho radosti.

K akým poznaniam Vás priviedol šport? Čo Vás naučil?

V prvom rade úprimne priznávam, že som hrdý na to, čo som v športe dosiahol. Veď som sa dostal až na vrchol, a to predovšetkým vďaka vlastnému úsiliu. Vďaka športu som precestoval takmer celý svet, spoznal som veľa zaujímavých ľudí, rozšírili sa moje obzory, a tým som získal neuveriteľne cenný a pre život taký potrebný nadhľad nad mnohými vecami, ktoré sa okolo nás dejú. Uvedomil so si však aj to, akých skvelých rodičov mám, to, že mi dali šťastné detstvo a že v nich dnes mám priateľov a trpezlivých poslucháčov.

Boli to teda Vaši rodičia, ktorí Vás v živote zásadným spôsobom ovplyvnili?

Aj vďaka nim som sa naučil niekoľko dôležitých vecí. V prvom rade poznať seba samého, vedieť si priznať aj nedostatky a chyby (čo pre Leva nie je jednoduché). Takáto miera sebapoznania je pre mňa dôležitá aj dnes, kedy sa vo svojej práci stretávam s množstvom ľudí, na ktorých určitým spôsobom pôsobím, a je dôležité, aby som si túto svoju zodpovednosť plne uvedomoval. Okrem rodičov mi však vo formovaní vlastného ja pomohla aj moja partnerka Radka a tiež môj kamarát Dr. Oleg Mazurov, športový psychológ, ľudomil, predovšetkým však úžasný chlap.

Ako by ste charakterizovali svoj názor na ženy – ženu?

Žena je to najkrásnejšie stvorenie na svete. Pre muža je inšpiráciou i hnacím motorom. Ženy nás ovládajú, hoci si to nepriznáme. A pritom nám dávajú ten krásny pocit, že my sme pánmi tvorstva, že sme to my, kto spasí svet... To je to čarovné medzi nami a čarovné na ženách.

Pri ich posudzovaní uplatňujete aj, ak to tak môžem povedať, nejaké estetické kritériá?

Kritériá určite áno, orientované sú však skôr na osobnosť ženy. Mám totiž rád ženy inteligentné, disponujúce chuťou do života s neopísateľným, a predsa takým jedinečným čarom osobnosti. Možno v ženách podvedome hľadám tie ženy, ktoré ma v mojom živote najvýraznejšie ovplyvnili, a tiež asi aj svoju mamu. Je to vynikajúci človek, ktorého nadovšetko milujem. Ženská krása z môjho pohľadu teda nie je nič hmatateľné. Je to ich fluidum, ich vôňa. Nie vôňa parfumu, ale vôňa pokožky, vlasov. Rovnako oči a úsmev, ktoré dokážu tak veľa prezradiť. Prosto detaily, ktoré sú možno také drobné, že by sa mohli zdať neviditeľné, a predsa môžu mať rozhodujúci vplyv.

Takže nie je potrebná žiadna starostlivosť o seba?

Kdeže, práve naopak. Je dokonca nesmierne dôležité, či a ako sa ženy starajú o svoj vzhľad, o svoje telo a o svoje zdravie. Som dokonca presvedčený, že ženy by mali šport a vôbec pohyb považovať za trvalú súčasť svojej telesnej, ale vlastne aj duševnej hygieny. Som nesmierne rád, že tento trend sa u nás už začína masívnejšie prejavovať. Pohyb a cvičenie by mali mať pevné miesto v dennom harmonograme každej ženy, bez ohľadu na jej vek.

Žena a šport by teda mali podľa Vás k sebe nerozlučne patriť. V ktorých športoch sa Vám zdajú byť ženy príťažlivé a v ktorých nie?

Pravdupovediac, nepáčia sa mi extrémne ženské silové športy, ako sú vzpieranie a kulturistika. Avšak niektoré atlétky, fitnesky – to už je iná káva. A viete, ktoré sa mi ešte páčia? Tie, čo držia dáždniky motocyklovým jazdcom a pilotom Formuly 1.

Váš životný štýl je určite dynamický, určite aj zdravý, a teda by mohol byť inšpiráciou aj pre iných. Čo je súčasťou Vášho životného štýlu?

Vyvážená, pestrá a pravidelná strava. Dostatok pravidelného pohybu. Kvalitný a pravidelný sex. Minimálne šesť až osem hodín spánku denne. Radosť zo života. Celoživotné vzdelávanie. Duševná činnosť. Umenie relaxovať. Toto je Môj životný štýl. A či je zdravý a či sa ním možno inšpirovať, nech posúdia iní...