Sme šťastní?

Svet ilúzií nadobudol nevídané rozmery. Rozmýšľame v intenciách super, ultra, hyper, mega a jednotlivec nadobúda pocit neopakovateľnej dôležitosti, ale robí ho to šťastnejším? Odpoveď hľadáme v knihách, u psychológa, na seminároch, v meditáciách, porovnávame svoj život s inými, aby sme získali argumenty, že dôvod byť šťastní máme.

Prax však ukazuje pravý opak a na príčine nie je len fakt, že šťastím ako takým sme sa v porovnaní s predošlými generáciami začali viac zaoberať. Dôraz na pocit šťastia u jednotlivca je pomerne novým prvkom, ktorý popri výške HDP začína zohrávať rolu ukazovateľa prosperujúcej spoločnosti. Štatistiky a porovnávanie vo vnímaní pozitívnych emócií u obyvateľov všetkých kontinentov nasvedčujú, že aj taká abstraktná kategória, ako je šťastie, je merateľná. Teda aspoň percentuálne, ale aj finančne. No hoci by sa očakával opak, lebo o všeliečivých účinkoch peňazí sa celoplošne nikdy nepochybovalo, v schopnosti precítiť šťastie výška životnej úrovne údajne nezohráva úlohu. Na túto tému však možno viesť nekonečné diskusie, lebo porovnávanie ľudí vyspelých ekonomických spoločností s obyvateľstvom tretieho sveta vyžaduje detailné znalosti jednotlivých kultúr, ich špecifík a daností. Veď ani kladná odpoveď na otázku, či sme šťastní, v kombinácii so širokánskym úsmevom predsa nemusí byť dôkazom, že je to naozaj tak.

Prameň šťastia

Stav šťastia je subjektívny pocit a človek ho pozná od čias, keď od radosti skákal po úspešnom love na prvého mamuta. Okrem toho, že si tak na určité obdobie zabezpečil životnú istotu, odbúranie obavy z nedostatku obživy mu spôsobilo silný emotívny zážitok, ktorý ho motivoval opätovne prežívať radosť. Zásobou jedla získal čas, takže sa mohol venovať výrobe nepraktických vecí, ako zhotovovaniu šperkov alebo zdobeniu stien maľbami, čo ho opäť obohatilo o množstvo pozitívnych emócií. Odvtedy prešlo more času, ale radosť z uloveného mamuta v nás stále rezonuje. Inak by sme pri nakupovaní necítili to, čo cítime – satisfakciu za hodiny práce, spokojnosť pri zhromažďovaní materiálnych vecí, a hoci túžime po abstraktných hodnotách, ktoré nám pocit šťastia znásobujú, predsa nejde o identické prežívanie. Nemožno porovnávať kúpu auta s láskou k partnerovi? Keďže jedno nevylučuje druhé, bude lepšie, ak každú z týchto skutočností ponecháme v osobitných zónach. Tiež sa veľa diskutuje o hľadaní šťastia v sebe samom, niektorí dokonca presviedčajú, že sa im to podarilo.

Viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

 

Patrí do vydania: 
Jún 2012