(Pokračovanie z minulého čísla)
Už v prvý deň sme videli toľko zaujímavých vecí ako inokedy za celú dovolenku. Dnes nás čaká prehliadka prvej čajovníkovej plantáže v Malajzii a cesta k pobrežiu. Ešte pár fotiek v štýlovej recepcii a vychádzame z hotela. Prekvapí nás chladný ranný vzduch. Naozaj sme v tropickej Malajzii? Teraz už vieme, prečo sa tu Angličanom tak páčilo. Až nám je ľúto, že sa nemôžeme zdržať dlhšie. Oproti hotelovému komplexu sa nachádza jedno z najstarších golfových ihrísk. Nádherné zelené hracie polia nás priam vyzývajú k hre. Aspoň deväť jamiek? Otáčame sa na nášho šoféra a sprievodcu Dasa. „Ok“, smeje sa, „ale potom nestihneme loď na ostrov Pangkor. Čaká nás ešte veľa zaujímavých zastávok.“ Poslušne teda nasadáme do pripraveného minivanu. Prvá zastávka je na čajovníkovej plantáži BOH. Z hlavnej cesty odbočujeme na strmú úzku cestu. Za zákrutou nás ohromí nádherná scenéria. Všade okolo nás sa rozprestierajú nádherné sýtozelené čajovníky. Plantáž založil J. A. Rusell v roku 1929. Prišiel do Kuala Lumpur so svojimi rodičmi ako sedemročný. Štúdiá absolvoval v Anglicku, po návrate sa zamestnal v Straits Trading Company, ktorá obchodovala s bohatými čínskymi majiteľmi baní. V okolí Kuala Lumpuru boli totiž objavené najväčšie náleziská železnej rudy na svete. Ako schopný obchodník sa naučil rozprávať nie menej ako piatimi čínskymi dialektmi a miestnou rečou bahasa malayu. Zakrátko si založil vlastnú firmu, jeho záujem si získal kaučuk a stavebníctvo. Spolu s bratom dostali objednávku na vybudovanie železničnej stanice v Kuala Lumpure, ktorá sa stala skvostom anglickej koloniálnej architektúry v Ázii. Ďalším významným obchodným zámerom bolo získanie rozsiahlych pozemkov v okolí mesta Ipoh nachádzajúceho sa na úpätí pohoria Titiwangsa. Práve tu sa stretol s veteránom – plantážnikom z Cejlonu. Russel si uvedomil potenciál pestovania čajovníka aj v Malajzii. V roku 1929 mu anglický guvernér udelil koncesiu na rozsiahle pozemky na Kameronských výšinách. Vybavený len jedným parným valcom, niekoľkými robotníkmi a byvolmi začal transformovať panenský prales na čajovníkovú plantáž. Plantáže sú aj v súčasnosti vlastníctvom rodiny Rusellovcov.