V dnešnej dobe plnej éčok, geneticky upravovaných, umelo hnojených, chemickými prostriedkami ošetrovaných či náročne technologicky spracúvaných potravín sa stále viac ľudí, ktorým záleží na zdravej životospráve, snaží orientovať na obchody s čo najkvalitnejšou prirodzenou výživou. To, že počet priaznivcov racionálneho stravovania neustále narastá, možno považovať za pozitívnu správu, avšak čoraz častejšie narastá aj počet tých, ktorí svojou túžbou po zdraví prekračujú pomyslenú hranicu a ženú ju do absolútneho extrému.
Pôvodný trend zdravej výživy menia na nezdravú hystériu nad „čistotou a nedotknuteľnosťou“ všetkého, čo majú vložiť do úst, a chorobná túžba po zdraví ich paradoxne nedovedie k jeho upevneniu, ale k vážnym zdravotným problémom. Dámy a páni, zoznámte sa s fenoménom nového tisícročia – s ortorexiou!Hoci ortorexia, patologická posadnutosť zdravou výživou (označenie je odvodené z gréckych slov orthos – správne a orexis –– chuť), doposiaľ nie je oficiálne uznanou diagnózou, už jej samotné pomenovanie pripomína názvy chorôb súvisiacich s poruchami výživy, anorexiu a bulímiu. Zatiaľ však čo anorexia sa vyznačuje odmietaním akéhokoľvek jedla a bulímia prejedaním sa a následným zvracaním skonzumovaných pokrmov, ortorexia sa prejavuje prehnaným, dokonca až šialeným strachom z prijímania nezdravých potravín. Rozdiel je teda v tom, že pokým anorektici nejedia takmer vôbec a bulimici sa ocitajú v bludnom kruhu prejedania a vracania, ortorektici chorobne dbajú na kvalitu stravy. Ich prvotnou pohnútkou tak vôbec nie je ako v prípade anorexie či bulímie schudnúť, ale viac ako kvantita jedla ich zaujíma to, aby skonzumované potraviny boli čo najzdravšie!
Zdravé jedlo – výhradný zmysel života
Ďalšou odlišnosťou je aj to, že kým anorektici a bulimici sa snažia svoju chorobu skrývať, utajiť, ortorektici sú naopak na svoju „posadnutosť“ hrdí a radi sa ňou i tým, že svojmu telu doprajú iba tie najkvalitnejšie potraviny, v spoločnosti chvália. Ľuďom, ktorí trpia ortorexiou, sa však postupne to, čo konzumujú, stáva výhradným zmyslom ich života a všetky svoje myšlienky začnú sústreďovať na premýšľanie o čo najzdravšom jedálničku. Správne a zdravé stravovanie začnú brať ako znak morálnej a duchovnej čistoty a dokážu stráviť hodiny a hodiny zháňaním vhodných potravín. Nie je nič výnimočné, ak si plánujú jedálny lístok minimálne na týždeň dopredu a presne si v ňom vypočítavajú nutričné hodnoty, príjem vitamínov, minerálnych látok, stopových prvkov či antioxidantov. Stres a strach z jedenia „nezdravých“ jedál im začne prinášať väčší zdravotný problém ako jedenie potraviny samotnej. Každým, kto tento „strach“ nechápe, pohŕdajú. Asi najhoršie na tejto chorobe je však to, že aj okruh superkvalitných potravín, ktoré si povolia skonzumovať, začnú postupne nebezpečne zužovať, pretože po čase sa im nič nezdá byť dostatočne zdravé natoľko, aby tým poctili svoj „po nekonečnom zdraví“ bažiaci organizmus. Zdá sa vám to absurdné či nebodaj povedomé? Prečítajte si nasledujúce počiatočné varovné signály tohto ochorenia a zistite, na čom ste:
- Denne strávite minimálne tri hodiny premýšľaním o čo najzdravšom jedle a stravu si plánujete niekoľko dní vopred.
- Výživná hodnota potravín je pre vás oveľa dôležitejšia ako to, či vám vôbec chutia. Radosť z konzumácie vám prináša len fakt, že jete kvalitné jedlo.
- Postupne sa začínate vzdávať pokrmov, ktoré nevyhovujú zdravému stravovaniu. Ak náhodou porušíte niektoré zo svojich prísnych výživových pravidiel, trpíte obrovským pocitom viny.
Pre svoje „nové“ stravovacie návyky začínate mať problém vychádzať so všetkými ľuďmi, ktorí sa vám ich snažia vyhovoriť. Začínate tiež pozorovať istú sociálnu izolovanosť, pretože stále častejšie odmietate účasť na rôznych spoločenských akciách, kde by ste mali problém konzumovať iné ako vami uznávané superzdravé potraviny. Zájsť preto do reštaurácia či baru len tak, na obed alebo večeru, je pre vás absolútne nepredstaviteľná vec!Ak nad týmito najčastejšie sa vyskytujúcimi počiatočnými prejavmi ortorexie krútite hlavou, vedzte, že sú len slabým odvarom toho, kam až sú ortorektici schopní vo svojej chorobnej túžbe po zdraví zájsť.
Od „dobrého“ úmyslu k šialenému extrému
Keď po počiatočných prejavoch ortorexia naplno vypukne, v praxi to vyzerá nasledovne: ortorektici sa ako prvých začnú obyčajne zriekať potravín, ktoré boli umelo hnojené či ošetrované pesticídmi a pri ktorých výrobe boli použité prídavné látky – aditíva. To znamená, že sa začnú orientovať výhradne na výrobky organického poľnohospodárstva, označované ako biopotraviny. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, práve naopak! Ich zanietenie však pokračuje ďalej a na svoj zoznam nepovolených potravín pripisujú tie, ktoré boli nejakým spôsobom geneticky upravené, ktoré sa spracovávajú príliš náročným technologickým spôsobom alebo tie, ktoré treba dlho variť… Postupne sa k nim pridávajú i potraviny s vyšším obsahom tuku alebo cukru, pretože ich považujú za hlboko nezdravé. Súčasne začnú odmietať všetky jedlá, ktoré nie sú čisto prírodné, zdraviu prospešné alebo preverené. Zo stola tak nekompromisne zmetú aj tie potraviny, ktorých konzumácia bola niekedy, trebárs i v minulosti spochybnená, zavrhnutá alebo podliehala nejakým „výživárskym“ poverám. Začne ich ovládať strach, že by sa z niektorých nezdravých výrobkov potravinárskeho priemyslu mohli otráviť, a tak odmietnu zjesť čokoľvek, pri čom nemajú zaručenú bezchybnú zdravotnú neškodnosť. Ortorektici sa ďalej veľmi prísne starajú o spôsob prípravy jedál, ako aj o kvalitu nádob na varenie, od ktorých vyžadujú absolútnu čistotu a sterilitu. Majú zároveň zvláštne nároky na to, ako a do čoho majú byť potraviny balené. Svoj zoznam zdraviu prospešných potravín po čase zúžia natoľko, že na ňom ostane len ekologicky vypestované ovocie, zelenina a biopotraviny z obchodov so zdravou výživou. V ich chorobnej posadnutosti im ale začnú pripadať podozrivé i tieto potraviny, a tak zintenzívnia svoj záujem o to, na ktorej ekofarme boli vypestované či vyprodukované (farmu si chodia osobne kontrolovať, sledovať); ďalej o to, ako dlho sú produkty „mimo“ pôdy (teda kedy boli ovocie a zelenina odtrhnuté, vykopané a pod., samozrejme čas „oddelenia“ od pôdy musí byť podľa nich čo najkratší, aby sa nestrácali vitamíny); nuž a napokon sa zaujímajú aj o to, ako sa s potravinami zaobchádza pri uskladnení. Ak sa im niečo nepozdáva, ich zoznam vhodných potravín sa opäť zužuje. Poslednou fázou ortorexie je tá, kedy už ortorektici neveria nikomu, teda ani renomovaným a prísne kontrolovaným ekofarmám a bioobchodom a začnú si zeleninu a ovocie pestovať sami. Desí ich však predstava, že škodliviny obsahuje i vzduch a jeho kontaktu s pestovanými produktmi nevedia zabrániť. Ovládne ich šialený strach, že sa môžu otráviť i tými potravinami, o ktorých boli donedávna presvedčení, že sú ešte tým „superzdravým málom“, ktoré môžu zjesť…
Posadnutosť „čímkoľvek“ nie je nikdy zdravá!
Život ortorektikov sa stáva neustálym bojom naplneným zháňaním a jedením tých „správnych“ potravín, popri ktorom musia samozrejme čeliť i pokušeniu občas zhrešiť nejakým „nečistým, kontaminovaným alebo nebezpečným“ jedlom. Ak sa náhodou stane, že skonzumujú práve takýto pokrm, cítia sa vinní, sami zo seba znechutení a častokrát si potom nastolia ešte tvrdšie pravidlá dodržiavania zdravej výživy. Logickým a samozrejmým dôsledkom takéhoto „superzdravého a kvalitného“ stravovania je potom to, že hoci ich záujmom vôbec nebolo schudnúť, ortorektici končia nebezpečne podvyživení a chýba im celý rad pre plnohodnotný život dôležitých nutričných látok (bielkoviny, tuky, sacharidy, ale aj väčšina vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov…). Ortorektici tak obyčajne, i keď to vôbec nechceli, trpia takmer všetkými príznakmi, ktoré sú charakteristické pre iné choroby súvisiace s poruchami výživy, najmä anorexiu. Tými najvýraznejšími z nich sú chudokrvnosť, vypadávanie vlasov, suchá šupinatá pokožka, osteoporóza, poruchy nervového systému, absolútny rozvrat vnútorného metabolizmu, u žien aj strata menštruácie a v najhorších prípadoch i smrť… To, že ľudia si v súčasnej dobe čoraz viac začínajú uvedomovať nutnosť starostlivosti o svoje zdravie, však prirodzene hneď neznamená, že každý zdravo žijúci človek musí byť zákonite ortorektikom. Je totiž potrebné si uvedomiť, že v časoch, kedy obezita, srdcovo-cievne choroby, nádorové ochorenia, cukrovka a mnohé ďalšie vážne civilizačné ochorenia zaznamenávajú nebývalý rozkvet, je snaha uplatňovať racionálnu výživu, zdravý životný štýl a pravidelný pohyb účinnou prevenciou, ako si zvýšiť svoju odolnosť voči ich neblahému vplyvu na naše zdravie, predĺžiť život a nezanedbateľne zvýšiť jeho kvalitu. Samozrejme, chorobná posadnutosť „niečím“ nikdy nie je zdravá, nech už sa týka čohokoľvek. Ľudia túžiaci po pevnom zdraví by tak mali pochopiť, že posadnutosť zdravím, konkrétne zdravou výživou, môže byť vo svojej extrémnej forme rovnako škodlivá ako nestaranie sa o svoje zdravie vôbec.