Rodáčke z Partizánskeho sa zmenil život, keď mala 15 rokov. V tom čase netušila, že sa z nej stane uznávaná topmodelka, ktorá bude spolupracovať s menami ako John Galliano a ktorá si prerazí cestu na móla najväčších značiek. Od Diora, Maisona Margiela, cez Giorgia Armaniho až po Luisa Vuittona a ďalších. A tak sa nebála využiť príležitosť. Precestovala Tokio, Japonsko, Kóreu, fotila pre Vogue či Harper’s Bazaar. Barbora Brušková (27) medzitým stihla vyštudovať Ekonomickú univerzitu v Bratislave a začala aj podnikať s vlastnou značkou STROOI, ktorá distribuuje prírodné a najmä ekologické produkty.
Viem o vás, že vašu kariéru odštartoval konkurz na súťaži Schwarzkopf Elite Model Look 2011. Koľko ste vtedy mali rokov a ako vám to zmenilo život?
Mala som vtedy čerstvých pätnásť a môj život sa, samozrejme, otočil o 180 stupňov. Aj keď začiatky boli často náročné, nikdy som neoľutovala, že som s modelingom začala. Všetko má svoje plusy a mínusy a som len vďačná, že som toho v živote od mladého veku mohla zažiť tak veľa.
Nebáli ste sa vycestovať tak ďaleko od domova? Mali ste v tom čase presný cieľ, že sa zaradíte medzi najúspešnejšie slovenské modelky v zahraničí, alebo skôr ste túžili spoznávať svet a nových ľudí?
Čím som staršia, tým viac nad tým premýšľam a obdivujem, že ma vtedy mamina bez zaváhania pustila na dva mesiace do Japonska, Kórei či Turecka. Som veľmi rada, že ma rodina vždy podporovala so všetkým, čo robím a viem, že aj vďaka ním som tam, kde som. Tiež som to v tom veku vôbec nebrala ako prekážku či strach. Jednoducho prišla príležitosť a ja som ju využila.
Ak chce dievča preraziť v modelingu, na čo všetko sa musí pripraviť? S čím by malo rátať, čo možno bežne nevnímame a nepoznáme, ale modelky musia podstúpiť?
Modeling nie je jednoduchá práca, naozaj vyžaduje obrovskú sebadisciplínu, trpezlivosť a zodpovednosť. Kvôli sociálnym sieťam sa nám v poslednom čase môže zdať, že je to niečo, čo môže robiť naozaj každý, no opak je pravdou. Ak chce niekto modeling robiť na profesionálnej a svetovej úrovni – nie sa „len fotiť na Instagrame“ – nie je to pre všetkých. Je to práca a tá vyžaduje prácu na sebe samej, či už sa o seba starať fyzicky, vedieť komunikovať a zároveň byť stotožnená so svojimi silnými aj slabými stránkami a byť v psychickej pohode.
Pre aké značky a známe mená ste mali možnosť pracovať?
Za tých 12 rokov som mala možnosť spolupracovať s mnohými veľkými módnymi domami ako napríklad Saint Laurent, Hermes, Giorgio Armani, Dior, Louis Vuitton, Loewe, Alexandre Vauthier, Schiaparelli či Maison Margiela, pre ktorý som pracovala niekoľko rokov s Johnom Gallianom osobne.
Ako na vás zapôsobil? Viem, že sa vyjadril o vás, že patríte do rodiny.
Áno, som veľmi vďačná, že som mala príležitosť odchodiť veľké množstvo prehliadok módneho domu Maison Margiela, kde je John kreatívnym riaditeľom. Počula som o ňom rôzne historky, že sa v minulosti k ľuďom nechoval najlepšie. Mne sa to nikdy nestalo a naopak sme mali spolu naozaj skvelý vzťah. Opakovane si ma vyberal, čo je v dnešnom svete veľmi vzácne. Je bežnou praxou, že modelka odkráča prehliadku pre značku sezónu/dve a zrazu je okukaná. On bol ku mne vždy priateľský. Zaujímal sa, ako sa mám a cítim. Nebola som tak len vešiak na šaty.
Máte spočítané, koľko krajín ste vďaka svojej práci navštívili? A kde sa vám páčilo najviac a prečo?
Spočítané to nemám, ale aj keď je množstvo krajín, ktoré som aj vďaka mojej práci mohla navštíviť, stále je ich na zozname veľmi veľa, kam by som sa raz rada ešte pozrela. Slovensko milujem a vážim si, že som sa mohla narodiť v civilizovanej a bezpečnej krajine, no cestovanie do zahraničia ma tak nabíja energiou, že by som bez neho asi len ťažko vedela fungovať. Obľúbenou krajinou je Japonsko, kde som minulý rok strávila takmer tri mesiace a kam sa kvôli ľuďom, kultúre a vlastne všetkému vždy rada vraciam. Srdcovkou je aj Paríž, ktorý je tak trochu mojim druhým domovom.
Spomínate si na nejaké netradičné fotenie alebo v niečom iné?
Keď som pracovala pre módny dom Maison Margiela, Anna Wintour si zvykla pred samotnou prehliadkou pozrieť kolekciu a ja som bývala tou modelkou, na ktorej jej ukazovali kolekciu, ktorú sme potom na druhý deň predvádzali na móle. John Galliano sa rozprával s Annou, rozoberali inšpiráciu, príbehy, nápady a ja som tam postupne ukazovala jednotlivé looky po poradí.
Zrazu sa John rozbehol cez celý ateliér a kričal, nech počkáme, že jej chce ukázať nejaký kabát. Väčšinou mu čokoľvek nosili asistenti, no on zmizol a ja som tam zostala stáť sama, oproti mne Anna, pozerajúc striedavo na mňa a na oblečenie. Zrazu som niečo povedala v zmysle, ako sa má alebo také niečo, ona sa na mňa pozrela, usmiala a nič nepovedala. Nebola to žiadna trápna situácia. V duchu som sa začala veľmi smiať. Vlastne som bola v tom momente aj na seba hrdá, že som aspoň skúsila nadviazať konverzáciu. Nemám rada, keď je trápne ticho.
Ako vyzerá jeden týždeň topmodelky v skratke a ako vyzerá váš voľný deň?
Som človek, ktorý neobsedí ani chvíľu, a preto aj keď mám voľno, nikdy to nie je ničnerobenie. Naozaj neviem nič nerobiť. Potrebujem pohyb, cvičím doma jogu a každý deň sa idem niekam prejsť, ideálne do parku či prírody, kde čerpám energiu aktívnym spôsobom. Rada varím a pečiem, hrám na klavíry, čítam knihy, vždy so sebou nosím zošit a píšem si príbehy, momenty, čo zažívam alebo ako sa cítim. Rada trávim čas s mojimi najbližšími, pretože je veľmi vzácny.
Ak si môžete vybrať oblečenie podľa seba, čo si na sebe vezmete?
Tým, že si na foteniach či prehliadkach obliekam takmer čokoľvek, ak nemusím, najradšej chodím doma v pohodlnom oblečení z príjemných materiálov. Nemám rada výrazné farby, a preto by ste v mojom šatníku našli najviac čiernej, bielej, rifľovej a šedej. Som minimalista, a tak vyzerá aj môj šatník. Nepotrpím si na drahé kúsky, ak tak už zainvestujem do kvalitnej kabelky či topánok, ktoré mám potom na celý život. Inak sú to bežné kúsky, ktoré sa dajú jednoducho kombinovať a v ktorých sa cítim hlavne sama sebou.
Vyštudovali ste vysokú školu, začali ste podnikať a vymysleli ste si podnikanie, kde predávate ekologické produkty pod značkou STROOI Slovensko. Aká bola vaša cesta k ekológii?
Tým, že od malička cestujem, mala som možnosť vnímať, ako veci v zahraničí fungujú inak a často oveľa lepšie. Ako spoločnosť žijeme rýchlym konzumným životom, ktorý v nás mnohokrát nevyvoláva permanentné šťastie, ale len krátkodobé uspokojenie. Spomínala som, že som minimalista a taká bola aj moja cesta k ekológii – menej je viac, postupne malými krokmi svoje správanie prispôsobiť tak, aby som bola so sebou spokojná a boli správne pre moje okolie a planétu. No nie som dokonalá a netvorím nulový odpad. Snažím sa však byť príkladom pre svoju rodinu, blízkych, okolie a som presvedčená, že osvetu treba robiť nenásilne a prirodzene. Keď budeme niekomu niečo zakazovať a vyčítať, nie je to dobré. Lepšie je ukázať, že sa to dá inak a lepšie. A potom spoločne môžeme zmeniť tento svet v krásne miesto pre život.
Za rozhovor ďakuje Martina Baumann
Obľúbená farba: Žltá
Obľúbený návrhár: Miuccia Prada
Obľúbený film: Nedotknuteľní
Obľúbená pesnička: Momentálne čokoľvek od Vendredi sur Mer
Obľúbená krajina: Japonsko
Opätky alebo radšej tenisky? Tenisky
Motto, ktorým sa riadi: „Nenávisť plodí ďalšiu nenávisť a láska generuje len väčšiu lásku.“