Semafor ukazuje červenú, no my stále držíme nohu na plyne, snažíme sa byť úspešní v súkromí aj v práci. Častokrát sme pod veľkým tlakom a myslíme si, že keď na chvíľu zastavíme, utečie nám vlak, ktorý už nikdy nedobehneme. Lenže ak túžime zostať na tomto svete čo najdlhšie a máme v pláne stihnúť čo najviac, mali by sme si občas dopriať pauzu a načerpať nové sily. Spomaliť znamená predovšetkým šetriť energiou, žiť šťastnejšie a dlhšie!
Trendom je „ničnerobenie“
V západných krajinách vedci čoraz intenzívnejšie verejne lobujú svojimi štúdiami za to, aby sa ľudia naučili v rámci voľného času leňošiť. Tvrdia, že ak si chceme pridať pár rokov života naviac, nestačí len správna životospráva či pravidelný šport. Na to, aby sme sa udržali vo forme, musíme z času na čas dupnúť na brzdu a neplytvať zbytočne energiou. Treba si pohladiť dušu a dopriať jej patričný odpočinok. Znie to síce neuveriteľne, ale novodobým trendom je skutočne ničnerobenie. Americkí vedci prišli na to, že pohodlní ľudia, respektíve tí, ktorí vedia správne leňošiť, žijú v porovnaní s tými uponáhľanými o čosi dlhšie. Odvolávajú sa na kráľa lenivosti v živočíšnej ríši – leňochoda. Len si ho predstavte, ako spokojne visí dolu hlavou zo stromu, lahodne si pochutnáva na listoch a prežúva ich v ústach aj niekoľko minút. Na všetko má čas. Leňochod sa nikam neponáhľa. Počas dňa sa prinúti urobiť len minimálne pohyby. Vďaka svojej „pomalosti“ a nízkemu pulzu sa dožije dvadsaťštyri rokov, pri troche šťastia až tridsať, čo je dvakrát viac, ako by sa podľa jeho stavby tela dalo predpokladať. Keby držal tempo s človekom, nedožil by sa pravdepodobne ani polovice svojho veku. V živote mnohých z nás je čas vzácnym elementom, po ktorom zostáva len latentný dopyt… nikdy ho nie je dosť! A v tom je problém. Práve preto zástancovia ničnerobenia preformulovali staré známe príslovie: Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra! Nahradili ho tvrdením: Ak sa dá niečo preložiť na zajtra, nesnaž sa to stihnúť hneď! V tejto naoko vtipnej slovnej hračke sa však skrýva kus vedeckej múdrosti. Ide o snahu naučiť ľudí v dnešnej hektickej dobe rozlišovať nutné a užitočné od menej dôležitého. V rámci toho by si človek mal naplánovať minúty ničnerobenia a zaradiť ich do priečinka „prioritné“. Pretože ten, kto veľa pracuje, si musí dopriať relax.
Umenie nového milénia – leňošenie
Medzi zákerných zlodejov energie patria stresové situácie, nedostatok odpočinku či prestávok v každodennom zhone a málo pokojných chvíľ, kedy by sme mohli doplniť stratené zásoby. I napriek tomu, že „lenivci“ by mali žiť teoreticky dlhšie v porovnaní s tými, čo majú svoj diár preplnený rôznymi termínmi a aktivitami, sú menej spokojní. Kde teda leží zlatý stred a ktorou cestou sa vybrať? Žiadny extrém nie je vhodným riešením. To proklamujú aj vedci. Ich výzva sa týka všeobecne životného štýlu civilizovanej populácie. Sme závislí na rýchlosti a strese. Nedokážeme spomaliť ani oddychovať. Jedno nemecké príslovie ale hovorí: Iba na to, čo si neceníme dostatočne, si nevieme nájsť čas! Ničnerobenie však nie je nepredstaviteľný luxus, aký si môže dovoliť len málokto. Je to výhodný vklad s nezaplatiteľnými úrokmi, chvíľa, ktorú k životu nevyhnutne potrebujeme a nestojí viac ako pár minút denne. Nestačí však „vypnúť“ len počas dovolenky či víkendu. Podstatné je, aby si človek aj v pracovnom kolotoči našiel čas pre seba. Už tri a pol minútky ničnerobenia napríklad cez obedňajšiu prestávku dodá nášmu organizmu silu a dokáže nás v stresových situáciách upokojiť. Leňošiť znamená načerpať pokoj a energiu zároveň. Vážme si svoje zdravie a priučme sa tomuto novodobému „umeniu“. Nemyslíme na relax pred televíziou či vysedávanie v kaviarni s priateľmi, ale naozaj na nič nerobenie. Ide o okamih pokoja vychutnaný v tichosti, kedy všetko okolo nás mlčí, my vnímame len svoje telo a zhlboka dýchame. Dôležité je, aby si naša myseľ psychicky oddýchla a organizmus natankoval nové sily. V tejto fáze profituje každá bunka v tele. Tep pomaličky začne klesať, automaticky sa prehĺbi dýchanie, prekrvia sa mozgové bunky, krvný tlak sa normalizuje a už po niekoľkých minútach sa človek cíti ako znovuzrodený.
Lenivé srdce bije dlhšie
Chcete vedieť, akou rýchlosťou žijete? Skúste si v pokoji odmerať svoj tep a zistiť, koľkokrát udrie vaše srdce v priebehu šesťdesiatich sekúnd. Optimálny pulz človeka v pokoji by mal byť šesťdesiat až sedemdesiat úderov za minútu. Ak je ten váš o čosi vyšší alebo sa šplhá na hodnotu deväťdesiat či sto, nebojte sa! Nie ste v ohrození života, zatiaľ nie. Mali by ste však spomaliť. Teoreticky totiž budete žiť kratšie ako tí, ktorých srdiečko bije pomalšie. Vyšší pulz odzrkadľuje život plný stresu a kradne človeku množstvo síl. Predstavte si mechanickú pumpu. Je zostrojená len na určitý počet stlačení. A podobne je to aj s ľudským srdcom. Čím viac ho namáhame, tým je väčšia pravdepodobnosť, že skôr vypovie svoju funkciu. Preto je nevyhnutné znížiť pulz! Eliminujte psychickú záťaž, doprajte si dostatok kvalitného spánku (dôležité je dostať sa do postele pred polnocou a nespávať viac než osem hodín denne) a športujte. Trénované srdce vydrží viac. Možno ste si teraz povedali, že pohybom predsa energiu strácame. Áno, ale len krátkodobo. Vytrvalostnými aktivitami, akými sú plávanie, bicyklovanie, behanie, rýchla chôdza, dobijete „vyšťavené“ baterky, ktoré vám pomôžu odbúrať stres, posilnia vášho ducha a v každodennom živote dodajú úsmev na tvári. Pravidelným športom dosiahnete nižšiu hodnotu pulzu a ušetríte energiu, čím vám zostane viac času na život, viac hodín pre seba.
Zlodej energie – jedlo
Nevyhneme sa momentom, ktoré patria neodlučiteľne k nášmu bytiu. Žiaľ, mnohokrát nám na úkor iných vecí odoberajú až príliš veľa energie. Povedali by ste, že jedným z takýchto požieračov našich síl môže byť aj nesprávna životospráva, ktorou „stresujeme“ svoje telo? Vedci používajú termín oxidatívny stres. Hovoria o ňom v súvislosti s voľnými radikálmi, ktoré sa do nášho tela dostávajú nielen z vonkajšieho prostredia, ale sú aj výsledkom metabolických procesov v našom organizme. Vznikajú napríklad fajčením, pri nadmernej fyzickej záťaži či strese a, samozrejme, samotnou stravou, ktorú prijímame. Tieto nebezpečné a agresívne látky spôsobujú rýchlejšie starnutie buniek, rôzne nádorové ochorenia a únavu. Mastné jedlá a sladkosti podporujú produkciu hormónov podobných hormónom v stresových situáciách, čím sa zhoršuje nielen naša nálada, ale aj fyzická stránka. Na to, aby sme žili zdravšie, sa nepotrebujeme zriecť všetkých našich nerestí a viesť asketický život. Stačí, keď upravíme jedálny lístok tak, aby náš organizmus nemusel vydávať energiu navyše. Stručne povedané: menej tukov, cukrov, viac ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, dodržiavať pitný režim, nefajčiť, obmedziť konzum alkoholu. K tomu všetkému sa odporúča dva až trikrát do týždňa vynechať večeru. Tento „minipôst“ je považovaný za účinnú omladzujúcu kúru, ktorá posilňuje celkový imunitný systém, pomáha regenerovať všetky orgány v tele, udržiavať štíhlu líniu a navyše šetrí našu energiu.
Uberme z plynu
Ľudstvo sa posúva neuveriteľnou rýchlosťou dopredu. Pokúšame sa zvládnuť všetko naraz, kričia z nás ambície prekonať svoje možnosti a fungovať ako perpetuum mobile. Uberme z plynu! Náš čas má hodnotu, aj keď nie sme práve v danej chvíli produktívni a nepremieňame ho na čosi hmotné. Oveľa viac by sme si mali ceniť svoje zdravie – do vena sme dostali len jedno. Dopriať si minúty ničnerobenia neznamená premárniť šancu, ale kráčať životom s dostatočným množstvom energie a duševne i telesne sa pripraviť na to, aby sme sa mohli čoskoro dotknúť cieľa.