Jedna z najvýraznejších módnych návrhárok súčasnosti by sa dala najjednoduchšie opísať slovami: je mi to fuk. Kráľovná punkovej scény má svoje vlastné pravidlá v živote aj odievaní a názor iných ju skrátka nezaujíma. Držiteľka ocenia Alžbety II. vie svetu ukázať holý zadok a zároveň navrhnúť kultové modely, ktoré zmenili celé generácie.
Vivienne sa narodila v malej dedine Tintwistle v grófstve Cheshire v Anglicku v roku 1941. Jej rodičia Gordon a Dora Swire sa vzdali dva roky pred tým, tesne po vypuknutí druhej svetovej vojny. V čase narodenia Vivienne bol jej otec zamestnaný ako skladník v továrni na lietadlá, predtým pracoval ako zeleninár. Neskôr sa rodina presťahovala do Harrow v Middlesexe, kde Vivienne chodila na odbor šperkárstvo na Westminsterskej univerzite, vtedy známej ako Harrow Art School. Po semestri však odišla. „Nevedela som, ako by si dievča ako ja, z robotníckej triedy, mohlo zarobiť na živobytie vo svete umenia,“ povedala neskôr. Zamestnala sa v továrni a popritom vyštudovala za učiteľku na prvom stupni. Lásky k šperkom sa však nevzdala a vytvárala kreácie, ktoré predávala v stánku na Portobello Road v Londýne počas tradičného sobotňajšieho trhu. V roku 1962 sa v Harrow stretla s Derekom Westwoodom a hneď v júli sa vzali. Vivienne si na svadbu sama ušila šaty. O rok neskôr sa im narodil syn Benjamin. Manželstvo však nemalo dlhé trvanie a o necelé tri roky sa rozpadlo kvôli inému mužovi. Bol ním Malcolm McLaren, budúci manažér dnes už kultovej kapely Sex Pistols.
Londýnsky punk
Hoci Vivienne ešte stále vyučovala, spolu s Malcomom navrhovala oblečenie. V roku 1967 sa im narodil syn Joseph Corré, neskorší zakladateľ značky Agent Provocateur. Keď sa Malcolm stal manažérom Sex Pistols, hudobníkov obliekal do modelov, ktoré spolu s Vivienne vytvorili. Westwoodová sa stala akýmsi mesiášom punku v oblasti módy 70. rokov. Obchod s názvom SEX, ktorý si otvorili s McLarenom bol miestom stretnutí londýnskej punkovej scény. Medzi inými ho navštevovala aj ikona tých čias Viv Albertine. „Vivienne a Malcolm používajú oblečenie na šokovanie, podráždenie a vyvolanie reakcie, ale aj na inšpiráciu k zmene. Mohérové svetre, pletené na veľkých ihliciach tak voľne, že cez ne môžete vidieť nahé telo, tričká nastrihané a popísané ručne, švy a štítky na vonkajšej strane, znázorňujúce konštrukciu diela. Tieto postoje sa odrážajú v hudbe, ktorú robíme. Je v poriadku nebyť dokonalý, aby ste ukázali fungovanie života a v mysle v našich piesňach. Preto je dôležité ukázať to aj oblečením,“ povedala známa hudobníčka. Povzbudzovaná celou punkovou scénou, Vivienne prestala učiť a začala naplno s Malcolmom navrhovať autorské kolekcie. Prvá, ktorú prestavili médiám a potenciálnym medzinárodným nákupcom sa volala Pirate. Pod oboma ich menami vznikli aj ďalšie kolekcie s tematickými názvami ako Savages (Divosi), Nostalgia of Mud (Nostalgia bahna), Punkature, Witches (Bosorky) a World Ends 1984 (Koniec sveta v 1984). A hoci koniec sveta nenastal, nastal rozpad partnerstva medzi Malcolmom a Vivienne.
Mini-krini a uniformy letušiek
Obdobie rokov 1981 – 1985 nazvala novým romantizmom a roky 1988 – 1991 ako pohanské. Hrdinovia návrhárky sa z punkáčov zmenili na „dievčatá z Tatler magazínu“. Nie, nezačala tvoriť elegantné kostýmčeky, svojou tvorbou parodovala oblečenie vyšších vrstiev v Británii. Zašla aj do histórie, aby vytvorila skrátenú verziu viktoriánskej krinolíny a originálne ju nazvala „mini-krini“. Netradičný model inšpiroval popredných návrhárov na čele s Christianom Lacroix. Mini-krini bola v roku 1989 opísaná ako kombinácia dvoch protichodných kúskov – krinolíny, reprezentujúcej „mytológiu obmedzenia a záťaže ženského odevu“ a minisukne predstavujúcej „rovnako pochybnú mytológiu oslobodenia ženského odievania“. Vivienne pristala aj na zdanlivo netradičný návrh Richarda Bransona. Britský miliardár ju požiadal o vytvorenie nových uniforiem pre letecký personál Virgin Atlantic. Dámska posádka mala na sebe červený kostým pozostávajúci z vydriečeného saka s typickými ostrými klopami v kombinácii s bielou blúzkou s vyvýšeným golierom s naskladanou látkou. Mužskú uniformu tvoril sivý a bordový oblek s červenými detailmi. Branson trval na použití trvalo udržateľných materiálov a Vivienne bola nadšená. Boli to prvé uniformy svojho druhu z recyklovaného polyestru na svete. Pred tým, ako uniformy predstavili médiám, absolvovali obaja niekoľko letov s palubným personálom a pilotmi, aby získali spätnú väzbu a následne zmeny zapracovali.
Pamela a Pharell viac ako kráľovská rodina
Hoci mnohí módni tvorcovia pochopili moc celebrít a vo veľkej miere s nimi spolupracovali. Vivienne Westwood mala aj v tomto punkový prístup a keď popredné hviezdy strieborného plátna nosili jej kreácie, ani to s ňou nepohlo. Držiteľka Oscara Marion Cotillard sa objavila na premiére filmu Verejní nepriatelia v krvavo-červenej róbe a niečo neskôr na evente Chopard v Cannes v ružových šatách, rusovlasá dizajnérka jej však spoluprácu neponúkla. Podobný postoj mala aj k návrhom pre princeznú Eugenie na svadbu princa Williama s Catherine Middleton. Oveľa viac ju nadchla niekdajšia hviezda seriálu Pobrežná hliadka, Pamela Anderson či raper Pharell Williams. Ten preslávil klobúk s názvom Westwood Buffalo až tak, že ma svoj účet na Twitteri.
Nudný Sex v meste a ocenia od Alžbety II.
Keď sa objavili prvé špekulácie o tom, že sa seriál Sex v meste dočká filmového pokračovania, fanúšikovania boli nadšením bez seba. Obzvlášť, keď sa objavili zábery z natáčania, kde je Sarah Jessica Parker, predstaviteľka Carrie, v svadobných šatách. Carrie je ako redaktorka Vogue pozvaná na fotenie v svadobných róbach, keďže sa ide vydávať za Pána Božského (hrá Chris Noth). Posledné šaty sú od Vivienne Westwood a všetkým prítomným sa zatají dych. Šaty napokon samotná dizajnérka pošle Carrie so slovami: „Carrie, videla som zábery z fotenie pre Vogue, tieto šaty patria vám. Vivienne Westwood.“ Túto scénu však návrhárka nevidela, keďže podľa vlastných slov odišla z premiéry po 10 minútach. Ponuku navrhnúť jedny z najslávnejších svadobných šiat v Hollywoode sa zhostila najmä kvôli dlhoročnému priateľstvu s kostýmovou dizajnérkou Sexu v meste, Patriciou Field. Po zhliadnutí spomínaných desiatich minút však nemala problém priateľku ostro skritizovať. „Myslela som si, že Sex v meste má byť o špičkovej móde, ktorá búra bariéry, no z toho čo som videla, nebolo nič nezabudnuteľné alebo zaujímavé.“ Napriek rebelskému postoju, film a samotné šaty do veľkej miery zachránili Vivienne Westwood pred bankrotom. Predávali sa v skrátenej verzii na stránke Net-a-porter a bol to podobný hit ako modré saténové lodičky od Manola Blahnika, ktoré si tiež obula filmová Carrie. Keď jej tvorcovia filmu Cruella ponúkli spoluprácu, Westwood odmietla. Film je ale jednoznačným uznávaním jej celoživotného diela a poctou punkovej módy. Ocenení sa dočkala aj od kolegov z módneho priemyslu a dve najvyššie jej udelila samotná kráľovná Alžbeta II. V roku 2006 jej k oceneniu Dôstojník najvyššieho Rádu Britského impéria pridala za zásluhy v oblasti módy a odievania druhý najvyšší stupeň Rádu britského impéria. Zaujímavé je, že Vivienne je pritom otvorenou kritičkou politiky a svoje názory prejavuje nahlas. Nehovoriac o tom, že keď preberala prvé ocenenie od kráľovnej, zatočila sa pred Buckinghamským palácom a fotografom ukázala svoje prirodzenie. Na prehliadkach sa snažila obracať pozornosť k téme hromadenia plastov či klimatických zmien. Nechala sa dokonca zatvoriť do vtáčej klientky, aby podporila zakladateľa serveru Wikileaks Juliana Assangea, ktorému hrozilo vydanie z Británie do USA.