V súvislosti s hybridnými vozidlami dobíjateľnými zo siete a s čisto elektrickými modelmi – napriek miernemu „pokroku“ – stále pretrvávajú rôzne pochybnosti, zakladajúce sa na predsudkoch a neznalosti problematiky. To bol dôvod, prečo sme sa o alternatívnych pohonoch a realizácii stratégie EQ porozprávali s vedúcim predaja osobných motorových vozidiel spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia, Robertom Hatalom.
Nie je to tak dávno, čo sa o elektrických vozidlách hovorilo ako o fenoméne budúcnosti a dnes sa dá konštatovať, že tá ces ta do budúcnosti ani netrvala veľmi dlho. Do akej miery podľa vás ešte stále vládnu určité predsudky proti tomuto – emisie minimalizujúcemu segmentu vozidiel…
Predsudky medzi ľuďmi vždy boli a aj budú – a nielen proti alternatívnym pohonom. Z tohto pohľadu teda nejde o nič neobvyklé. Práve naopak. Je prirodzené, že ľudia majú v počiatkoch proti všetkému nepoznanému a novému určité predsudky. Ich miera je závislá väčšinou od nedostatku informácií, resp. absencie praktických skúseností s ich používaním v reálnom prostredí, rovnako je aj pravda, že z pohľadu ich používania ide o pomerne výraznú zmenu.
Stále aktuálnym argumentom v prípade elektromobility je aj slabšia dostupnosť verejných nabíjacích staníc na vidieku Slovenska v porovnaní s mestami. Nie je aj toto výrazný hendikep pre rozmach elektrifi kácie dopravy?
Nevidím to ako hlavný problém, pretože ten, kto chce mať elektromobil, ten si ho dokáže nabiť hocikedy, aj pomocou wallboxu. Oveľa dôležitejšie je uvedomenie si svojho „modusu operandi“ – koľko a ako vlastne chcete jazdiť. Iná situácia vznikne pre toho, koho denný dojazd počas jazdenia v Bratislave, Rimavskej Sobote či Gbeľanoch je okolo 50 km a toho, kto absolvuje trasu Bratislava – Košice. Nedávna štúdia realizovaná v rámci Európskej únie (EÚ) ukázala, že jeden človek najazdí priemerne 12 000 km ročne, čo predstavuje zhruba 33 km na deň. Podľa takejto štatistiky je teda elektromobil teoreticky vyhovujúci potrebám každého Európana. Samozrejme, že oproti štatistike v realite existujú výrazné jazdné odchýlky.
Výrazným faktorom však je podľa mňa aj zažitý zvyk ľudí tankovať palivo na pumpách, na rozdiel od nabíjania – v pomerne krátkom čase…
To je veľmi relatívne tvrdenie, lebo existuje aj opačný argument: že na pumpe strávite oveľa viac času tankovaním, než ho strávite nabitím elektromobilu napr. v pohodlí domova. V prvom rade takmer nik nemá doma cisternu na naftu, či benzín. Elektrickú nabíjačku však áno. Sám používam elektromobil, pričom nie som nútený ho nabíjať na žiadnej pumpe. Ďalším významným faktom je, že až polovica slovenských domácností žije v domoch, kde nie je najmenší problém si zabezpečiť nabíja nie. A okrem toho – ľudia s približným denným nábehom 50 km – si svoje vozidlo nabijú komfortne aj z 220 V zásuvky. Vtedy si aj uvedomia, že domáce nabíjanie im zaberie oveľa menej času, než by ho strávili na pumpe: približne 7,5 sekundy trvá zasunutie do zásuvky a rovnaký čas po nabití vozidla vytiahnutie z nej. Spolu 15 sekúnd, pričom sa vozidlo komfortne nabíja a aj počas toho, ako v noci spíte… Prípadne sa ráno pred odjazdom podľa potreby predhreje alebo vychladí.
Čo však v prípade, ak človek býva na sídlisku a je priaznivcom „zelenej“ elektromobility. Kde si dobije svoje vozidlo on?
Opäť to závisí od jeho denného nájazdu. Pokiaľ mu to neumožňuje miesto jeho pobytu, môže si ho na požadovanú úroveň dobiť buď priamo v práci, alebo v jej blízkosti. Nakoniec, vozidlo s hybridným pohonom dobíjateľným zo siete či na čistú elektrinu nie je momentálne ideálnym riešením pre všetkých – avšak pre 60 až 70 % majiteľov vozidiel určite. Uvedomte si jeden fakt: ak sa pohybuje dnes trh predaja osobných vozidiel na úrovni približne 100 000 kusov ročne, až 60 000 – 70 000 z nich by teoreticky mohli byť elektromobily, čo je pomerne veľa. Rovnako už aj dnes existuje pomerne veľa možností nabíjania a to sa nemusíme baviť o rýchlonabíjacích staniciach. Na dobitie, či úplné nabitie stačí aj pomalé nabíjanie, pričom tomu, kto jazdí denne do 50 km, stačí aj bežná 220 V elektrická zásuvka, ktorá disponuje výkonom približne 3 kW. Pokiaľ si uvedomíme, že malý elektromobil spotrebuje na spomínaných 50 km okolo 10 až 12 kWh elektrickej energie, znamená to, že na domácej 220 V zásuvke máte za približne 4 hodiny automobil opäť dobitý na požadovaný denný dojazd 50 km.
V súvislosti s dobíjaním elektromobilu na rýchlonabíjacej stanici vyvstáva – po skúsenosti napr. aj s dobíjaním mobilov - aj otázka možného rýchlejšieho opotrebenia akumulátoru a jeho jednotlivých článkov...
V rámci alternatívneho pohonu si v aute môžete vybrať, akou kapacitou prúdu si vozidlo nabijete. Pokiaľ teda nepotrebujete mať auto nonstop nabité naplno a na dojazd vám stačí určitá kapacita – tak použijete domáce nabíjanie „nízkym prúdom“ čím zároveň šetríte akumulátor. Nehovoriac o tom, že v prípade akumulátora v automobile je jeho opotrebovateľnosť úplne iná než pri akumulátore telefónu. Posledné výskumy – a to nielen na našom elektrickom Béčku, ale aj na vozidlách iných výrobcov zistili, že degradácia akumulátorov vo vozidlách je značne nižšia, než sa pôvodne predpokladalo. Vývoj technológií teda napreduje. A čo sa týka vysokorýchlostných nabíjacích staníc, treba si uvedomiť, že sú optimálne na dobitie vozidla v rámci dlhších trás, napr. medzi Bratislavou a Košicami a nie na bežné denné nabíjanie...
Samotný akumulátor v elektromobile nie je lacnou záležitosťou. Jeho cena môže tvoriť až tretinu kúpnej ceny vozidla. Aj preto je podstatná otázka jeho trvácnosti a toho, či nehrozí, že po dvoch rokoch sa bude musieť vymeniť...
Podľa našich certifikátov je garantovaná doba jeho maximálnej kapacity až 8 rokov. Za tento čas by nemal zaznamenať väčší než 15 % pokles svojej kapacity. No technologický progres neustále napreduje a aj z tohto dôvodu má napr. akumulátor nedávno predstaveného modelu EQS až 10-ročný certifikát. A navyše – akumulátor elektromobilu netvorí jednoliaty monoblok, ale viaceré články. Pokiaľ dôjde teda k poškodeniu akumulátora, resp. sa zníži jeho kapacita, jednotlivé poškodené resp. články s nízkou kapacitou možno vymeniť za nové a tie staré recyklovať. A okrem toho, akumulátor s nižšou kapacitou, než je pre vozidlo prípustné, možno sekundárne využiť – napr. v rámci domácej fotovoltaiky, prípadne ako záložný zdroj energie.
Stále sa stretávate s neopodstatnenými predsudkami aj proti hybridným vozidlám dobíjateľným zo siete?
Do určitej miery. Tu však vidím problém skôr v pomalšom prijímaní niečoho nového, progresívnejšieho, na úkor zaužívaných návykov. Viaceré firmy už dnes disponujú hybridnými modelmi, no nie každý, kto na nich jazdí, ich využíva tak efektívne, ako by mohol. Pomôžem si príkladom: od začiatku roka som najazdil na hybridnom modeli GLE približne 2700 km, pričom len 17 km som jazdil na naftu, zvyšok na elektrinu. Keby nebol lockdown, absolvoval by som aj dlhšie trasy, no tak, či tak by som na elektrinu odjazdil asi 60 až 70 %. Chcem teda povedať, že všetko je o prístupe, o uvedomení si faktu, čo tu svojim deťom po sebe zanechám.
Posuňme sa trochu ďalej – zaujíma ma, aký ste zaznamenali v uplynulom pandemickom roku záujem o alternatívne pohony zo strany klientov?
Evidujeme 10% nárast predaja elektrických a hybridných vozidiel, pričom v rámci prémiového segmentu si medzi jednotlivými značkami udržujeme viac ako 30-percentný predaj. Potenciál vidíme pri čisto elektrických modeloch EQA, no v ničom nezaostáva ani EQC. V rámci hybridných modelov vozidiel dobíjateľných zo siete to je najmä GLE, ktorej dojazd na čistú elek-trinu sa pohybuje na veľmi slušnej úrovni 80 až 90 km, ale aj GLA a GLB. Pomerne výrazný záujem a očakávania klientov evidujeme pri novom modeli EQS, ktoré prichádza na trh.
Viete odhadnúť, ktorý model vozidla značky Mercedes-Benz s alternatívnym pohonom sa stane popri modeli EQA pomyselným lídrom predaja?
Z pohľadu čisto elektrických vozidiel sa stane zrejme elektrickým „ťahákom“ striebornej hviezdy model EQE SUV. Dokonca si myslím, že toto elektrické SUV svojou atraktívnosťou a technologickou dokonalosťou „zlomí“ aj doposiaľ – klasickému pohonu pevne oddaných majiteľov modelov GLE. No na toto vozidlo si ešte budeme musieť chvíľu počkať.
Zachytili ste, aký je pre klientov vašej značky rozhodujúci faktor pri kúpe vozidla na alternatívny pohon? Ide o „zelenú“ energiu, trvalú udržateľnosť, alebo skôr finančnú efektívnosť?
-Je to individuálne. Sú klienti, ktorí rozmýšľajú nad tým, v akom prostredí žijú a budú žiť ich deti a chcú prispieť k čo najväčšej trvalej udržateľnosti. A sú „technickejší“ klienti, pre ktorých je dôležitý dojazd, rekuperácia či plachtenie vozidla, ako aj veci súvisiace s jeho prevádzkou. Každopádne všetci, ktorí sa preň raz rozhodnú, vnímajú počas jazdy okolie a prostredie vôkol seba iným pohľadom. Pozerajú sa naň s rešpektom – inými očami.
Dovoľte mi otázku na záver: nehrozí – v súvislosti s alternatívnymi pohonmi – že po tom, ako dnes hrajú prím v zelenej stratégii hybridné a elektrické vozidlá, sa o pár rokov povie, že progresívny nie je elektrický, ale vodíkový pohon?
Ten je perspektívna budúcnosť a v podstate ide tiež o elektromobil, pretože vodík slúži na výrobu elektrickej energie, ktorá vo „vodíkovom“ vozidle poháňa elektromotor. Vodík má však oproti elektrine stále veľa nevýhod: veľmi finančne náročnú distribúciu a tiež kapacitne a logisticky komplikovaný spôsob tankovania do vozidiel. Elektrina je všade, pričom na nabitie elektromobilu stačí aj 220 V zásuvka, čo sa o vodíku povedať nedá. Je rozdiel postaviť vodíkovú pumpu a inštalovať wallbox pred rodinný dom. Nechajme sa však prekvapiť, čo prinesie budúcnosť. Mercedes-Benz bol lídrom vývoja vodíkového pohonu, má ho vyvinutý, akurát je momentálne drahší na reálnu prevádzku než hybridný a čisto elektrický pohon. Jeho reálnejšie uplatnenie vidím v rámci nákladnej dopravy. Tá sa realizuje medzi určitými logistickými uzlami, a preto bude jednoduchšie urobiť vodíkové stanice v rámci tejto siete. A navyše – vodíkové nádrže sú v tomto prípade ľahšie – s objemovo väčšou kapacitou, než potrebné elektrické akumulátory.