Hradní a zámockí páni oddávna pretvárali prírodu v okolí svojich sídel. Umelecký duch, samozrejme, podliehal meniacej sa móde, a tak zeleninárske a bylinné záhony postupne vystriedali upravené francúzske záhrady, anglické parky a barokové skvosty s altánkami, schodišťami, vyhliadkovými terasami, sochami a umelými jaskyňami. Poradíme vám, ktoré zámocké záhrady v Česku by ste rozhodne nemali minúť!
Správna záhrada sa neobíde bez bludiska
Arcibiskupský zámok v Kroměříži nebol zapísaný medzi pamiatky UNESCO len ako výnimočná ukážka stredoeurópskeho barokového zámockého sídla, ale aj vďaka dvom záhradám. K niekdajšej rezidencii olomouckých biskupov prilieha pôvodne baroková Podzámocká záhrada, v 19. storočí premenená na anglický krajinársky park. Vzácne rastliny a dreviny dopĺňajú potôčiky a rybníky, romantické malé stavby aj originálna sochárska výzdoba. Ďalšiu záhradu vybudovali talianski architekti F. Luchese a P. G. Tencalla pri obnove mesta zničeného tridsaťročnou vojnou. Na neplodnej a močaristej pôde za hradbami vyrástla pôvabná neskororenesančná Kvetná záhrada, nazývaná aj Libosad. Cesty lemujú zelené steny zo starostlivo zastrihnutých drevín a záhony upravené do zložitých obrazcov, nájdete tu aj palmový skleník, dve bludiská aj rotundu s Foucaultovým kyvadlom dokazujúcim otáčanie zeme okolo svojej osi. Dokonalou akustickou hračkou vás prekvapí 244 metrov dlhá kolonáda so sochami antických božstiev. Ak na jednom konci galérie prehovoríte smerom k stene, váš náprotivok na opačnom konci kolonády vás bude zreteľne počuť.
Průhonice preslávili kvitnúce rododendrony
Skvelým miestom na romantické vychádzky je Průhonický park na južnom okraji Prahy, jedinečné dielo európskej záhradnej architektúry. Na konci 19. storočia ho vybudoval knieža Arnošt Emanuel Sylva-Taroucca, ktorý využil členité údolie riečky Botiče s pôvodnými porastmi a obohatil ich množstvom cudzokrajných drevín. Park s niekoľkými rybníkmi postupne doplnili priehľady, vyhliadky aj voľné lúky, na skalnatých partiách nad Botičom navyše vzniklo rozľahlé alpínium. V Průhonicích rastie viac ako 1 500 druhov a odrôd stromov a krov. Naň nadväzujú plochy so špeciálnymi výsadbami – rozárium s približne 1 000 kultivarmi ruží a iridárium s asi 1 500 klonmi kosatcov. Obľúbeným cieľom rodinných výletov bývajú Průhonice predovšetkým v druhej dekáde mája, keď kvitne hlavná tunajšia atrakcia – osemtisíc pestrofarebných rododendronov. Zámok je ako sídlo Botanického ústavu Akadémie vied neprístupný, ale navštíviť môžete pamätnú sieň Arnošta Emanuela kniežaťa Sylva-Taroucca s expozíciou venovanou parku. Ak chcete spoznať Průhonický park naozaj dôkladne, vyčleňte si na prehliadku celý deň. Ani tak však nestihnete prejsť a spoznať všetky zákutia, parkom s celkovou rozlohou 250 hektárov totiž prechádza viac ako 23 km chodníkov a vychádzkových ciest.
Ruže z Děčína a fuksie z Buchlovíc
Každá doba mala svoj spôsob, ako skrotiť prírodu, a tak pôvabných zámockých záhrad ponúka Česká republika celý rad. Mnohých vás presvedčí, že veľkolepé dielo nemusí mať nijako veľkolepé rozmery. Kto má rád renesanciu, mal by navštíviť juhočeský zámok Kratochvíle obklopený vodnou priekopou a geometrickými záhonmi s bylinkami a celkom obyčajnou zeleninou. Pozoruhodnou gotickou záhradou sa prejdete pri návšteve hradu Svojanova, pri zámku vo Vranove nad Dyjí zase budete obdivovať neveľkú záhradu umiestnenú na strmých skalných svahoch. Symbolom dokonalej súhry geometrie, vodných prvkov, plastík a zelene je záhrada barokového zámku v Prahe – Troji, kam prvky hravosti a nezvyčajnosti vniesla aj umelá jaskyňa a bludisko. Za pozretie stojí aj zámok v Děčíne s barokovou Ružovou záhradou, ktorej nezameniteľnú atmosféru dodávajú stovky rozkvitnutých ruží a panoramatické vyhliadky na mesto. Záhrada, kde sa kedysi pestovalo dvetisíc druhov ruží, predstavovala koncom 19. storočia jednu z najväčších a najkrajších zbierok ruží v strednej Európe. Milovníci fuksií by zase nemali na svojich cestách vynechať barokový zámok v Buchloviciach obklopený pôvabnou záhradou a anglickým parkom s mnohými vzácnymi exotickými stromami a krami. Výstavu fuksií si môžete prezrieť od začiatku júna do konca septembra; v zámockých skleníkoch sa pestuje okolo 1 200 druhov a odrôd týchto kvetín. Stačí si len privoňať!
Zázrak menom Lednicko-valtický areál
Kto ho nevidel, ťažko uverí. Kto ho navštívil, nezabudne a rád príde znovu. Záhrada Európy medzi Břeclavou, Lednicou a Valticami na južnej Morave je totiž najrozsiahlejšia umelecky stvárnená krajina na svete. Na bezmála dvesto kilometroch štvorcových sa vám predstaví nádherný svet impozantných šľachtických sídel obklopených parkmi, záhradami, rybníkmi, riekami a lesmi, doplnený mnohými sochami, loveckými zámočkami, kaplnkami a kolonádami. V centre diania stojí honosné sídlo rodu Lichtenštejnov, novogotický zámok v Lednici s rozľahlým parkom, ktorý voľne prechádza do lužných lesov okolo Dyje. Ak sa vám parkom nechce prechádzať pešo, využite výletné lode. Romantické plavby sa začínajú pri Maurskej vodárni priamo pod zámkom a lode vás dopravia k 60 metrov vysokému Minaretu, ktorý slúži ako rozhľadňa, a ďalej od Minaretu meandrami Starej Dyje a tajuplným lužným lesom k umelej zrúcanine Janohrad. Žiadny milovník flóry by nemal vynechať unikátny skleník, ktorý stojí v upravenej francúzskej záhrade pri zámku v Lednici. Pradeduško všetkých českých skleníkov bol postavený v rokoch 1843 – 1845 z ocele, liatiny a skla a podobne ako dnešné obrie skleníky aj on vo svojej dobe patril k zázrakom súdobej techniky. Je dlhý 92 m, široký 13 m a 7,5 m vysoký, podopierajú ho štíhle a bohato zdobené liatinové stĺpy. Rastú v ňom subtropické a tropické rastliny, najmä cykasy, podľa odborníkov staré niekoľko stoviek rokov.