Cieľom spoločnosti Henkel Slovensko je každoročne predstaviť verejnosti úspešné a vo svete známe osobnosti z oblasti umenia, ktorých väzby siahajú na Slovensko. Reprezentatívnu kolekciu 71 autorových diel vystavila Galéria mesta Bratislavy v Pálffyho paláci v novembri 2007.
Známejší v zahraničí
Endre Nemes sa narodil v roku 1909 v Pécsvárade. Detstvo prežil v Levoči a Spišskej Novej Vsi. Už počas štúdií na Akadémii výtvarných umení v Prahe sa prejavil jeho výrazný talent s osobitým výtvarným výrazom. Tvorba Endre Nemesa je známejšia skôr v zahraničí ako u nás doma. Na Slovensku sa jeho posledná výstava konala v roku 1972 v Slovenskej národnej galérii, teda návrat späť sa uskutočnil po tridsiatich piatich rokoch.V meste Pécs je zriadené Endre Nemes Múzeum, kde sa prezentuje dvestopäťdesiatštyri diel, ktoré autor daroval mestu. V roku 1939 emigroval pred fašizmom do Fínska. Emigroval ako ďalší židovskí intelektuáli, ktorí načas našli útočisko v Prahe. V roku 1940 sa usadil vo Švédsku. Stal sa rektorom Akadémie výtvarných umení v Göteborgu. Zomrel v Štokholme v roku 1985.Pre jeho tvorbu sú charakteristické surrealistické prvky s prelínaním viacerých motívov v jednej figúre. V neskoršom období sa realizuje v nefiguratívnej tvorbe. Kvalita a význam jeho umeleckého programu ho zaraďujú medzi to najvýznamnejšie, čo v kontexte nielen nášho umenia vzniklo.
Obľúbený harlekýn
Počas štúdií bola jeho tvorba výrazne expresívna. Okolo roku 1933 začínajú prevládať kubizujúce tvary a geometrizujúce línie. V tom období vytvoril množstvo zátiší a postáv poskladaných z množstva drobných geometrických tvarov. „Nechcel som sa podriadiť žiadnemu umeleckému smeru. Začal som robiť rôzne experimenty. Tiež som sa zaujímal o detské kresby. Bol som uchvátený jednou veľkou výstavou detských kresieb a nadobudol som presvedčenie, že mnoho z týchto prác je rovnako pôsobivých ako tie najkrajšie diela Kleeove alebo Kandinského.“ Jeho práce tohto obdobia jednoznačne obsahujú zúfalstvo a nesúhlas s nastupujúcou vlnou nacizmu. Vytváral kompozície postáv akoby zvlečených z kože v temných interiéroch, posolstvo proti znevažovaniu človeka a proti nezmyselnosti vojny. Nemes vytvoril viacero diel s protivojnovou tematikou, s výrazne prevládajúcou ponurou atmosférou. V mnohých jeho dielach sa objavujú fragmenty architektúry, ku ktorým často pripojil mapu Európy a iné historické rekvizity. Nemesovým obľúbeným námetom bola postava harlekýna. Tento vďačný námet si v prvej polovici 20. storocia prisvojilo viacero umelcov, počnúc Picassom a končiac Majerníkom či Hložníkom. K ďalším námetom patria autoportréty, zrkadlá, sny, halucinácie a vízie, postavy s tvárami javiacimi sa ako masky, figuríny bez ľudských čŕt, stojace na prenosných podstavcoch.S blížiacim sa koncom vojny sa Nemesova tvorba obohacuje o nové prvky. Jeho paleta sa rozjasňuje. Ponurú a depresívnu atmosféru nahrádza nová jemnejšia farebnosť. Ťaživé surrealistické námety ustupujú pred oslobodzujúcimi, abstraktnými formami.
Bez maľovania nemohol žiť
V 60. rokoch maliar vytvoril koláže na papieri, ktoré obsahujú akúsi syntézu jeho motívov a používaných techník. Ťažko sa dajú jednoznačne interpretovať, pretože každá z nich nesie svoje vlastné posolstvo. Nemes tu ponúka široké možnosti významov, zámerne zašifrovaných.V záverečnej fáze tvorby sa vracia ku svojim najodvážnejším dielam, ktoré vytvoril okolo roku 1948. V posledných dielach sa premieta silná melanchólia umelcovej duše. Dospieva k jednoduchosti a k redukcii.Dielo Andre Nemesa bolo podstatným prínosom pre maďarské, slovenské, české, švédske a vôbec pre celé európske moderné výtvarné umenie 20. storočia. Aj keď sa venoval súčasne viacerým oblastiam výtvarného umenia, pokladal sa výsostne za maliara, čo komentuje slovami: „Bez svojho maľovania nemôžem žiť, je to jediný výrazový prostriedok, ktorý vlastním, bez ohľadu na to, koľko svojich zážitkov a myšlienok, snov a predstáv sa mi podarilo sprostredkovať… Umenie je posledná veľká ilúzia, ktorú máme.“ Hneď po skončení druhej svetovej vojny sa začal vracať do Čiech i na Slovensko. Dielo Endre Nemesa ostáva u nás natrvalo a je významne spojené s vývojom moderného slovenského výtvarného umenia a zaraďuje sa medzi jeho vrcholné hodnoty.