Vincent Hložník je jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Jeho dielo sa stalo nosným pilierom moderného výtvarného umenia na slovenskej výtvarnej scéne. Patrí ku generácii umelcov druhej svetovej vojny, mladej avantgarde na Slovensku. Maliar, grafik a ilustrátor. Výtvarne sa podieľal aj na architektúre.
Hložníkova grafická škola zanechala výrazné stopy na brilantnej úrovni súčasnej slovenskej grafiky. Jeho dielo patrí medzi najznámejšie v celom rozsahu a vo všetkých premenách. Jeho tvorbu sprevádzal búrlivý rytmus vývinových premien. Je hlboko humanistická a sociálna. Je expresívna, dynamická a výbušná. V jeho diele dozrievajú otázky a odpovede Kolomana Sokola. Patril ku generácii nadrealistov. Jeho dielo sa stalo východiskom ďalšieho smerovania slovenského výtvarného umenia.„Bol očarujúci zjav, ktorý zaujal jednoducho svojou charizmou. Keď niekam prišiel, tak bolo cítiť, že prišiel niekto…“ Albín Brunovský
Začiatky
Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku pri Žiline. Študoval na žilinskom gymnáziu, kde jeho profesor kreslenia významne prispel k jeho nasmerovaniu na dráhu výtvarného umelca. A tak sa uchádzal o štúdium na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe. Jeho výrazný talent presvedčil porotu a bol prijatý. Štúdium ukončil v roku 1942. Už ako devätnásťročný študent v Prahe sa zaujímal o prácu ilustrátora v Matici slovenskej v Martine. Ako prvé pokusné ukážky posiela ilustrácie ku Kremnickým povestiam. Jeho kresby zaujali, a tak s ním Matica nadviazala spoluprácu. Hložník v Prahe študoval za nepriaznivých finančných podmienok. Požiadal Maticu o podporu. Matica mu posielala dvojtýždenne 250 korún ako pôžičku, ktorú vráti z honorárov, keď nastúpi na miesto grafika. Ponúkla mu aj peniaze na úhradu cestovného na návrat na Slovensko.Oženil sa so svojou spolužiačkou Vierou Horáčkovou. Usadili sa v Martine. Žili striedavo aj vo Svederníku. V Matici ilustroval množstvo literárnych predlôh a časopisov pre deti, napríklad Slniečko. V roku 1952 prichádza do Bratislavy, kde začal vyučovať na Vysokej škole výtvarných umení. Stáva sa riadnym profesorom grafiky a v roku 1960 bol menovaný za rektora VŠVU. Od roku 1970 bol Hložník perzekuovaný komunistickým režimom, lebo nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk na Slovensko v roku 1968. Z uznávaného dekana sa stal nezamestnaný umelec.V tom čase dostal zaujímavú ponuku od kňaza Štefana Račeka, vymaľovať kostol sv. Michala zo 14. storočia v Dolnom Hričove. Ponuku vyzdobiť sakrálny objekt prijal. Iní umelci to pred ním odmietli.V priebehu desiatich rokov sa dorábali v kostole vitráže, mozaiky a hlinená terakota. Kostol sa preslávil ako unikátne dielo a dostal čestný prívlastok slovenská Sixtínska kaplnka. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Vincent Hložník kreslil návrhy na vitráže v štýle kubizmu na sakrálne okná v slovenských kostoloch, napríklad v Považskej Bystrici, v Ivanke pri Dunaji a v mnohých ďalších. Jeho vitráže sú aj na Najvyššom súde v Bratislave. K sakrálnym témam sa dostal aj ilustrovaním Biblie 2000. Jej vydania sa však nedožil, vyšla až v roku 1998.
Tvorba
Hložníkova prvá výstava na Slovensku bola v roku 1942 v Dome umenia v Bratislave. Vincent Hložník tu ukázal niečo nové, čo tu ešte nebolo. Fascinoval kompozíciou v smelých disharmóniách, ktoré akcentujú expresívny účinok motívu. Obnažuje anatómiu figúr, deformuje kĺby, nadsadzuje figúru a líniu láme v ostrých hranách. Je to nové, výlučne dramatické. Hložník s napätím stupňuje drámu či tragédiu. Jeho kompozície sú mohutne pulzujúci rytmus. Hložník mal majstrovskú kresbu, bol výborný kresliar, ako sa bežne hovorí. Dokumentom toho je aj nespočetné množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma a v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Osobitné postavenie v jeho tvorbe mala ilustrácia. Ilustroval vyše tristo kníh, hlavne pre deti, ale aj literatúru pre dospelých. Už spomínaná sakrálna ikonografia patrí k vrcholom jeho tvorby. Hložník svoje dielo kategorizoval do výtvarných cyklov. Vytvoril litografický cyklus Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, cyklus drevorytov Atómový teror či sériu obrazov Storočie malomocných a cyklus kresieb k ústave. Úctivo sa vyjadroval k slovenským výtvarným umelcom a mal rád predovšetkým tvorbu Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského, Martina Benku a geniálneho Kolomana Sokola. Jeho cykly zjavení anjelov a zvieracích svetov, chorých interiérov sú veľmi známe. Svoje posolstvo predstavuje zložitou formou, robí to tak, ako to cíti. Miluje svoje kresby, ktoré zachytávajú najintímnejšie myšlienky a fantazijné predstavy. Vincent Hložník sa stal legendou, ojedinelým zjavom. Je pre naše umenie jediný a neopakovateľný. Svojou prácou bol taký posadnutý, že dokonca aj kritizoval svojich žiakov, čo bolo v bohémskych časoch slovenských výtvarníkov niečo neobvyklé. Hovorieval: „Tvrdá rehoľa prináša stúpencom sladké plody.“
Ocenenia
Hložník získal za svoje dielo množstvo významných ocenení doma aj v zahraničí. V roku 1992 mu udelila medzinárodná porota cenu Prix d´honneur za grafiku. V nemalej miere sa tiež podieľal na známkovej tvorbe. Jeho známky Býci, Nad Tatrou sa blýska či List z Apokalypsy boli vytlačené v pražských tlačiarňach. Jeho známku Veľká noc vydala Slovenská pošta len nedávno, 15. marca 2007.Súčasné galérie sa k dielu Vincenta Hložníka vracajú. Napríklad v roku 2006 Galéria moderného umenia v Čuňove usporiadala exkluzívnu výstavu olejov tohto velikána umenia. Je známe z blízkej histórie, že Hložník daroval Slovenskej republike sto obrazov zo svojho celoživotného diela na národný poklad. Jeho želaním bolo, aby tento unikátny dar spravovala Matica slovenská. V novembri 2007 Matica usporiadala výstavu z výberu týchto diel pod názvom Hlboko v slovenskej zemi v galérii Matice. Kurátorkou výstavy bola Dr. V. Bellová.Vincent Hložník, zakladateľ slovenskej modernej grafiky, zomrel 10. decembra 1997 vo veku sedemdesiatosem rokov v Bratislave.