Koloman Sokol - Umelecká pravda

Patríl medzi zakladateľov modernej slovenskej grafiky. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. To, že sa u nás stala grafika takým úspešným odborom, je zásluha Kolomana Sokola.

„Maestro“ Koloman Sokol (12. 12. 1902 – 12. 1. 2003) patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej grafiky. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Nastúpil na cestu, po ktorej teraz kráča so cťou a rešpektom slovenská grafika. To, že sa u nás stala grafika takým úspešným odborom, je zásluha Kolomana Sokola. Dominantne pre základný princíp grafiky maximálneho kontrastu čiernej a bielej s akcentom na dynamiku tvaru ako výrazového prvku, ktorý Sokolovi vyhovoval pri jeho večných témach o zápase človeka s tvrdou realitou života. Kľúčom k Sokolovmu dielu je takmer vždy osobný zážitok. Bol najotvorenejší vo vyjadrovaní myšlienok v procese tvorby a najdôslednejšie využíval expresívnu podstatu grafických techník. Koloman Sokol patril k legendám, bol tulákom po svete a miloval návraty. Zaujímala ho len vlastná hodnota tvorby – „umelecká pravda“. Sokolovo dielo strhuje, lomcuje, je apelom. Jeho dielo je symbiózou estetického, etického a sociálneho. Jeho morálna sila vytvorila nevídané dielo, ktoré v našom umení nemá obdobu.

Štúdium

Po roku 1918 vzniklo Košické umelecké centrum, ktoré sústreďovalo pokrokovo orientovaných umelcov. Centrálnou osobnosťou bol výtvarník Eugén Kron z maďarského okruhu umelcov. Kron otvoril vo Východoslovenskom múzeu svoju súkromnú maliarsku školu. Zo skupiny Kronových žiakov vyrástol najvýraznejší sociálnokritický talent, Koloman Sokol. Prvok spoločenskej kritiky je však badateľný aj u Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, umelcov jeho generácie. V roku 1923 sa uskutočnila výstava Kronových žiakov, na ktorej sa s veľkým úspechom zúčastnil aj Koloman Sokol. Dostal odporučenie na štúdium na pražskej Akadémii výtvarných umení, nebol však prijatý. Nastúpil na súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave, ktorú absolvovali mnohí výtvarníci ako prípravku na štúdium v Prahe. O rok neskôr prijímacie skúšky na pražskej Akadémii výtvarných umení úspešne absolvoval. V druhom a treťom ročníku tu študoval v grafickej špeciálke u prof. Maxa Švabinského. Po absolutóriu mu povolili ešte ďalší, čestný rok štúdia. Po roku dostal štipendium na trojmesačný pobyt v Paríži, kde zotrval celý rok u českého umelca Františka Kupku. V Paríži sa Sokol oženil s Lýdiou Kratinovou, americkou Češkou, takisto študentkou grafiky.

Výstavy

Veľký význam pre Sokola bola jeho prvá výstava grafickej tvorby v Prahe v r. 1934. Vystavoval vo Varšave, Krakove, vo Viedni, na Bienále grafiky v Benátkach, vo viacerých mestách v USA. V roku 1936 sa zúčastnil na výstave československej grafiky v Mexiku. Táto výstava bola pre Sokola osudná. Dostal ponuku na jednoročný pobyt v Mexiku v rámci výmeny umelcov. Ponuku prijal a stal sa profesorom na Škole knižných umení v Mexico City. Založil grafickú školu, bol vedúcim katedry grafiky. S vysokým nasadením vyučoval teoreticky aj prakticky techniky leptu. Jeho grafická škola je v Mexiku dodnes. Mal tu aj súbornú výstavu grafiky v Paláci krásnych umení. Na jeseň roku 1942 odišiel do USA. Tu sa narodil jeho syn Juraj. Sokolovým snom bolo zriadiť si súkromnú grafickú školu.V rokoch 1942 – 45 mal početné výstavy v USA, na Kube, v Mexiku, v Kanade a Londýne. Po skončení vojny, na zjazde umelcov v Banskej Bystrici, sa rozhodli pozvať K. Sokola do vlasti. Prišiel v r. 1946. Pôsobil ako profesor na Katedre výtvarnej výchovy Vysokej školy technickej a na Pedagogickej fakulte v Bratislave. O rok mal v Bratislave výstavu prác, ktoré vznikli v USA. A hneď nasledovala výstava v Prahe a v Paríži, kde bol na otvorení aj s manželkou. Z Paríža sa manželia vrátili k rodine do USA, kde už ostali natrvalo. K. Sokol sa usadil za oceánom, kde sníval svoj sen o vlasti a o rodnom Liptovskom Mikuláši. Od r. 1949 žil u syna v Tuscone v Arizone.

Tvorba

Sokolove grafiky sú emotívne, so silným nábojom sugescie a sociálnym aspektom. K najemotívnejším prácam patria drevoryty k novele Margity Figuli Uzlík tepla, ktoré vyšli v roku 1935 v zborníku Hollar. V r. 1948 ilustroval básnickú zbierku Laca Novomeského Pašovanou ceruzkou, Čechovovho Gaštanka a mnoho ďalších kníh pre deti. Tvorbu 40. rokov predstavujú obrazy veľkých zástupov ľudí a pohrebov ako expresívne spoločenské a osobné žaloby. Jeho večnou témou je človek, pes, kôň a býčie zápasy. Mal obľúbeného psíka Samba, ktorého často kreslil. V roku 1976 mu zomrel. Na znak straty podpisuje svoje diela pseudonymom Sambo. V diele K. Sokola má dominantné postavenie kresba uhľom a pastelom. Známe sú kresby Jazdci I a Jazdci II, Štyria jazdci, býci a kone v najrôznejších situáciách, prevažne v expresívnej čiernej kontúre. Aj jeho maľby nadobúdajú črty grafiky.

Súčasnosť

Koloman Sokol ešte počas života daroval štyridsaťosem svojich vrcholných diel Slovensku, ktoré sa v r. 2002 stali základom pre založenie Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. K výrazným následovníkom K. Sokola patrí Vincent Hložník, slovenský maliar, grafik a ilustrátor, veľká osobnosť slovenského výtvarného umenia. Takmer tridsaťročná absencia Sokolových diel v našich galériách skresľuje pohľad na Sokola dnešných dní. Z iniciatívy ministra kultúry Milana Kňažka vznikol projekt na film Z labyrintu sveta do raja duše, ktorý zachycuje Sokolov život a tvorbu. Na filme spolupracoval odborník na výtvarné umenie Ivan Jančár, súčasný riaditeľ Galérie mesta Bratislavy. Filmový štáb navštívil Kolomana Sokola v USA, školu v Mexiku, kde Sokol pôsobil, a zmapoval galérie, v ktorých je zastúpené jeho dielo.

Ocenenia

Koloman Sokol bol zaslúžene ocenený najvyššími poctami. Svojimi výstavami po celom svete reprezentoval Slovensko na najvyššej úrovni. V r. 1947 sa stal nositeľom Slovenskej národnej ceny. V r. 1991 dostal Rad T. G. Masaryka, ktorý mu udelil prezident Václav Havel. V r. 1997 mu udelil prezident Michal Kováč Rad bieleho dvojkríža, v r. 2001 minister Milan Kňažko Cenu ministra kultúry SR.Dielo majstra Kolomana Sokola má zakladateľský význam, predstavuje najvyššie hodnoty moderného umenia. Odkrývanie veľkosti Sokolovho génia nás ešte len čaká.

Autor: 
0ľga Flimelová
Patrí do vydania: 
Júl 2007