Makrobiotická strava - záruka dlhého a zdravého života?


S blížiacim sa letom, teda sezónou plaviek a bikín, sú mnohé z nás oveľa náchylnejšie podľahnúť rôznym extrémnym diétam alebo aspoň radikálnejšej zmene svojich stravovacích návykov. Vo vidine straty niekoľkých kilogramov vyskúšame hocičo. Ako príklad nám častokrát slúžia aj známe celebrity. Fotografie ich dokonalých figúr nás zaplavujú doslova všade. A tak sa stane, že v honbe za vysnívanou postavou vyskúšame „overené“ a slávnymi hviezdami odporúčané diéty, ktoré nám majú zabezpečiť instantnú štíhlosť. Stravovanie podľa krvných skupín, diéta južných pláží, tzv. South beach, revolučné chudnutie podľa Dr. Atkinsona, zónová diéta alebo striktné vegánstvo, to je len zlomok z nich. Ak patríte k obdivovateľom éterickej Gwyneth Paltrow, sviežej Cameron Diaz alebo nestarnúcej popdivy Madonny, určite viete, v čom údajne spočíva „ich“ tajomstvo štíhlej línie. Dámy sú totiž vášnivými propagátorkami makrobiotickej stravy!

Makrobiotika však nie je iba obyčajnou diétou alebo stravovacím návykom, ale aj akousi filozofiou a životným štýlom vychádzajúcim z budhistického učenia hlásajúceho harmóniu života človeka a prírody v duchu síl jin a jang. Tento výživový smer vznikol v Tibete a Číne a podobne ako vegetariánstvo má viacero foriem, pričom najprísnejšia z nich povoľuje konzumovať iba obilnú stravu. Slovko macro znamená veľký, bios život. Voľne sa teda makrobiotika prekladá ako dlhý, resp. zdravý život. Keďže tento typ stravovania je vo svete známy svojím vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom nasýtených tukov či kalórií, niet sa čo čudovať, že zákonite pomáha pri znižovaní nebezpečenstva vzniku obezity, zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku, zápchy alebo pri výskyte niektorých druhov rakoviny. Pre našinca sú však v makrobiotike oveľa ťažšie pochopiteľné spomínané sily jin a jang. Východná filozofia totiž hovorí, že všetko, čo sa okolo nás deje, teda celý kolobeh života, závisí práve od rovnováhy, resp. nerovnováhy týchto energií. Takúto energiu má podľa nej nielen každučká živá či neživá častica na zemi, ale aj jednotlivé pokrmy. Jin a jang tak v podstate pôsobia ako dva protikladné magnety s kladným i záporným pólom, ktoré sa neustále priťahujú, odpudzujú a dopĺňajú. Cieľom každého z nás by potom malo byť, aby sme sa snažili dosahovať ich rovnovážny stav. Hoci prenesenie týchto princípov na potraviny býva nevyhnutnou a mnohokrát aj ťažko splniteľnou podmienkou i pre skúsených vyznávačov makrobiotiky, treba sa o to podľa nich aspoň pokúsiť. Makrobiotici totiž veria, že správnou jin a jang stravou sa dá liečiť väčšina chorôb, ktoré sú spôsobené prevahou jin alebo jang potravín v našom jedálničku. Tomu, kto vraj tento jedálny lístok dodržiava, by mala byť zaručená dlhovekosť, vnútorná harmónia a samozrejme i zdravie. Je to naozaj tak?


Šokujúce pravidlá: stop ovociu a tekutinám
Makrobiotická filozofia hovorí, že ideálny, teda rovnovážny pomer síl jin a jang má iba obilie. Tomuto stavu sa ešte približujú strukoviny a listová zelenina. Všetky ostatné potraviny sú potom rozdelené podľa svojej príslušnosti k jednému z týchto princípov. Pre lepšiu predstavivosť vám ponúkneme príklad: medzi potraviny s vysokým obsahom jin energie zaraďuje makrobiotika napríklad cukor, alkohol, kávu, mlieko, smotanu, jogurty, sladké ovocie a väčšinu byliniek a korení. Naproti tomu k potravinám s vysokým obsahom jang energie sa podľa tohto učenia radí napríklad červené mäso, hydina, ryby, vajcia, tvrdé syry a soľ. Štandardný makrobiotický tanier tak pozostáva až zo šesťdesiatich percent zŕn obilnín (pšenica, jačmeň, raž, nelúpaná ryža, pohánka, kukurica, ovos), ďalej asi z dvadsiatich percent zeleniny (kapusta, tekvica, kel, cibuľa, cvikla, cesnak, pór, kaleráb, hlávkový šalát, koreňová zelenina – mrkva, reďkev, petržlen, zeler atď.), desať percent tvoria strukoviny (šošovica, fazuľa, hrach, sója, cícer) a morské riasy, nuž a zvyšok patrí špeciálnym polievkam, nápojom a ochucovadlám. Kyslá chuť jedál sa v makrobiotických receptoch docieli použitím ryžového alebo obilného octu, pikantná zase pridaním strúhaného zázvoru alebo chrenu. K ochucovaniu pokrmov sa tiež používa morská soľ, sójová omáčka alebo prášok z morských rias. Na sladenie sa odporúča jačmenný slad, jablčný sirup, prípadne med. Ak je nutné použiť pri príprave jedla tuk, makrobiotici siahnu po sezamovom alebo kukuričnom oleji lisovanom za studena. Absolútnym tabu v makrobiotickom štýle stravovania sú priemyselne spracované potraviny, biele pečivo, alkoholické nápoje, mrazené jedlá a pokiaľ možno i všetky mliečne výrobky. Makrobiotika neuznáva ani konzumáciu väčšieho množstva ovocia, ale ak by ste náhodou neodolali, určite by to nemalo byť ovocie pochádzajúce z krajín mimo vášho klimatického pásma. Znamená to, že na obľúbené tropické plody by ste mali definitívne zabudnúť. Čo sa týka zeleniny a vôbec ostatných plodín, platí tu tá istá zásada, a síce konzumovať len také druhy, ktoré boli vypestované v oblasti, v ktorej žijete. Navyše, zelenina sa nesmie jesť surová (alebo len v minimálnych množstvách) a vždy ju musíte tepelne spracovať – najlepšie krátkym povarením, prípadne podávať ako kvasenú. Makrobiotika však odmieta zemiaky, paradajky či papriku a neopodstatnene zaznáva orechy a olejnaté semená. Ako totálne nepochopiteľné sa vám môže javiť pravidlo obmedzenia príjmu tekutín. Makrobiotici to zdôvodňujú tým, že „zavodnenie“ organizmu v našich bunkách podporuje rast a množenie škodlivých mikroorganizmov. Ak sa predsa len rozhodnete niečím uhasiť smäd, mala by to byť podľa nich iba čistá pramenitá voda, sójové mlieko, obilná káva alebo vývar z jedlých bylín.


Vedecké dôkazy hovoria „nie“!
Pozitívum makrobiotiky spočíva v tom, že zdôrazňuje potrebu väčšej konzumácie rastlinných potravín. Tu sa to však končí. Tak lekári, ako aj experti na racionálnu výživu sa jasne zhodujú v tom, že makrobiotická strava je z dlhodobého hľadiska nevyvážená a ochudobňuje organizmus o mnohé, pre zdravie nevyhnutné nutričné látky. Pojmy jin a jang patria do kategórie filozofie a nie sú nijako vedecky zdôvodnené či merateľné. V humánnej výžive je skôr rozumnejšie stravovať sa podľa princípov ľudskej fyziológie ako podľa nejakých nepodložených duchovných pravidiel. Makrobiotika je ďalej obzvlášť nevhodná pre deti (môže viesť k podvýžive, poruchám rastu a vývoja, prípadne ku krivici), tehotné ženy (hrozil by kriticky nízky príjem vápnika, železa, vitamínu D a vitamínov B skupiny) a chorých ľudí so zvláštnymi požiadavkami na skladbu jedálneho lístka. Nedostatok esenciálnych, teda pre človeka prepotrebných a nenahraditeľných živín, ktoré si nevie sám vytvoriť a na ktorých príjem je odkázaný výlučne pestrou stravou, makrobiotiku netrápi. Domnieva sa totiž, že si ich naše telo dokáže vytvoriť aj z toho mála, čo mu je poskytnuté (!). Makrobiotická filozofia navyše odmieta aj akékoľvek vitamínové či výživové doplnky. Čo je však v dnešnej dobe oveľa zarážajúcejšie, zavrhuje aj použitie akýchkoľvek liekov s tým, že všetky choroby je možné vyliečiť prírodnou makrobiotickou stravou a obmedzením vody (!). Makrobiotika pripisuje výžive taký obrovský význam, že údajne neexistuje choroba, ktorú by ňou nebolo možné „podchytiť“. Tieto makrobiotické princípy sú však, žiaľ, v rozpore s vedeckými poznatkami a ich striktné dodržiavanie môže viesť k poškodeniu zdravia. Zrejme uznáte, že experimentovať s makrobiotikou sa určite nevypláca.


Vzdali to aj „odhodlané“ celebrity
Napokon, vzdali to aj v úvode spomínané hollywoodske krásky, ktoré sa v dobrej viere pustili do dodržiavania jej prísnych pravidiel. Došlo to až tak ďaleko, že si medzi sebou požičiavali špeciálne vyškoleného kuchára, ochotného kedykoľvek im pripraviť zložito zostavený a upravený makrobiotický pokrm podľa ich želania! Už dnes je však známe, že každá zo slávnych dám si postupne makrobiotické stravovanie „ušila“ presne na mieru. Znamená to, že kde-tu niečo pomenili, vypustili či pridali, a tak v podstate vznikla úplne nová diéta. V tomto prípade, s prižmúrením oboch očí, by sme mohli skonštatovať, že miernejšie formy makrobiotiky môžu byť využité ako občasná doplnková výživa a svojím postojom k striedmosti, skromnosti a pozitívnemu postoju k životu môžu byť čiastočne akceptované. Asi tiež netreba pripomínať, že predtým, ako sa pustíme do hocijako lákavo pôsobiacej diéty alebo módne znejúceho alternatívneho štýlu stravovania, mali by sme si v záujme zachovania vlastného zdravia a vitality vždy precízne overiť, či nám takáto výživa nemôže skôr uškodiť ako pomôcť. Tých pár centimetrov navyše za to iste nestojí.

Patrí do vydania: 
Jún 2007