Stanislav Harangozó - svojou výtvarnou tvorbou chcem spríjemňovať prostredie, harmonizovať ho a tým kultivovať ľudí

Stanislav Harangozó sa narodil 19. novembra 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 – 73 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Millyho, Hložníka a Dubaya. Do roku 1990 pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave. V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Realizoval rozsiahly súbor monumentálnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v zahraničí. Individuálne zahraničné výstavy mal napríklad v Ríme, Florencii, Padove, Forli, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, Moskve, Varšave, Prahe, Budapešti, Belehrade, Novom Sade, Splite, Opatiji, Záhrebe, Clermont-Ferrande, Soule, Pekingu, Ostrihome, Bad Homburgu, EXPO 2010 v Šanghaji, Eisenstadte a v Haagu. Je členom Umeleckej besedy slovenskej, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.

Kedy sa zrodilo vo vás presvedčenie, že sa chcete stať maliarom?

K presvedčeniu, že by som sa chcel venovať výtvarnému umeniu som dospel na základnej škole v Komjaticiach.

 

Aký máte vzťah k umeniu a osobitne výtvarnému umeniu?

Som výtvarníkom. Je pochopiteľné, že mám kladný vzťah k výtvarnému umeniu. Mám rád aj iné druhy umenia. Osobitný vzťah mám k vážnej hudbe.

 

Akú techniku používate? Riadite sa sám sebou alebo máte svoj vzor v slovenskom alebo vo svetovom umení?

Pracoval som rozličnými výtvarnými technikami. Najviac využívam techniku suchého pastelu pre jeho pohotovosť a nenapodobiteľnú tónovú hebkosť a priamosť dotyku ruky s maľbou. Rád aj kombinujem techniky. Pracujem aj s akrylom. Nevyhýbam sa ani olejomaľbe.

 

Pri prenesení na plátno využívate hlavne pastel. Sú vám blízke aj iné umelecké techniky?

Na plátno sú vhodné iné techniky: akryl, tempera, olejomaľba. Suchým pastelom maľujem na papier a na kartón.

Motívom pre vaše práce je mesto, príroda, muž a žena. Ako tu hľadáte svoju osobitosť a originalitu oproti iným umelcom?

Prioritou je pre mňa prehodnocovať realitu do výtvarnej reči. Zobrazujem dominanty mesta, premenlivosť prírody v čase, zátišie a mestskú krajinu v kombinácii s ľudskou figúrou. Ak by som sa mal vyjadriť matematickou rečou, menovateľ zostáva rovnaký, čitateľ sa obmieňa. Námety môžu byť rozmanité.

 

Tvoríte svoje obrazy v interiéri aj v exteriéri?

V exteriéri pracujem najmä na sympó­ziách. Využívam neopakovateľnú atmosféru prostredia. Tvorím však hlavne v ateliéri.

 

Ako vám umenie pomáha v živote?

Výtvarná tvorba je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. V minulosti to boli aj monumentálne diela v architektúre. Najmä mozaiky, lepty a maľby na drevo. V súčasnosti sa venujem viac komornej tvorbe.

 

So svojimi obrazmi ste precestovali veľa krajín sveta. Ktorú vernisáž považujete za obzvlášť úspešnú nielen z komerčného hľadiska, ale najmä z hľadiska záujmu verejnosti? A ktorú krajinu ste si pri svojich cestách zamilovali?

Veľmi rád vystavujem doma, na Slovensku, ale svoju tvorbu som predstavil aj na mnohých individuálnych výstavách v Európe a v Ázii. V každej krajine bola iná kolekcia obrazov, iná atmosféra výstavy. Pre mňa nezabudnuteľná bola prezentácia obrazov na svetovej výstave EXPO v Šanghaji v roku 2010.

 

Tvoríte aj na objednávku alebo sa riadite len svojím videním a cítením?

Pracujem súvisle na svojom výtvarnom programe.

 

Pamätáte si, aký najväčší kompliment ste dostali za svoju tvorbu? Alebo, čo pre vás bola doteraz najväčšia pocta resp. ocenenie vašej tvorby?

Možno to bola I. cena za maľbu v Celoslovenskej výtvarnej súťaži k hrám XXX. olympiády 2012 v Londýne. Rovnako si vážim aj Cenu Fondu výtvarných umení, ktorú som dostal v roku 2016.

 

Myslíte si, že je v súčasnosti venovaná dostatočná pozornosť resp. podpora výtvarnému umeniu na Slovensku?

Podpora štátu slovenskému výtvarnému umeniu nie je dostatočná.

 

Koľko obrazov ste počas svojej kariéry približne vytvoril?

Nevediem si evidenciu tak dôsledne, aby som Vám na túto otázku vedel presne odpovedať.

 

Aký je váš pracovný deň a režim? Kedy máte najväčšiu kreativitu?

V ateliéri pracujem denne.

Ako vás napĺňala ešte donedávna úloha pedagóga, ktorý pripravoval nové umelecké talenty?

Okrem vlastnej tvorby som sa venoval aj pedagogickej činnosti. Do roku 1990 som pôsobil na VŠVU a neskôr na Katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte UK. Mojou ambíciou bolo nielen odovzdávať svoje skúsenosti, ale najmä inšpirovať študentov k záujmu o výtvarné umenie, a to aj z hľadiska pedagogického, a taktiež inšpirovať ich k vlastnej výtvarnej tvorbe.

 

Aké je vaše životné krédo alebo slogan, ktorým sa ako umelec a človek riadite?

Mojou snahou je výtvarnou tvorbou spríjemňovať prostredie, harmonizovať ho a tým kultivovať ľudí.

 

Jozef Dráb a redakcia časopisu Beauty&Woman vám ďakuje za rozhovor.

 

Patrí do vydania: 
December 2020