Mária Zelinová Čo má prísť príde

Keď sa stretnú dve Márie, zhruba v rovnakom veku, s rovnakým vzdelaním, rovnakým zápalom pre prácu a ešte aj slabosťou pre autá, tak to nemôže dopadnúť inak, len takýmto veľmi spontánnym rozhovorom o živote, o cestovaní, o situácii okolo pandémie, ale aj o štvorkolesových tátošoch, ktoré sú pre nás obe dôležitým pomocníkom ako v práci, tak aj pre užívanie si zaslúženého relaxu. Práve ten potrebujeme v týchto dňoch ako soľ...

Už počas strednej školy ste pôsobili ako modelka a veľa ste toho precestovali. Na ktoré krajiny rada spomínate a čo pre Vás znamená cestovanie dnes, keď už to nemusí byť len o práci?

Najviac mi učarovala Ázia. Žila som v Hong Kongu, Japonsku, Kórei, ale navštívila som aj Ameriku a samozrejme Európu. Tá pre mňa v tom období nebola až tak zaujímavá, chcela som vidieť čo najviac exotiky. No dnes si vážim každú jednu cestu do zahraničia, nakoľko to už nie je s cestovaním také jednoduché ako keď som mala prácu, ku ktorej to skrátka patrí. A po ďalšie, väčšie pôsobenie a zázemie mám už vybudované na Slovensku. Tu mám svoju prácu, byt aj účty. Takže si dnes naozaj vážim, keď môžem niekam vycestovať.

 

Ako prežívate toto obdobie? Zasiahla Vás nejako pandémia?

Stále pracujem. Aj keď sa to nedá porovnať s rovnakým obdobím počas minulého roka. Tesne pred začiatkom pandémie, ako sa u nás začali potvrdzovať prví pozitívne testovaní, som sa vrátila z Dubaja a počas leta som odletela do Grécka. Musím povedať, že mi to veľmi pomohlo. Aspoň na chvíľu sa mi podarilo zabudnúť na každodenné povinnosti a trošku aj na situáciu okolo COVIDU. Taktiež som začala pravidelne cvičiť! Snažila som sa nájsť na tejto situácii aj niečo pozitívne, medzi tým aj viac času pre seba. A čo je ešte skvelé, už rok som nebola chorá. Paradoxne, takýto zdravý rok si ja, osobne, ani nepamätám. A pevne verím, že som to teraz nezakríkla!

 

Dočítala som sa, že ste študovali na Fakulte masmédií. Napokon v médiách aj pracujete. Kde sa cítite istejšie v rádiu alebo ako redaktorka v televízii?

Určite som istejšia v rádiu, ale ten pravý adrenalín nachádzam práve v televízii. Ten moment, keď sa zapne kamera a ide sa na živo, ma naozaj baví.

 

K tým novodobým médiám patria aj sociálne siete. Sama máte svoj veľmi profi instagramový profil... Maji, aký je Váš vzťah k sociálnym sieťam?

Neutrálny. Tak ako na mnohých veciach, tak aj na sociálnych sieťach sa dá nájsť niečo dobré, aj niečo zlé.

 

Pravda. A práve som si uvedomila, že som zase nechtiac skĺzla k práci. Vráťme sa radšej ešte k tomu cestovaniu. Aký najdlhší roadtrip ste doposiaľ podnikli, koľko hodín dokážete presedieť za volantom?

Musím sa priznať, že mne tŕpne zadok už po dvoch hodinách cesty. Roadtrip nie je veľmi môj “šialok kávy“. Ale práve si kupujem nové auto a to má super sedačky. Verím, že mi to pomôže prehodnotiť tento môj prístup.

 

Nové auto je veľká vec. Pre aké ste sa rozhodli?

Opäť Renault, ale model Captur. Inak, poškuľujem aj po elektrickej verzii, zaujala ma tiež dotácia na elektrické autá, tak uvidíme. Ak nie teraz, tak možno o pár rokov...

 

A pamätáte si ešte na svoj vodičský kurz a ten pocit, keď ste dostali vodičák?

To bolo WAU! Okamžite som volala ocinovi a tak straaaašne som sa tešila! Manuál on Fire. Vtedy som si kúpila aj svoje prvé auto. Bola to Renault Thalia, a predstavte si, dnes má už krásnych 21 rôčkov a stále jazdí!

 

Aj moje prvé vlastné auto bola červená Thalia, ročník 2008! Myslela som, že keď si kúpim nové, modernejšie, že ho predám. Ale automechanik mi povedal, že to bol veľmi vydarený ročník a tak nám ostalo v rodine ako záložné vozidlo. Jazdíme na ňom kratšie trasy po vidieku. A dodnes niektorí kamoši nechápu, koľko vecí sa do toho kufra Thalie zmestí! (Smiech) Nedokázala som sa ho vzdať, mám s ním veľa silných spomienok. Ale späť ku vám. Mali ste niekedy zo šoférovania rešpekt alebo strach?

V roku 2006 som prežila dosť zlú haváriu. Trikrát sme sa prevrátili a skončili na streche. No ani táto naozaj zlá skúsenosť ma neovplyvnila. Možno to bude tým, že som v tom čase nebola šofér ja, neviem, ale stres som teda nikdy nemala a ani nemám. Jazdu si užívam. Samozrejme, jazdím bezpečne.

 

Našťastie, je to minulosť a všetko dobre dopadlo. Čo Vaša budúcnosť? Užívate si život dostatočne, alebo občas prepadnete myšlienkami, že už by bolo na čase sa usadiť, možno niečo prehodnotiť, nastaviť inak, prípade si stanoviť nejaké ďalšie ciele v živote?

S týmto „bojujem“ už nejaké tie tri rôčky a viete, čo? Neviem si plánovať život dopredu. Nikdy som to ani nerobila. Milujem slobodu, cestovanie a stereotyp ma ubíja. Potrebujem dýchať, potrebujem žiť. Preto si nikdy nič neplánujem, preto žijem pre prítomnosť a tak som šťastná. Keby som to mala zhrnúť jednou vetou, tak poviem: čo má prísť príde.

 

Čo všetko máte aktuálne rozbehnuté, kde všade sa realizujete a kde Vás môžeme vídať a počuť?

Minulý rok som si založila značku so županmi Feel Yummy. Bol to taký môj menší sen, nakoľko som študovala módny dizajn ešte na strednej. Už som raz mala značku, volala sa NuPPL a tvorila som ju spoločne s Majkou Čírovou, Miškom Sabom a Romčou Škamlovou. S našimi kolekciami sme sa dostali dokonca aj na Bratislavské módne dni či Miss Slovensko, no postupne sme každý smerovali inde. Ja som sa k navrhovaniu po čase opäť vrátila. No a už šiesty rok pracujem v rádiu. Vo Fun Rádiu som už skoro tri roky, a to ma baví a napĺňa najviac na svete.

 

Mimochodom, máte jedno z najkrajších mien na svete, vedeli ste to? Teda... z vlastnej hlavy to nemám, len mi to tiež hovoria každý rok dvanásteho septembra moji priatelia, keď sa mi chystajú pogratulovať!

Ó, ďakujem! Po mamine. Taky tak... aj u nás sa dedí.

Patrí do vydania: 
December 2020