Adriana Pospíšilová - Rok po miss 2003

Niektoré adeptky na súťaže krásy to skúšajú opakovane, viac rokov po sebe. Vy ste sa vraj prihlásili po prvýkrát a hneď ste aj zvíťazili. Skutočne?

Skutočne. Predtým som síce občas nafotila nejakú reklamu, ale to bola skôr výpomoc, než nejaký seriózny modeling. Jednoducho, v jedno ráno – presne v ten deň, kedy sa konal casting –, som si povedala, že tam idem, skúsim to, aspoň sa rozptýlim. Bolo to totiž jedno z ťažkých období v mojom živote, keď som prežívala smútok z rozchodu s mojím vtedajším priateľom. Trápenie, bolesť a smútok som chcela čímsi prevážiť. Tak som sa rozhodla ísť na súťaž. Prišla som, vybrali ma medzi finalistky a nakoniec som aj zvíťazila.

Je pozoruhodné, že práve v čase, kedy ste prežívali zrejme dramatické citové obdobie, ste boli schopná absolvovať taký náročný proces, akým je príprava na finálový večer.

S odstupom času to hodnotím ako osud. Celú prípravu som absolvovala s pocitom, že mi na tom až tak nezáleží. Od inštruktorov a predstaviteľov tímu, ktorí nás pripravovali, sme často počuli, že sa máme správať ako dámy, že sa to bude od nás vyžadovať. U niektorých dievčat to však viedlo až ku komickej forme správania – správali sa neprirodzene, snažili sa o niečo, čo v nich nebolo. Keďže to bolo, ako som spomenula, obdobie veľkého vnútorného smútku, možno až trochu apatie, nemala som potrebu týmto inštruk­ciám a požiadavkám podliehať. Stále som sa správala a reagovala tak, ako som to cítila, aká naozaj som. No a zrejme aj vďaka tomu som získala body, ktoré nakoniec rozhodli.

Nesporným triumfom pre mladé dievča ako vy bolo už to, že sa zrazu jedného dňa začalo ako finalistka prestížnej súťaže objavovať v médiách, začalo byť predmetom veľkého záujmu. Potom ešte výhra v onej prestížnej súťaži, titul Miss, všetka tá sláva, popularita, ovácie. Z neznámej Adriany sa zrazu stala tvár titulných strán. Pomohlo to vašej láske, vrátila sa?

Áno, ale iba na malú chvíľu. Vtedajší priateľ mal výhrady nielen voči mojej účasti na súťaži, ale aj samotný zisk titulu bol predmetom našich nezhôd. Po určitom čase som aj tak pochopila, že náš vzťah už nikdy nebude taký, ako bol, pretože sa toho priveľa zmenilo – v jeho i v mojom živote. Pochopila som však aj to, že to tak malo byť. Dovtedy som bola neustále v jeho spoločnosti, v spoločnosti jeho priateľov. Prišiel rok môjho „úradovania“ ako Miss, prišli cesty do zahraničia, spoznávanie nových ľudí. Obzory môjho poznania sa rozšírili, prišli aj nové priateľstvá.

Aj nové lásky? Priniesol vám zisk titulu aj to, po čom túžia všetci ľudia na svete? Inými slovami, ako to je, keď je mladá žena Miss, poznať to aj na záujme, ktorý jej prejavuje mužské pokolenie?

Predstavte si, že nie. Človek by si myslel, tá je Miss, okolo tej sa určite krútia muži, stále jej niekto volá, niekam ju pozýva. Pravda je taká, že mi žiadni muži nevolajú, nemám žiadne pozvania tohto druhu. Možno je to tým, že majú zo mňa trochu obavy. Možno si vravia, tá ma určite mnoho možností, tak prečo by stála práve o moje pozvanie.

Priateľ teda radosť z toho, že ste získali najvyššie možné ocenenie, nemal. A čo vaši ostatní blízki, rodičia, priatelia?

Mama ma neúnavne povzbudzovala. Počas sústredenia mi často volala, že mi drží palce, že je na mňa pyšná a keď som vyhrala, zo srdca mi to priala. Otec sa k celej záležitosti staval trošku pragmatickejšie. Robil si obavy, aby ma to nezmenilo, aby som nestratila tie hodnoty a zásady, ktoré mi s mamou vštepovali. Aby ma nepokazila pýcha, aby som sa nestala povrchnou. A priatelia? Tí sa radovali spolu so mnou.

Čo hovorí váš otec dnes? Nenaplnili sa jeho obavy? Ako sa hodnotíte vy sama?

Som v pohode. Myslím, že moja povaha a názory zostali nezmenené. Za ten rok som toho veľa precestovala, spoznala, zažila. Nezmenilo ma to, aspoň dúfam, zostalo mi aj moje zázemie. A priatelia, ktorých som mala predtým, sú mojimi priateľmi aj dnes. Takže si myslím, že je to v poriadku.

Pre mnohých je rok, počas ktorého ste úradujúcou misskou, zahalený tak trochu neznámom. Čo robíte, aké sú vaše povinnosti, práva, aký je tento rok vášho života?

Reprezentovala som krajinu na ďalších medzinárodných súťažiach a podujatiach. Podobné povinnosti mám aj doma. Rôzne akcie, reprezentovanie na nich, rôzne fotografovania, rozhovory. A ako som už spomínala, veľa cestovania. Nie je to zase až také náročné, ako by sa mohlo zdať. A mimo týchto povinností som sama sebe paňou.

Patrí medzi vaše povinnosti i povinnosť starať sa o seba? Napríklad nepribrať, nedať si ostrihať vlasy, či niečo podobné?

Zmluva hovorí o tom, že ak by som chcela radikálne zmeniť svoju vizáž, mala by som to svojej agentúre vopred oznámiť. Čo sa strihania týka, tak to určite nepodstúpim, pretože ak si na niečom zakladám, tak sú to vlasy. Tie musím mať vždy upravené, inak som z toho nervózna. Dokonca moju nervozitu poznať podľa toho, že sa vtedy neustále hrám s vlasmi. Prečesávam si ich, uhládzam, naprávam. Čo sa týka postavy, od súťaže som pribrala päť kíl a nik mi zatiaľ na to nič nepovedal. Ale je pravda, že aj keď idem napríklad len do obchodu, tak sa aspoň trochu nalíčim. Pery, mihalnice. Raz darmo, ľudia ma spoznávajú a nie je príjemné, keď si pošuškávajú o tom, ako to vyzerám a ako som tú súťaž mohla vyhrať.

Rok sa pomaly, ale isto napĺňa, čo bude ďalej? Máte nejaké plány, ambície? Ako si predstavujete svoj ďalší život?

Tento rok sa opäť pokúsim urobiť prijímacie pohovory na medicínu. Tie minulé mi nevyšli. Tak možno tento rok. Rada by som sa venovala ortopédii ako môj otec. Má súkromnú prax, takže by som mala postarané aj o reálne uplatnenie. Dokonca ju má v oblasti, kde nie je núdza o milých a priateľských pacientov – na Záhorí. Preto už teraz viem, že by ma táto práca bavila. To, čo je už isté, je moja práca moderátorky počasia, od mája budem predpovedať počasie v jednej súkromnej slovenskej televízii. Zatiaľ sa na tento post pripravujem prostredníctvom školení a tréningov. Musím povedať, že je to zaujímavá práca a vôbec nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. A to, čo nosím v hlave, ale zatiaľ nahlas nevyslovím, je tiež jedna z reálnych možností vývoja môjho budúceho života a súvisí s podnikaním. Uvidíme však, či a kedy sa táto moja predstava naplní.