Všetci si želáme, aby sme boli vyrovnaní a prežívali aj tie menej radostné chvíle s chladnou hlavou a s úsmevom na tvári. Žiaľ, mnohí to šťastie hľadajú na nesprávnom mieste. Ustavične sa s niekým porovnávajú, hnevajú sa na osud aj na seba a popri tom zabúdajú na to, že pocit radosti sa tvorí v našom srdci. Nie je podmienený ani úspechom, ani peniazmi, ani mocou, ale zdravou sebaláskou.
Mať sa rád
Ľudia, ktorí rešpektujú sami seba so všetkými kladnými, ale aj zápornými stránkami, sú k životu otvorenejší a cítia sa šťastnejšie ako tí, čo sa stále s niekým porovnávajú. Zdravé sebavedomie je totiž základným stavebným materiálnom potrebným na dosiahnutie pocitu úspechu vo vzťahu k sebe a k druhým. Ten potom plodí spokojnosť. Pozitívny prístup k vlastnému ja je bránou k vyrovnanému životu. Pretože naučiť sa milovať samého seba a cítiť úctu k svojej jedinečnosti, ku ktorej nerozlučne patria aj slabé stránky, znamená vedieť milovať druhých, vedieť milovať život.
Tip: Sústavne si opakujte, že každý z nás je jedinečný. Keď na vašu dušu doľahne splín, sadnite si a chvíľku premýšľajte o svojich kladných stránkach a životných úspechoch. Stavte na to, v čom ste dobrí, v čom vynikáte, čo vám robí radosť. Môže to byť maľovanie obrázkov, pečenie koláčov, dobré vzťahy s kolegami. Pátrajte po pozitívnych veciach, čím sa môžete pochváliť a na čo ste hrdí. Doprajte si (seba)uznanie za to, čo ste dokázali, čo viete, a namiesto „hlavy plnej smútku“ z vlastných nedostatkov vyzdvihujte svoje prednosti. Na ceste za (seba)láskou stavte práve na ne. Majte sa radi aj s neúspechmi a nebuďte na seba takí prísni. To pekné, dobré a jedinečné, čo vo vás je, by malo byť vaším hnacím motorom.
Vedieť povedať nie
Hovorí sa, že oveľa príjemnejšie je dávať, ako brať. To áno, ale poznáte staré známe porekadlo „za dobrotu na žobrotu“? Nie, nechceme vás na tomto mieste prehovárať, aby ste sa vzdali svojej láskavosti. Máte potrebu dávať? Dávajte, ale nezabúdajte pri tom na seba. Žiadny extrém ľudskej duši neprospieva. Mnohí vedia, o čom hovoríme. Vo vzťahu k ostatným prinášajú väčšiu obeť, ako by bola potrebná. Pomocnú ruku podávajú spravidla vždy a za každých okolností. Svojim známym hovoria „áno“, lebo povedať „nie“ jednoducho nedokážu. A keď im zavolá priateľka či kamarát a bude im hodinu vylievať svoje srdce do telefónu, nech majú akokoľvek veľa roboty, hovor sami neukončia, a to ich neuveriteľne vyčerpáva. Každému vyhovieť, vyjadrovať sa a robiť veci tak, aby sa to všetkým páčilo, je obrovská záťaž, pretože človek robí často niečo, čo ho nebaví, a dokonca to je aj proti jeho vôli. Len si predstavte fľašu plnú vody. Voda je symbolom vašej sily, energie či dobroty. Ak z nej budete stále odlievať, o chvíľu v nej nezostane ani kvapka a vy sa budeme cítiť vnútorné nespokojní a prázdni. Určite, snaha vypočuť a pomôcť sa nadovšetko cení, ale nie na úkor vlastných potrieb. Odložiť svoje záležitosti nabok len preto, aby na nás okolie krivo nehľadelo, je len dôkazom toho, že človek nemá dostatok úcty voči sebe samému. Byť v očiach druhých milým a priateľským človekom ochotným pomôcť sa však nevylučuje s kombináciou zostať sám sebou a zachovať si svoju pravú tvár.