V čom spočíva ľudské šťastie a kde hľadať duševnú rovnováhu? Odpoveď prinášame prostredníctvom osobných príbehov dvoch žien. Zhodou okolností sú obidve Evy. Navzájom sa síce nepoznajú, ale okrem mena majú toho spoločného viac. Sú presvedčené, že šťastie treba hľadať vo vnútri a že najpodstatnejšie pri tom je, aby sme sa mali radi takí, akí sme. Jednoducho – aby sme boli so sebou spokojní.
Eva Petranová (45),
Liptovský Mikuláš, šéfredaktorka týždenníka MY Liptovské noviny
Nielen rodina, ale aj kolegovia a priatelia jej vzdávajú hold za to, ako dokáže s chladnou hlavou riešiť problémy a obstáť pri ťažkých skúškach osudu. Učila sa to vekom, s pribúdajúcimi skúsenosťami a zmenou rebríčka hodnôt.Keby ste sa opýtali jej manžela, aká je, povedal by vám: „Samostatná, v každej situácii si vie poradiť a doma je občas priečna. Ale najmä vtedy, keď ma chce o niečom presvedčiť a ja mám opačný názor. Nerád to priznávam, no napokon sa vždy ukáže, že pravdu mala ona.“ Dcéra Ivana by zase vtipne poznamenala, že mama je večný workoholik, ktorý zanedbáva svoje materské povinnosti. Napokon však vážne dodala: „Je mojím kompasom. Za každých okolností mi ukáže správnu cestu.“ Podobne ju vnímajú aj kolegovia a priatelia. Vidia v nej vyrovnanú ženu, ktorá – nech má akýkoľvek problém, či už doma, alebo v práci –, pôsobí pokojne a snaží sa ho riešiť bez zbytočných stresov.„Nebola som taká vždy. Na základnej a strednej škole som sa cítila skôr utiahnutá, plachá a hanblivá. Často som rozmýšľala nad tým, čo budem robiť, keď ochoriem, keď príde zemetrasenie, keď ma neprijmú na vysokú školu. Kedysi som si myslela, že človek môže byť vyrovnaný vtedy, ak je zdravý, krásny, múdry, bohatý a všetko sa mu darí. A ja som videla na sebe len veľký nos, krátke nohy, pehy či vlnité vlasy, z ktorých som mala neskutočné komplexy. Z tých vlasov mám komplex dodnes, preto si ich už vyše dvadsať rokov každý deň žehlím – s tým sa asi nevyrovnám nikdy,“ smeje sa Eva. Koncom strednej školy začala čítať knihy a články s návodmi, ako byť šťastný. Po čase sa prestala zaoberať výzorom a vecami, ktoré sa nedajú zmeniť ani ovplyvniť. „Prijala som sa taká, aká som – aj s veľkým nosom. To však ani zďaleka nebol dôkaz toho, že som vyrovnaná. Čakali ma ďalšie skúšky života...“