Talent a nadšenie
Kate Winslet má úžasný talent, patrí medzi tých niekoľko herečiek, ktoré vstúpili do nášho podvedomia. Veď kto by mohol zabudnúť na silný emocionálny zážitok, ktorý nám priniesla ako Rose vo filme Jamesa Camerona Titanic? Väčšina mladých herečiek by sa v jej situácii stala obeťou sirén slávy. Keď Hollywood rozvinie svoj červený koberec, je ťažké povedať nie. A práve pre schopnosť urobiť to je Kate Winslet unikátnou. Nikdy si nedovolila podľahnúť stereotypu. Jej kariéra je úplne iná ako kariéra ostatných herečiek a vkus, s ktorým si vyberá úlohy, skvele dopĺňa úžasnými hereckými výkonmi. S príchodom ďalších a ďalších výborných úloh, ktoré dostávala vďaka svojmu talentu a obrovskému nadšeniu, rástla aj jej sebadôvera. Kate však so sebou nikdy nebola úplne spokojná.
Jej krása predstavuje perfektnú rovnováhu medzi modernosťou a prirodzenosťou. Kate ide s dobou a jej profesionálna kariéra a osobný život jej zabezpečujú neustály rast popularity. Na ceste za úspechom smerovala od samého počiatku k najvyšším métam. Už ako jedenásťročná študovala herectvo na Redroofs Theatre School. O niečo neskôr hrala v britských televíznych seriáloch. Výraznejšie na seba upozornila v roku 1994 vo filme Nebeské stvorenia, do ktorého ju obsadil režisér Peter Jackson. Film je príbehom dvoch dievčat v tínedžerskom veku s veľmi rozvinutou predstavivosťou. Filmový šarm Kate v ňom bol taký fascinujúci, až pôsobil rušivým dojmom. Najznámejší režiséri sa po premiére začali predháňať s ponukami vynikajúcich úloh zodpovedajúcich jej výraznému talentu. Dvadsaťročná pracovala s režisérom Angom Leeom na filme Cit a citlivosť, v ktorom podala excelentný výkon. Vo filme Michaela Winterbottoma Jude stvárnila úlohu mladej rebelky a v Hamletovi režiséra Kennetha Branagha skvele zahrala postavu Ofélie.
Žena so silným charakterom
Ani po úlohe vo veľkofilme Titanic sa príliv výborných úloh nezastavil. Kate Winslet si naďalej vyberala postavy žien so silným charakterom, úlohy schopné priniesť publiku i jej samotnej intenzívne zážitky a umožňujúce rozvinúť jej herecké nadanie. Mohli sme ju vidieť v úlohe slobodnej matky dvoch malých detí vo filme Hideous Kinky. Obdivovali sme jej výraznú ženskosť vo filme Holy Smoke. Každá jej úloha je náhľadom do sveta jemnosti, pôsobí, akoby sa zastavil čas, predstavuje magický okamih na kilometre vzdialený našim každodenným starostiam. Okamih náhle prežiarený eleganciou, šarmom a krásou. Filmové publikum bolo očarené jej stvárnením mladej ženy nútenej čeliť búrlivému rozchodu v poetickom filme Večný svit nepoškvrnenej mysle, odvážnej matky vo filme Hľadanie krajiny- nekrajiny, ktorej deti inšpirovali J. M. Barrieho napísať Petra Pana, a úlohou mladej Angličanky, ktorá sa vydá do Kaliformie, aby vyliečila zlomené srdce z nenaplnenej lásky. Nech už je žáner filmu, v ktorom hrá, akýkoľvek, komédia, dráma, politický alebo romantický film, Kate Winslet dokáže svoju úlohu stvárniť s úplnou dokonalosťou a zároveň prirodzenosťou. Do svojej úlohy vždy vnesie niečo, čo nie je v scenári.
Kate Winslet k svojim úlohám pristupuje s úžasným nadšením a vitalitou. Jej neprekonateľná šľachetnosť i v tých najchúlostivejších situáciách vypovedá o jej obrovskej láske k filmu a jej úplnom odovzdaní sa tejto profesii. Nedávno hrala vo filme Malé deti matku dvoch detí, ktorá sa príliš nehodí pre materstvo a ktorá si zobrala nepravého muža. Jej postava sa utápa v každodennej rutine obyčajného života až do chvíle, keď stretne atraktívneho muža a vtedy neváha podľahnúť vášnivej milostnej afére. Kate nikdy predtým nehrala úlohu podobnú postave pani Bovaryovej, úlohu ženy, ktorá sa úplne vzdala a ktorá nevyvoláva pocit empatie. Napriek tomu jej stvárnenie tejto postavy doslova vyráža dych.
Režiséri, producenti a spoločnosti si Vás vyberajú a obsadzujú hlavne pre Vašu romantickú povahu. Ste naozaj romantická?
Áno, som veľmi romantická, moje srdce je stále snímané a v tom je aj podstata mojej práce ako herečky. Som emocionálna, vášnivá a to všetko vyjadrujem aj v charakteroch svojich filmových postáv. Romantické je aj moje manželstvo. Stačí, keď manželovi ráno prinesiem šálku kávy alebo ho obdarím inou drobnosťou, on sa mi za to rovnako odplatí. Tieto malé detaily si najviac vážim, pre mňa znamenajú všetko.
Viac ako veľké gestá?
Nezáleží mi na tom, ak ma chce niekto obdarovať „diamantami“. Pre mňa je romantika a život to, že sme s manželom a deťmi na dovolenke niekde na lodi a slniečko práve zapadá. Ja popíjam dobré vínko a deti mi prinesú kvietky, ktoré pre mňa samy nazbierali. Toto je skutočne romantické. V dnešnej dobe to už prakticky nevidieť. Prežila som pár románikov, ktoré boli len „pozlátko“, ale pravá podstata života sa vám odhalí až vtedy, keď stretnete pravého muža.
Veríte v pojem „ten pravý“?
Absolútne. A aj v to, že ho stretneme v istom zlomku svojho života. Vo filme Tresor som sa musela vžiť do postavy ženy, ktorú som stvárnila, aby som dokázala vyjadriť svoje emócie silne, krásne a intenzívne ako ona. Táto žena strávila život hľadaním pravej lásky, mala viackrát zlomené srdce, trpela, ale nakoniec stretla muža svojich snov. Hoci vedela, že on je ten pravý, nedokázala uveriť v skutočnú lásku, až kým sa mu nepozrela priamo do očí. Krása a jednoduchosť tejto predstavy boli aj mojou súčasťou, lebo aj ja som niečo také hľadala. Isté problémy sú však vždy a všade.
Ako dokážete skĺbiť rodinný život s prácou?
Myslím si, že nik nevlastní kľúč k úspechu v manželstve, aj keď každý má predstavu, ako správne prežiť život. Podľa mňa je v dlhodobom vzťahu najdôležitejšia úprimnosť a obojstranné porozumenie. Nikoho sa nesnažte zmeniť, lebo to nie je možné. Ak sa pokúšate meniť vlastného muža, žačnite uvažovať nad tým, prečo ste si ho vybrali, lebo možno nie je pre vás tým pravým. Ja osobne som veľmi šťastná, lebo na svojom mužovi nenachádzam nič, čo by mal zmeniť. A veľmi si ho vážim…
Je podľa Vás okrem lásky dôležitá aj úcta?
Áno. Je to podľa mňa aj určitá sexi kvalita. Lebo vzťah potrebuje mať rovnováhu z oboch strán. S manželom sa spolu veľa smejeme. Pre pár je to jedna z najdôležitejších vecí, vedieť sa zasmiať aj jeden na druhom.
V súčasnosti spolu po prvýkrát filmujete. Funguje to?
Perfektne. Filmujeme v New Yorku Revolutionary Road. Je to príbeh lásky páru z päťdesiatych rokov, ktorý má dve malé deti. Producentom je môj manžel, ale celý projekt som mala v hlave najskôr ja, keď som si prečítala román Richarda Yatesa z roku 1961. Hrdinku April som si zamilovala a chcela som ju hrať. A môj manžel súhlasil. Je to náš prvý rodinný projekt, ktorý je úžasný o to viac, že okrem Sama znovu pracujem aj s Leom.
Boli ste to Vy, kto vybral Leonarda DiCapria pre úlohu Franka?
Áno, chcela som, aby Leo v tomto filme účinkoval, ale rovnaký názor mal aj Sam.
Desať rokov po Titanicu sa zaňho konečne vydáte?
Áno, konečne! Leo je jeden z mojich najbližších priateľov. Sme stále v kontakte a je to v mojom živote veľmi dôležité. Obaja sme chceli spolu znovu pracovať. Žili sme v rovnakej dobe a v rovnakom čase a v rovnakom veku sme sa stali slávnymi. Počas Titanicu sme sa stali dobrými priateľmi a odvtedy sme stále podporovali jeden druhého. V našej brandži je to niečo výnimočné. Okrem toho je Leo vynikajúci muž, ktorý sa vie smiať, je veľmi štedrý, skromný, ale predovšetkým normálny.
Byť normálny je pre Vás kvalita?
„Normálny“ znamená vlastne všetko! Keď nie je niekto normálny, asi sa s ním ťažko zblížim.
Po Titanicu ste sa stali hviezdou. Ako ste prežívali túto skúsenosť?
Tvárila som sa, akoby o nič mimoriadne nešlo a vôbec som nerozmýšľala, prečo sa to stalo práve mne. Inštinktívne som však cítila túžbu ukrývať sa. Bola som mladá, veď som mala len dvadsaťjeden rokov, a nebola som pripravená stať sa slávnou. Istá som si bola jedine tým, že herectvo milujem a že nechcem svoju túžbu hrať potlačiť obrovským náporom slávy. Radšej som si v tom čase vyberala menšie úlohy a myslím si, že mi to pomohlo. Vďaka tomu môžem dnes pracovať na takých filmoch ako Malé deti alebo Prázdniny. Môžem žiť vo svete divadla a cítiť sa jeho súčasťou, mať slobodu pri výbere úloh, či už väčších, alebo menších.
Je to dôvod, prečo ste neprijali úlohu v niektorých veľkofilmoch?
Povedzme, že som toho nechcela robiť veľa v rovnakom čase, aby som sa nestala pre ľudí nezaujímavou. Často sa stáva, že herec ide z úlohy do úlohy a nedokáže si uchrániť trocha tajomstva okolo svojej osoby. Ak celý svet vie, kto ste, a príliš často vás vidia, ako dokážete presvedčiť, že ste niekto iný? Úmysel uchrániť si svoju identitu začínam brať veľmi seriózne.
Aj keď sme sa o Vás veľa dočítali v žurnáloch a magazínoch…
Áno, a hlavne potom, ako prišiel Titanic. A tiež po rozvode s otcom mojej dcérky a aj potom, keď som stretla Sama. Britské médiá zo mňa urobili „anglickú ružu“, lebo sa držím vždy pri zemi. A vediem normálny život. Keď som sa však rozišla so svojím bývalým manželom, usúdili, že to bola moja daň za popularitu. Najbolestnejšie však bolo, že ma označili za zlú matku. Ale kým bola dcéra maličká, kŕmila som ju a starala sa o ňu celý čas. A keď som bola úprimná, začala som médiá nudiť.
Môžete nám opísať obyčajný deň Kate Winslet?
Je to úplne normálny deň. Vstávam o šiestej, osprchujem sa a urobím si kávu. Potom vstáva syn, Sam aj dcéra a spolu sa naraňajkujeme. Spoločne odvedieme deti do školy. Nakúpim potraviny, idem do posilňovne a čítam si knihy alebo texty. Vyzdvihnem deti zo školy a ideme do parku. A veľa varím, lebo varenie milujem. Manžel často hovorí, že by som si pre seba mala nájsť viac času, ale ja mám úlohu matky a manželky rada. Nemá snáď na ňu žena v tejto dobe právo? Znie to možno staromódne, ale túto úlohu mám najradšej. Nerada odchádzam filmovať do zahraničia, aby som nebola ďaleko od rodiny.
Chcete teda zostať „normálnou“?
Mohla by som mať osobného trénera, kuchára, vodiča, telesného strážcu i tri opatrovateľky pre deti. Ale ja to nechcem, lebo by som sa stala niekým iným, niekým typu „tá celebrita“. Taká predstava ma rozčuľuje. Chcem si udržať reálny život, ako ho majú iné matky a ženy. Keď pociťujem nedostatok času, nejdem do posilňovne, ale cvičím doma a s deťmi mi pomôžu moji anglickí priatelia. S varením to zatiaľ zvládam ako normálna žena. Aj ja som vyrastala v rodine a s láskou k jedlu, ktoré mama doma varila pre šiestich.
Vyzerá to tak, že britské médiá sú posadnuté Vašou váhou. Neunavuje Vás to?
Články o sebe nečítam, pretože to, ako vás vidia iní ľudia, môže zmeniť to, ako sa vidíte sami. A to môže byť nebezpečné. V dnešnom svete by vlastne každá žena mala mať veľkosť 0 a ja ani neviem, ako tá veľkosť vyzerá… Som rada, že môžem byť inšpiráciou pre niektoré mladé dievčatá, pretože film a svet módy sú čiastočne zodpovedné za to, ako je vykresľovaný imidž dokonalej ženy. Som preto rada, že môžem prehlásiť, že nie som dokonalá a že jem. Pretože predstava, že herečky by mali byť dokonalé, je mylná. Ony naozaj nie sú.
Čo ste sa naučili ako herečka?
Vždy som bola presvedčená, že treba mať metódu a techniku hrania. Vlastne až dnes, v tridsiatich dvoch rokoch, som sa naučila, že na hranie treba mnoho rozdielnych ciest. Vždy som si preto robila poznámky ako ďalej… A často som sa cítila, akoby som bola úplne zablokovaná. Asi tak, ako sa niekedy cíti spisovateľ pred prázdnou bielou stranou. Preto som často čítala texty znovu a znovu… až mi to vyšlo. Napríklad aj pri filmovaní Titanicu bola moja práca veľmi intenzívna. Veľa som rozmýšľala, aby som porozumela postave, obdobiu i sociálnej minulosti osoby, ktorú som stvárnila, a všetkému tomu, čo s hlavnou hrdinkou súviselo.
Čo vyžadujete od režiséra?
Predovšetkým potrebujem, aby som sa pri režisérovi cítila pohodlne. Musím sa uistiť, že mi porozumie a pomôže vyjadriť to, čo cítim. Vyhovuje mi taký, ktorého príkazy sú mi úplne vlastné. Ale osobnosť musí vyžarovať predovšetkým z vás. Veľmi zlé je pre herca to, ak cíti, že ho do niečoho nútia a on nemôže otvoriť svoje srdce. Tým sa môže všetko pokaziť. Herectvo je totiž len z päťdesiatich percent talent. Z päťdesiatich percent ide o presvedčenie. Ak ho nemáte, nebude to fungovať. Herci tú totiž patetickí ľudia, potrebujú na konci každého dňa od režiséra počuť, že boli vynikajúci. A to je to presvedčenie. Inak to nefunguje a počas hrania sa s tým sám ťažko vyrovnáte.
Nakoniec, máte rada módu?
Ani veľmi nie. V každodennom živote sa chcem skôr cítiť pohodlne. Ale, samozrejme, z hľadiska toho, čo robím, módu milujem. Od minulého roku nosím veľa vecí od Valentina. Je to pre mňa veľké potešenie byť oblečená od pána Valentina osobne. On vie presne, čo robí. Každý milimeter od neho zmení celý váš výzor. Takisto milujem veci od Gucci a Dolce&Gabana, pretože rozumejú ženskému telu, rešpektujú ho a vedia, ako ženu obliecť. Preferujem Joseph pre jeho skvelé malé pulóvre, ktoré mám rada ako svoje malé poklady.
