Domáce násilie je, bohužiaľ, čím ďalej, tým aktuálnejšou témou naprieč celým svetom. Pandemické opatrenia sú síce z epidemiologického hľadiska bezpečné, no izolácia sa stala pre obete domáceho násilia veľmi nebezpečnou situáciou, čoho dôsledkom je aj rapídny nárast počtu prípadov naprieč celou Európou. Ženy častokrát nevedia presne rozoznať, čo sa už považuje za domáce násilie, keďže násilie má skutočne mnoho podôb – okrem fyzického to môžu byť aj sociálne, ekonomické, sexualizované formy násilia, ale aj psychické týranie, ktoré je považované za oveľa horšiu formu. „Fyzické násilie má začiatok a koniec, kde v prípade psychického násilia ako ponižovanie, pohŕdanie, zhadzovanie pred deťmi a podobne ide o dlhodobý stav. Je to akési „vtláčanie do jej hlavy“, že práve ona je tá zlá, a podľa toho sa má aj správať,“ opisuje situáciu riaditeľka Aliancie žien Slovenska, Katarína Farkašová. Zapojte sa aj vy do osvety v rámci kampane Za zatvorenými dverami a podieľajme sa tak spolu na zmenách, na ktorých záleží!
Simona Salátová: S Avonom sme sa rozhodli o tejto silnej téme hovoriť nahlas. Ide o skutočne dôležitú tému, aj keď nie veľmi príjemnú. Ľudia samozrejme prejavia ľútosť, podporia organizáciu. Avšak prečo je dôležité, aby sme o tom ako spoločnosť vedeli viac?
Katarína Farkašová: Keď sme začínali približne pred 25 rokmi s non-stop linkou SOS, prvé telefonáty boli typu „doma zažívam to a to, je toto domáce násilie, o akom sa teraz toľko hovorí?“. Veľkú zmenu priniesla mediálna kampaň mimovládnych organizácií „Piata žena“, ktorá vychádzala z aktuálneho sociologického prieskumu, že každá piata žena zažíva násilie od svojho partnera, priateľa, manžela alebo exmanžela, a niektoré ženy to zažívajú dokonca celý život, nie iba raz. Tie otázky na linke SOS boli spočiatku o základných informáciách. Dnes sa už o problematike vie toľko, že ženy sa pýtajú na konkrétne veci, napríklad právneho charakteru. A volajú aj ich rodinní príslušníci i priatelia. Myslím si, že čím viac sa o tom bude hovoriť a čím ďalej sa nám podarí ovplyvniť legislatívu, ktorú sme už raz veľmi zásadne ovplyvnili v roku 2002, o to bude Slovensko bezpečnejšou krajinou pre ženy a hlavne pre deti.
Simona Salátová: Je úžasné, že aj v tomto ťažkom období sa prejavila sila ľudí, ktorí vedeli, že sa domáce násilie deje a o čo sa teda jedná. Mňa veľmi zaujalo, čo si sama hovorila, že ženy vám volali s tým, že nevedeli presne identifikovať, či ide už o násilie. Stretávaš sa ešte v súčasnosti s názormi typu „raz za mesiac to vydržím, veď k deťom je dobrý“ a podobne?
Katarína Farkašová: Keďže to násilie prebieha v istom cykle a ide o opakujúce sa situácie, po každom cykle stráca žena kus sebavedomia a ostane jej už len nádej. Stretávame s tým, že ženy sú v štádiu, kedy ešte nevnímajú ten opakujúci sa cyklus. Nie sú ešte odhodlané s tým niečo spraviť.
Simona Salátová: Prečo ženy napriek všetkým týmto okolnostiam vo vzťahu zotrvávajú, veria a dúfajú, že sa niečo zmení?
Katarína Farkašová: Lebo obdobia intenzívneho násilia sú neskôr často prekrývane tzv. medovými týždňami, kedy násilník jednoducho vidí, že to prehnal a zrazu dokáže byť láskavý, milý. Je úžasný a žena si teda povie, že je presne taký, ako keď si ho vybrala, a že mu dá ešte jednu šancu. Ona mu odpustí, spraví za tým hrubú čiaru a sľúbi si, že už nedopustí, aby sa to zopakovalo. Ak on jej povie, že je tučná, tak ona ide schudnúť. Keď jej povie, že je chudá, ona ide pribrať. Keď jej povie, že nevie variť, tak sa to ide naučiť. Ale postupne jeho „úžasnosť“ začne vyprchávať napriek jej snahe a začnú sa objavovať jeho prejavy kontroly, zneužitia moci a znovu ju začína obviňovať a napádať. A celý situácia smeruje k ďalšiemu výbuchu násilia.
Simona Salátová: Bohužiaľ, obeťami domáceho násilia nie sú len ženy, ale veľakrát aj ich deti, ktoré na ktoré majú takéto negatívne vnemy obrovský dopad. Na ne sa ale častokrát zabúda.
Katarína Farkašová: Toto je v skutočnosti moja srdcová záležitosť odkedy som sa prvýkrát stretla so psychologickým posudkom, ktorý zaznamenal, že dieťa zažíva presne to isté čo matka, pričom na neho násilník nemusel ani zdvihnúť ruku. Hovorí sa, že dieťa je šťastné vtedy, keď je šťastná matka. Dieťa totiž každým pórom svojho tela preciťuje to, čo zažíva matka, či už je to pocit neistoty alebo pocit strachu o matku. Snaží sa v tom zorientovať. Aj bežná hádka pre dieťa znamená, že sa „trhá jeho nebo“. Pre dieťa je to veľmi náročne, snaží sa tomu porozumieť, navyše sa o tom v rodine nehovorí, je to tzv. spoločné tajomstvo. Dieťa musí korigovať svoje emócie, musí sa navonok tváriť, ako keby sa nič nedialo. Už len to, že s takou nenormálnou situáciou musí dieťa narábať tak, ako keby bola normálna, môže viesť k istým poruchám psychickým, fyzickým, behaviorálnym i kognitívnym, čo môže ovplyvniť celý život dieťaťa. Okolo domáceho násilia je stále ešte veľmi veľa tabu a veľa mýtov. Jedným z mojich najviac neobľúbených mýtov je to, že „síce bije ženu, ale je to dobrý otec“. Áno, dieťa potrebuje otca, ale nepotrebuje násilníka.
Simona Salátová: Verím, že to bude pre nás všetkých výzva, aby sme si viac všímali deti okolo nás, aby sme viac riešili, keď sú príliš ticho, aby sme skúmali, ako sa naozaj cítia a verili im, keď im veriť treba.
Avon ani organizácie nedokážu za ženu vysloviť jej rozhodnutie. Sú tu však pre každú ženu, ktorá naberie odvahu povedať „nie“ násilníkovi. Zapojiť sa do silnej myšlienky a pomôcť tak ženám môžete aj vy. K bezpečnejším zajtrajškom vedú malé kroky. Podporte túto iniciatívu aj vy kúpou a nosením Avon symbolu proti domácemu násiliu. Avon sa tiež zaväzuje, že z každého predaného symbolu venuje finančné prostriedky organizáciám podporujúcim túto iniciatívu. Aj malými gestami totiž môžeme prispieť k veľkým zmenám!
Ak sa chcete o problematike dozvedieť viac, navštívte stránku www.alianciazien.sk a podporte iniciatívu na www.avon.sk. Na každej zmene záleží!
Najdôležitejšie pre ženu zažívajúcu domáce násilie je uvedomiť si, že si takou situáciou prechádza. Priznať si, že to čo zažíva nie je v poriadku, že to nie je jej chyba, a že si zaslúži plnohodnotný, šťastný a predovšetkým bezpečný život. „Pamätajte nato, že to nie je vaša vina ani vaša hanba, nemôžete zato. Nikto nemá právo sa k vám správať násilne alebo vás nebodaj týrať. Prelomte mlčanie, povedzte to niekomu. Máte právo na život bez násilia, v bezpečí a v pokoji. Neospravedlňujte svojho násilníckeho priateľa, nezľahčujte situáciu. Násilie neubúda, zvyčajne sa len zhoršuje. Existujú organizácie a v nich ľudia, ktorí vám vedia pomôcť, nájsť cestu k tomu, ako zmeniť svoj život,“ odkazujú spoločne Aliancia žien, Aspekt a ProFamilia.
