Profily&Rozhovory

Ty to dokážeš!

Asi by sme mali začať rokom jej narodenia. Ako ale Mary Kay Ash vravievala, žena, ktorá prezradí svoj vek, prezradí čokoľvek. Zostaneme teda pri tom, že v roku 1963, kedy založila svoju spoločnosť, bola v zrelom veku… O jej súkromnom živote povieme tiež iba stručne, že bola trikrát vydatá a mala tri deti, všetky z prvého, nie príliš vydareného manželstva. Ďalšie dve svoje manželstvá vždy hodnotila slovami lásky.

„Ak budete veriť vo veľké veci, veľké veci sa budú naozaj diať. Verte v úspech.Zázraky sa dejú!“

K detstvu a mladosti Mary Kay sa však aspoň na chvíľu vrátime, lebo v mnohom ovplyvnili jej ďalšie rozhodovanie a konanie. Keď mala sedem rokov, vrátil sa domov jej otec, ktorý sa tri roky liečil v sanatóriu na tuberkulózu. Jeho stav sa síce zlepšil, no pracovať už nemohol. Celá starosť o rodinu zostala na matke, starosť o domácnosť na malej Mary Kay. Ani jej ale nenapadlo sťažovať sa, naopak, byť tým, kto za všetko doma zodpovedá, ju bavilo. Matka, aby jej pomohla úlohu zvládnuť, ju neustále povzbudzovala: Ty to dokážeš! Táto jednoduchá, ale nesmierne dôležitá veta ju sprevádzala detstvom a zostala s ňou celý život. Spomienky na matkinu vieru v jej schopnosti a na to, čo jej celé roky vštepovala, sa Mary Kay vracali vždy, keď sa zdalo, že niečo nezvládne alebo keď ju pochybovačné hlasy odrádzali od realizácie jej sna. Dokážeš to, hovorila si aj vtedy a táto veta sa stala denným mottom spoločnosti Mary Kay…

Všetci sú vítaní – najmä ženy

Keď dala Mary Kay po dvadsiatich piatich rokoch výpoveď vo firme, v ktorej pracovala ako školiaca riaditeľka, malo to veľmi prozaický dôvod – muž, ktorého práve vyškolila, postúpil na vyššie miesto s dvojnásobným platom, aký mala ona. „Preskočil“ ju, pretože bol – muž. Nebolo to po prvýkrát, čo sa s podobným postojom stretla. V tých časoch bol celkom bežný dokonca aj v Amerike (a, nenahovárajme si opak, dodnes nie je prekonaný). Svoju vlastnú spoločnosť sa preto rozhodla vytvoriť tak, aby v nej princíp mužskej nadradenosti nemal najmenšiu šancu na úspech. Ako sama vravela, nezaujímajú ju ani doláre, ani centy. Jej hlavným záujmom bolo ponúknuť ženám príležitosti, aké inde neexistovali. Zamerala sa v tom čase na takmer nepredstaviteľnú vec – založiť spoločnosť, ktorá poskytne ženám možnosť niečo dokázať, ponúkne im priestor na sebarealizáciu, na využitie ich schopností a talentu.

„Neexistuje dôvod, prečo by žena nemala uspieť vo svete biznisu. Všetko, čo potrebuje, je intuícia, predvídavosť, obchodné zručnosti, odvaha, rúž, správny odhad, neústupčivosť a počítač.“

Spolu s tým im vytvorila aj reálnu šancu dosiahnuť úspech priamo úmerný ich schopnostiam a snahe – a keď úspech, tak vyjadrený aj zodpovedajúcim príjmom a zvyšujúci sebavedomie každej ženy. Ešte predtým, než svoju firmu uviedla do prevádzky, Mary Kay vedela, že sa bude riadiť zlatým pravidlom a že bude mať nielen svoje motto, ale aj svoj produkt – kozmetické výrobky. Veď ktorý iný výrobok sa ako tovar na ponúkanie a predaj do ženských rúk viac hodí? Niežeby na dverách jej spoločnosti bolo napísané, Muži tu nemajú čo robiť. Ten pomyselný nápis vyzeral inak: Všetci sú vítaní, najmä ženy…

Piatok trinásteho

Viete si predstaviť lepší dátum ako piatok trinásteho, kedy začať s niečím celkom novým? Ťažko povedať, či sa na piatok trinásteho dívajú s dávkou nedôvery aj v Amerike, ak áno, potom je spoločnosť Kozmetika Mary Kay vyjadrením toho, že k piatku trinásteho pristupujeme so zbytočnými predsudkami. Kozmetika Mary Kay začala svoju úspešnú cestu v piatok 13. októbra 1963 v americkom Dallase. Vedenie rodinnej firmy tvorili Mary Kay a jej dvadsaťročný syn Richard; ponuku predstavoval základný kozmetický rad a niekoľko málo ďalších skrášľovacích prostriedkov; o šírenie myšlienok spoločnosti sa staralo deväť kozmetických poradkýň. Všetko vyzeralo ako jedno veľké dobrodružstvo s neznámou pointou, čo mnohých viedlo k nie práve najoptimistickejším prognózam. Mary Kay a jej prví spolupracovníci však vstupovali do tohto „dobrodružstva“ s úžasnou devízou – veľkým nadšením a pevným presvedčením, že to, čo robia, a ako to robia, musí fungovať. Že je to odsúdené na úspech…Existuje jeden mimoriadne spoľahlivý kritik a hodnotiteľ, čas.

„Existujú štyri druhy ľudí: tí, ktorí niečo uskutočňujú; tí, ktorí to sledujú; tí, ktorí sa čudujú, čo sa stalo; tí, ktorí ani nevedia, že sa niečo stalo!“

Ten dal Mary Kay a jej štýlu a princípom podnikania za pravdu. Dnes je Kozmetika Mary Kay medzinárodná spoločnosť so zastúpením v mnohých krajinách celého sveta, Slovensko nevynímajúc. Má niekoľko stotisíc kozmetických poradkýň, z ktorých každá funguje ako nezávislá podnikateľka. A má takmer sto rôznych výrobkov v ponuke (bez rôznych variácií odtieňov toho istého výrobku), čo znamená, že priemerne má každá poradkyňa viac výrobkov, než mala celá spoločnosť v deň svojho „narodenia“. Jej zakladateľka, Mary Kay Ash, získala nejednu poctu a nejedno ocenenie. Televízni diváci v Amerike ju dokonca zvolili za Najlepšiu ženu-podnikateľku 20. storočia. Úprimne ju to tešilo, no najväčšiu radosť je spôsobovalo čosi celkom iné: že sa jej sen zmenil na skutočnosť. A že sa stal snom rovnako úspešne zmeneným na skutočnosť tisícok ďalších žien.

Viera, rodina, kariéra

Ten, kto mal šancu spýtať sa Mary Kay, aký je jej recept na úspech, dostal jednoduchú a jednoznačnú odpoveď: na prvom mieste viera, na druhom rodina, na treťom kariéra. Celý život bola presvedčená, že tým, kto má úspech kozmetiky Mary Kay „na svedomí“, je Boh – a že nad ňou držal ochrannú ruku, pretože úmysel vytvoriť práve takúto spoločnosť považoval za správny. Celý život bola zároveň presvedčená, že popri Bohu je to rodina, ktorej by malo byť v živote človeka vyhradené najdôležitejšie miesto. Lebo, ako pri každej príležitosti prízvukovala, ak ste na ceste za úspechom stratili rodinu, o akom úspechu hovoríte? Kariéra je síce dôležitá, nesmie však prevalcovať všetko ostatné a už vôbec nie váš rodinný život. Ako mohla pri prednostnom záujme o rodinu úspešne zvládať aj kariéru? Alebo, inak povedané, ako dokázala úspešne sedieť na niekoľkých stoličkách? Jej odpoveď by zase bola v podstate jednoduchá: stanoviť si priority, rozdeliť si podľa nich každý deň a podeliť sa o čo najviac povinností. Napríklad s ostatnými členmi rodiny. Ak ich zapojíte do každodenného chodu domácnosti, nič zlé sa im nestane. Práve naopak. Ak si sama pre seba spravíte na každý deň zoznam

„Som presvedčená, že nadšenie bolo mojou najdôležitejšou výhodou na začiatku mojej kariéry. Nadšenie je nákazlivé. Naozaj verím, že ak človek robí veci s nadšením, sám bude nadšený. A nie iba jeden deň, no celý život.“

najdôležitejších pracovných úloh, ktoré by ste mali splniť (úplne stačí, ak ich bude šesť; príliš dlhý zoznam by mohol byť skôr demotivujúci), nič zlé sa zase nestane vám. Práve naopak… A ešte jednu zásadu by Mary Kay iste zduplikovala: že najcennejšia veličina, ktorú máte k dispozícii, je čas. Túto hodnotu netreba devalvovať zbytočnosťami. K tým podľa nej patrilo aj neskoré vstávanie, preto založila skutočne špecifický Klub o piatej, teda klub tých, čo vstávajú o piatej hodine rannej…

Zlaté pravidlo

Vráťme sa teraz k spoločnosti Kozmetika Mary Kay, lebo tá najlepšie vystihuje názory, predstavy, ale aj životné postoje svojej zakladateľky. Povedané jej slovami, úspešní ľudia musia mať v sebe predovšetkým nadšenie pre istú vec, disciplínu, odhodlanie pracovať, pomáhať druhým a učiť sa, cieľavedomosť a umenie oceniť druhých. Úspešná spoločnosť musí mať silnú základnú filozofiu, vďaka ktorej je schopná prežiť všetko, dokonca aj prípadné veľké zmeny. Filozofia spoločnosti Mary Kay tkvie v troch jednoduchých a krásnych ideách. Na vrchole princípov spoločnosti je takzvané zlaté pravidlo, teda zásada správaj sa k druhým ľuďom tak, ako by si chcel, aby sa oni správali k tebe. Inak povedané princíp Go–Give (ísť a dávať), v spoločnosti Mary Kay uplatňovaný nielen vo vzťahu kozmetická poradkyňa – zákazníčka, ale rovnako aj vo vzťahoch medzi jednotlivými poradkyňami, ktoré si vzájomne radia, odovzdávajú si skúsenosti, pomáhajú si. Druhým pravidlom je spomínaný rebríček priorít: viera na prvom, rodina na druhom, kariéra na treťom mieste. A tretím základným kameňom je dôvera v úžasný potenciál, ktorý v sebe má každý človek – len tento potenciál treba „vytiahnuť“ von.

„Ak bude Boh na prvom, rodina na druhom a kariéra na treťom mieste, všetko bude fungovať. Na sklonku života nebude záležať na tom, koľko peňazí ste zarobili, aký veľký máte dom či koľko máte áut. Až nás Boh zavolá, a ten deň určite príde, budeme sa sami seba pýtať, či mal náš život zmysel.“

Najlepšími pomocníkmi pri tom sú povzbudenie, motivovácia a ocenenie, vyjadrenie zaslúženého uznania. Čo sa týka oceňovania, aj pri jeho „vymýšľaní“ bola Mary Kay Ash originálna. Vychádzajúc z presvedčenia, že súťaž je najúčinnejšia vtedy, keď človek súťaží sám so sebou, nepozná systém odmeňovania podľa Mary Kay iba prvé tri miesta – to by bolo málo motivujúce. Odmenený je každý, kto splní dopredu určený cieľ. A ceny, ktoré v určenom cieli čakajú, sú vyberané tak, aby svojim držiteľkám spravili radosť. Aby to boli prekvapenia rovnako nečakané a rovnako príjemné ako tie, čo našla vo svojich orieškoch Popoluška. O veľkej sláve, pompéznosti a potlesku, ktorý k takýmto večerom pre najlepších priamo v sídle firmy v americkom Dallase patrí, ani nevraviac.
Stretnúť v centrále v Dallase ženu s diamantovou brošňou v tvare čmeliaka znamená stretnúť niektorú z najúspešnejších poradkýň spoločnosti Kozmetika Mary Kay. Čmeliak sa v nej stal symbolom úspechu. Je stelesnením motta spoločnosti: Dokážeš to! Podľa záverov, ku ktorým prišli leteckí inžinieri, by totiž čmeliak vôbec nemal byť schopný lietať. Napriek tomu, lieta…

Predstavte si útulnú kaviareň v starej Prahe. Posedávajú v nej dvojice a skupinky ľudí. Zhovárajú a smejú sa, vymieňajú si pohľady a gestá. A kdesi bokom sedí mladá žena. Pred sebou má skicár a popri malých dúškoch zeleného čaju zachytáva dianie okolo seba. Tak, ako to vidí ona. Ako vníma vzťahy a obsahy rozhovorov, to, ako ľudia nakláňajú hlavy, a pohyby ich rúk. Kreslí pre seba. Pre svoje potešenie. Kreslí, čo vidí a čo cíti. Zdá sa vám, že hovorím o filmovej hrdinke, utiahnutej umelkyni, ktorá čaká na začiatok svojho veľkého príbehu? Vôbec nie. Hovorím o Šárke Osmančíkovej, úspešnej mladej žene, majúcej nevšednú záľubu, ktorá je však krásnou súčasťou jej osobnosti.
„Fotografia môže zachytiť momentálne diane, no kresba je vyjadrením môjho videnia toho, čo sa predo mnou odohráva. Počas jedného z mojich pobytov v Amerike som mala možnosť oboznámiť sa bližšie so svetom Disneyho postavičiek, ktoré sú jednoduché a zložité zároveň. Vedia povedať o nás a o svete, ktorý nás obklopuje, tak veľa. Raz sa mi dokonca stala zvláštna príhoda. Sedela som na brehu Tichého oceánu. Neďaleko mňa bola černošská rodina s deťmi. Manželia sa hádali a ja som kreslila. Pani náhodou prechádzala okolo mňa a keď zbadala moju kresbu, spýtala sa, či sú to oni s manželom. Zavolala ho, výkres si vzali a ďalej šli po pláži pozerajúc na kresbu a smejúc sa nad tým, ako boli kýmsi neznámym zachytení.“

Šárka na svojom súčasnom poste pôsobí rok a niečo, no k značke Nokia si vytvorila srdcový vzťah už na strednej škole. Jedného dňa si uvedomila, že by raz pre túto fínsku spoločnosť rada pracovala. Aby mala svojmu budúcemu zamestnávateľovi čo ponúknuť, rozhodla sa študovať angličtinu v kombinácii s fínštinou. Osud to zariadil tak, že keď Šárka získala štipendium na štúdium vo Fínsku, dostala sa do malého mestečka Mänttä, čuduj sa svete, neďaleko sídla Nokie.
„Pri výbere štúdia som uvažovala pragmaticky. Vedela som, že ovládať cudzie reči je dnes základným predpokladom na úspešné uplatnenie sa v medzinárodných spoločnostiach. Študovať angličtinu teda bolo samozrejmosťou. Fínština mi mala zaistiť konkurenčnú výhodu, predsa len, je to jazyk, ktorým nehovorí až tak veľa cudzincov. Pobyt vo Fínsku, ktorý bol súčasťou môjho štúdia, mi navyše dovolil nahliadnuť do života týchto inak uzavretých ľudí. Uzavretých a opatrných. Ale aj čistých a v dnešnom svete až neskutočne čestných. Avšak v okamihu, keď si získate ich dôveru, získavate priateľov na celý život.“
Šárka potom hovorí o tom, v čom sme si s Fínmi podobní. Že si svoju samostatnosť vybojovali vlastne len nedávno, že mali – podobne ako my – po svojom boku krajinu, ktorú museli slepo nasledovať a bez výhrad obdivovať. Spomína na svoj výlet do Laponska, ktorý podnikla s priateľmi a počas ktorého opäť zakúsila, aké podoby môže mať život ľudí v rôznych kútoch sveta.

Ak sa Šárky Osmančíkovej spýtate, ktoré ďalšie reči okrem angličtiny a fínštiny ovláda, s obdivuhodnou, možno i nasledovaniahodnou sebareflexiou začne nahlas premýšľať: „Veru neviem, či môžem povedať, že niektorú cudziu reč skutočne ovládam. Fínština napríklad má šestnásť pádov. Vedieť ich správne používať, to dokáže málokto. Čím dlhšie sa cudzí jazyk učím, tým väčšmi si uvedomujem, aké náročné je vniknúť do jeho tajov a zákutí, porozumieť všetkým nuansom tak, aby som mohla povedať, že ho skutočne ovládam.“
To hovorí žena, ktorá viac ako rok pôsobila na poste tlmočníka a prekladateľa bývalého českého prezidenta Václava Havla a ktorá stála pri preklade takých významných prejavov, aké mal tento muž napríklad v NATO či pred americkým Kongresom. Žena, ktorá dokončila diplomovú prácu z americkej literatúry na Harvarde a ktorej ďalšou srdcovou záležitosťou je pychologická dráma. „Literatúra s touto tematikou mi je blízka, podobne aj filmy zamerané na medziľudské vzťahy, ich zložitosť i dôležitosť.“ Je teda zrejmé, že Šárka svoje voľné chvíle trávi aj s knihou či kvalitnou kinematografiou.

Dozvedela som sa i to, že si veľmi rada zabehne maratón. Kedysi vraj pravidelnejšie, teraz už len zo dvakrát do týždňa. Priznáva tiež, že beh je pre ňu fyzickým i psychickým relaxom. Tak, ako je to vyjadrené vo filme Po čom ženy túžia, keď Mel Gibson a Helen Hunt pripravujú kampaň pre nemenovanú športovú značku. Hrdinka ich reklamy beží po asfaltke, ktorej je jedno, čím je a aká je. Ceste nezáleží na tom, či je žena po nej bežiaca upravená, úspešná, vydatá či bezdetná. Žena je pri behu sama sebou a sama so sebou. Preto má Šárka Osmančíková rada maratónsky beh.

Na otázku, čo alebo koho obdivuje, odpovedá Šárka Osmančíková takto: „Ženy, ktoré v živote niečo dokázali. Ako Elisabeth Arden. Začínať z ničoho a dopracovať sa k naplneniu svojho sna, zároveň byť dobrou matkou, manželkou, priateľkou, podávať vynikajúce pracovné výkony, mať nápady. Pritom všetkom byť ešte citlivou, nežnou, chápajúcou, milujúcou a zároveň vedieť obstáť vo svete, kde vládnu muži.“ A akému typu mužov je táto nevšedná mladá žena ochotná venovať svoju ženskú pozornosť? „Muž má byť skutočným mužom. Svojimi postojmi, názormi, svojou schopnosťou byť takou osobnosťou, ktorú by žena mohla obdivovať, človekom, ktorého si možno vážiť a na ktorého sa možno spoľahnúť.“

Nie je bežné stretávať sa so ženami, ktorým by bol vlastný taký pohľad a prístup k životu, aký má manažérka pre marketing a public relations pre ČR a SR Šárka Osmančíková. Pritom aj vo svojom profesionálnom pôsobení uplatňuje svoje osobité videnie. Nokia je uznávaná svetová značka. Ročne prichádza so štyrmi desiatkami nových modelov. To znamená, že ak sa majú ujať na trhu a obstáť v konkurencii ďalších značiek, mali by sa odlišovať a zároveň priťahovať pozornosť. „Nemusím ovládať všetky technické detaily, na to máme špecialistov, technikov. Oni ma zasvätia a mojou úlohou je potom telefón predstaviť verejnosti. Pritom sa vždy snažím predstaviť si konkrétneho človeka, ktorý kráča ulicou, ktorý má svoj život, svoje potreby a ktorý potrebuje mať aj svoj telefón.“ Ako pri takom množstve modelov a množstve užívateľov telefónov dokážu odhadnúť, aké má ktorá skupina ľudí očakávania? „Uplatňujeme naše poznanie trhu, vieme, ktorá časť populácie reaguje na módu a s ňou súvisiace aspekty, ktorá časť populácie žije hudbou a svetom, ktorý k hudbe patrí, ktorá časť populácie potrebuje technické vymoženosti, vyššiu formu mobilnej komunikácie. Podľa toho vyberáme typy mobilných telefónov a komunikačnú stratégiu k nim sa viažucu.“

Šárka Osmančíková dosiahla to, po čom túžila na prahu svojej dospelosti. Pracuje pre značku, ku ktorej pociťuje hlboké sympatie. Pýtate sa, či je šťastná? Spýtala som sa jej to aj ja. Povedala: „Myslím, že áno. Lebo na to, aby bol človek šťastný, potrebuje nielen robiť veci, ktoré má rád, ale aj vedieť, že nič dôležité nechýba tým, ktorých má rád. Teraz to tak je a to môžem považovať za šťastie.“