Krása

Žiarliť sa dá na kohokoľvek. Počas života stretneme celý kopec vhodných objektov. Od mladšieho súrodenca cez spolužiakov, kamarátky, partnerovu matku, jeho kolegyňu či vlastných potomkov a osoby, ktoré s nimi žijú. Z tohto stručného zoznamu objektov je jasné, že vek nehrá podstatnú úlohu. Nezachráni nás ani to, že sme presvedčení, že v detstve sme nikdy nežiarlili. Ak si nepomínate, že ste ako dvojročná na pieskovisku udreli Zuzku po hlave, rozplakali sa, keď ste zistili, že nejaká Janka má krajšie šatôčky ako vy, alebo vykmásali mladšiu sestru za vlasy, klobúk dolu. To však neznamená, že červík žiarlivosti nezaútočí na vašu myseľ i telo nikdy. V súčasnosti je moderné pripúšťať si svoje negatívne vlastnosti. Preto nemáme problém navštíviť psychológa a rozobrať problém vlastnej nedokonalosti. Priznaniu, že máme sklony k žiarlivosti, sa väčšinou nebránime. Keď však vzduchom preletí slovo „závisť“, naježíme sa a začneme prskať ako mačky. Žiarlivosť je však rodnou sestrou závisti a obe v našej mysli zvyčajne šarapatia ruka v ruke. Iste máte na pracovisku kolegyňu. Nedarí sa jej pracovne len tak náhodou viac ako vám? Vždy má všetko pripravené, občas sa jej ujde nejaká tá pochvala od nadriadeného, je šťastne vydatá, má vzorne vychované deti, a ak ešte aj dobre vyzerá a chodí pravidelne do posilňovne, je tým najvhodnejším adeptom na zmes pocitov, ktoré v kolektíve svojou prítomnosťou vyvoláva. Žiarlivosť je vo svojej podstate zdravá a prirodzená. Jej cieľom je chrániť sociál­ne väzby. Dokazujeme tak, že to, čo nás s niekým spája, nám nie je ľahostajné. Problém vzniká, keď tento postup zapríčiňuje utrpenie iného človeka. A ako to býva, trpí človek, s ktorým si väzbu chceme ochrániť. Útechou, aj keď slabou, môže byť to, že obeťou tohto pocitu nie sme len my. Žiarlivosť sa vyskytuje aj v ríši zvierat. Zoopsychológovia urobili jednoduchý pokus. Samozrejme, na podobné výskumy sú najvďačnejšie tvory – opice. Skupina žijúca vo voliére sa riadila podobnými pravidlami ako vo voľnom prostredí. Vodcom bol najstarší a najsilnejší samec. Jeho úloha spočíva v ochrane ostatných samcov a samíc s mláďatami pred vonkajším nebezpečenstvom rovnako, ako aj zabezpečovať medzi nimi poriadok. Opičí kolektív žil v pokoji až do chvíle, pokým sa vedci nerozhodli vniesť rušivý element. Umiestnili ho za sklenenú stenu, aby skupina nezaregistrovala zvuky ani pach. Rušivo nemal pôsobiť nikto iný ako cudzí samec, rovnako statný ako vodca. Keď vodca zaregistroval na svojom území konkurenta, doslova stratil rozum a začal útočiť na členov skupiny. Provokoval k bitke iných samcov, prenasledoval samice, bil mláďatá. Skupinu zachránilo len to, že žila v umelom prostredí. Vo voľnej prírode by väčšinu členov, ktorých ešte donedávna ochraňoval, pozabíjal. Pravdu povediac, ľudské správanie sa od reakcií žiarlivého opičieho náčelníka veľmi nelíši. Strach zo straty teritória a príslušných väzieb spôsobuje, že človek stráca kontrolu nad sebou samým. Výsledok? Zanecháva po sebe spúšť. Hádky, výčitky, obvinenia, slzy, facka, bitka sa môžu vystupňovať až po zabitie. Dôkazom sú titulky v novinách chtivých po senzáciách. Tomuto scenáru však konkuruje aj menej nápadné žiarlenie. Má síce oveľa pokojnejší priebeh, ale dokáže život znepríjemniť dostatočne. Najtypickejším miestom, kde sa odohráva, je partnerské spokužitie.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ak sa vám už podarilo získať americké vízum, ešte na cestujúcich prichádzajúcich do Spojených štátov amerických čaká kontrola imigračného úradu pri vstupe do krajiny. Tento postup sa veľmi sprísnil po 11. septembri. Vyžaduje sa snímanie kamerou a odtlačky prstov z oboch rúk. Trpezlivo si treba vystáť niekedy dlhočizný rad postupujúci pomalým tempom aj tri hodiny a premyslieť si každú odpoveď na niekedy veľmi podrobné otázky pracovníkov vykonávajúcich kontrolu. A to aj potom, keď už nebudeme potrebovať do USA vízum. Až po úspešnej kontrole si môžeme s konečnou platnosťou povedať, tak už sme naozaj v Amerike. Už nám ostáva len pokračovať v lete do cieľa našej cesty miestnou leteckou spoločnosťou. Pri bezpečnostnej kontrole si treba vyzuť topánky, vybrať z odevu opasok a niekedy dokonca úplne rozbaliť príručnú batožinu. A potom po poslednom úseku nášho letu sme v cieli našej cesty v štáte Florida.V jednom článku sa naozaj nedajú opísať všetky turisticky zaujímavé miesta v takej veľkej krajine, ako je USA, a preto sa zameriam na štát Florida, a to len na dve oblasti tohto štátu – Tampa a Orlando.

Florida

Štát Florida leží v juhovýchodnej časti USA. Je to vlastne veľký polostrov, zo západu ho omývajú vody Mexického zálivu a z východu Atlantického oceánu. Na Floride je väčšinou vlhké subtropické podnebie, len v južnej časti vládne tropické podnebie. Názvom Florida polostrov pomenoval Juan Ponce de León, ktorý tu pristál 2. apríla 1513 počas kvitnúcej Veľkej noci (španielsky Pascua Florida). 3. marca 1845 sa Florida stala 27. štátom Spojených štátov amerických. Dnes má Florida viac ako 18 miliónov obyvateľov a ich počet sa neustále zvyšuje. Predpokladá sa, že v roku 2011 bude Florida 3. štátom USA s najvyšším počtom obyvateľov. Florida má 131 verejných letísk a viac ako 700 súkromných. Najvyšším bodom Floridy je Britton Hill (105 m n. m.). Teplota v júli dosahuje hodnotu 32 až 35 stupňov a v januári 13 stupňov.Je zaujímavé, že centrálna Florida sa vyznačuje najvyšším výskytom bleskov v USA. Na prvom mieste je aj vo výskyte tornád na kilometer štvorcový, tie však nie sú veľmi intenzívne. Od júna do novembra trvá sezóna hurikánov, ktorých tu je takisto najviac v rámci Ameriky.

Aligátor alebo radšej štrkáč?

Bohatú faunu možno pozorovať aj počas výletov na lodi – delfíny či veľryby. Pri mori vždy škriekajú čajky, nie je ničím nezvyčajným vidieť orla alebo pelikána. Vtáci zo severu zimujú na Floride, a preto sa vám možno bude zdať, že je ich tu veľmi veľa. Z jazier na golfových ihriskách a v ich blízkosti vás môže pozorne sledovať aligátor alebo krokodíl. Nebolo mi všetko jedno, keď som na golfovom ihrisku zahrala loptičku do tesnej blízkosti aligátora, ale po dlhšom váhaní som v hre pokračovala. Radšej sa ukryl do vody, aby som ho náhodou netrafila. Na ďalšom golfovom ihrisku sme sledovali krokodíla, ako sa vyhrieval na slnku na brehu malej riečky pár metrov od sieťkovej ohrady okolo bazéna pri dome. Asi by som si rozmyslela, či by som sa práve vtedy chcela kúpať v bazéne. V prírodnom parku na ostrove Honeymoon v Dunedine som len váhavo vystúpila z auta na prehliadku parku – značky nás hneď na parkovisku varovali pred štrkáčmi.

Samé atrakcie

V Orlande sa nachádza najnavštevovanejší a najväčšie zábavné stredisko na svete Disney World, ktoré má štyri tematické parky. Prvý, Kráľovstvo zázrakov, otvorili v roku 1971, ďalší EPCOT v roku 1982, Disney’s Hollywood Studios v roku 1989 a Disney’s Animal Kingdom v roku 1998. O návštevu v parkoch je neutíchajúci záujem a pri mnohých atrakciách si treba trpezlivo počkať v rade. Veľkému záujmu návštevníkov sa teší aj Kennedyho vesmírne stredisko NASA na myse Canaveral. Keď vidíte vesmírne rakety v životnej veľkosti, až potom si možno uvedomíte, aké sú obrovské a akú energiu potrebujú, aby sa dostali do vesmíru. Veľmi pôsobivé sú aj filmy s vesmírnou tematikou premietané priamo v stredisku.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ženská naivita

Ženská naivita je krásne slovné spojenie, možno aj preto, že sa s ňou v živote stretávame pomerne často. Ľudia, a nemusia to by len ženy, bývajú v niektorých životných situáciách veľmi dôverčiví a mnohokrát sa dokážu veľmi popáliť na vlastných chybách. Naivita je akoby určité očakávanie, ktoré je skreslené. Naivné ženy sú teda napríklad tie, ktoré naletia krásnemu fešákovi a domnievajú sa, že miluje len ich, ale napokon zistia, že tento atraktívny muž žije dvojitý život a má manželku, ktorá ho doma každý večer čaká s teplou večerou. Podobný zážitok sa stal aj personalistke Jane: „Martin bol o do mňa starší zhruba o 15 rokov a viedol ako umelec rušný bohémsky život. Veľmi som sa do neho zaľúbila, dokonca som kvôli nemu opustila vtedajšieho partnera. To isté mi sľuboval aj Martin, že opustí svoju vtedajšiu priateľku. Nestalo sa tak, žil a spával s oboma naraz. Vtedy som si povedala dosť a rozišla som sa s ním, na vzťah predsa musia byť dvaja! Ešte mi tvrdil, že je strašne ťažké milovať dve ženy naraz! Vtedy som si uvedomila, aká som bola hlúpa a naivná, dnes už som opatrnejšia,“ tvrdí Jana o svojom životnom zážitku. Pravdou je, že mnoho žien žije v imaginárnom svete dobra, a preto si myslia, že ľudia sú výlučne dobrí a slušní a že sa nám nič zlé nemôže stať. A keď príde nejaký podraz, jednoducho sa z toho nevieme spamätať. „Pracovala som v jednej zahraničnej firme, kde som bola takmer najmladšia, a dnes už viem, že aj najnaivnejšia. Kolektív vyzeral na prvý pohľad milo a príjemne, no a ja som im, samozrejme, všetko o sebe vyrozprávala a nedávala som si pozor na slová. Potom sa začal takzvaný tichý teror, kolegovia mi robili „naschvály“, ktoré vôbec neboli transparentné až do takej miery, že som musela z tejto firmy odísť. Dnes už viem, že keby som si tých ľudí nepripustila k telu a nebola dôverčivá, mohlo to dopadnúť lepšie,“ myslí si grafička Gabriela. Naivné ženy majú zvyčajne dobré srdiečko, nechcú druhým ubližovať, preto nečakajú ani to, že druhí ublížia im. Mnoho mužov, ktorým to dobre páli, radi využívajú ženskú naivitu. Jasné, učíme sa na vlastných chybách, takže aj z naivity sa môžeme vyliečiť.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Keď mi kamarátka pred dvoma rokmi celá nadšená rozprávala, že v rámci dvojdňového tréningu spoznala samu seba viac ako za predošlých dvadsať rokov, prekonávala svoje hranice emocionálne, mentálne aj fyzické, úprimne som jej to priala, no závidela zároveň. Videla som v jej očiach šťastie, radosť z vecí, ktoré túži dokázať, a odhodlanie ísť si za cieľom. Dva roky mi to, o čom rozprávala, vŕtalo v hlave, ale stále som podvedome hľadala výhovorky a nenašla si ani jeden deň pre seba, aby som sa prihlásila. Vyhovárala som sa dlho, až pred nedávnom som si povedala: „A DOSŤ!“ a  konečne som sa na tento zážitok vybrala aj ja. To, čo som absolvovala, bola neuveriteľná skúsenosť, práca s mojím vedomím a pozitívnymi myšlienkami. Odrazu sa mi v hlave vyjasnilo. Už nemám žiadne mraky pochybností, ktoré som si celý život pestovala. Po strachu z budúcnosti sa zľahla zem a dokonca sa nebojím sebaisto kráčať vpred za svojimi cieľmi. Načo čakať, že nám to, po čom túžime, samo spadne do náručia? A dočkali by sme sa vôbec? Ak máte svoje sny a stále čakáte na príležitosť rozbehnúť sa za nimi, po tomto tréningu vám bude jasné, že niet dôvodu čakať dlhšie. PowerTraining je mimoriadne intenzívny a obohacujúci zážitok, na ktorý nezabudnete. Nečakajte nejaký seminár, bežný kurz či školenie, kde sedíte bez pohnutia počúvajúc nudnú prednášku a myšlienkami ste aj tak niekde inde. PowerTraining je niečo úplne iné, ako sme všetci zvyknutí. Je to tréning, na ktorom precítite svoje vlastné zážitky a sama sa rozhodnete, čo z nich si vezmete do života. Počas intenzívnej práce zážitkovou metódou prídete na to, ako prelomiť ľady, ako si uvedomiť v sebe dobré veci a ako sa zbaviť zlozvykov a blokov, ktoré vás brzdia. Za dva dni v sebe pocítite spokojnosť a sebavedomie, po akých ste vždy túžili. Vaše sebavedomie narastie, vaše vnútro sa zregeneruje a bude vám za to vďačné. Zistíte, že si dokážete vytvoriť vlastné ciele a ísť si za nimi, že viete vybudovať tím a spoluprácu aj s ľuďmi, s ktorými by ste si to dnes ani nevedeli predstaviť. Naučíte sa povzbudzovať sama seba a počúvať, úprimne sa tešiť z úspechov. Zistíte, na čom vám vlastne v živote záleží, zbavíte sa jaziev na duši, psychických prekážok a prekonáte svoje falošné predstavy o hraniciach vlastných možností. No neznie to senzačne? Znie! A dokonca to aj senzačné JE! Z dôvodu zachovania dôvernosti, čo sa na tréningu deje, a neprezradenia použitých techník, nebudem rozpisovať priebeh diania. No prezradím aspoň moje pocity zachytené počas dňa s niekoľkohodinovými rozstupmi:
Po prvých 2 hodinách – Cítim očakávanie, no aj zvedavosť. Mám úplne otvorenú myseľ. Som tu, lebo to potrebujem, teraz je ten správny čas.
Po 8 hodinách – Cítim šťastie, ale aj zmiešané pocity, je veľa ľudí v mojom najbližšom okolí, ktorí by PowerTraining potrebovali absolvovať tiež.
Po 14 hodinách – Som nabudená a unavená zároveň, cítim sa slobodná, som súčasťou tímu a dojatá, čo som tu dnes videla. Som zvedavá, čo prinesie zajtrajšok.
Na druhý deň – Úžasné, mám slzy na krajíčku, pokorila som pár ťažkých prekážok, ľudia sa mi menia pred očami, všetci napredujeme, sme skvelí jednotlivci aj tím. Teším sa.

Tento tréning je určený mužom aj ženám, mladším aj starším. Spolu so mnou boli na tréningu podnikatelia, lekári, právnici, študenti, ľudia rezervovaní, nervózni, kamarátski, ľudia s fantáziou. Každý z nás však prišiel s nádejou v kútiku duše, že budeme žiť plnším životom a nielen život nezmyselne prežívať. A mali sme pravdu! Čo môžete týmto zážitkom získať vy? Zameriate sa na svoje sny, presne si definujete vlastné ciele, získate dôveru k sebe i k ostatným. Zvýšite svoju sebadôveru i dôveru k okoliu, zlepšíte si svoje súkromné i pracovné vzťahy a nájdete nové rozmery vášho partnerského vzťahu. Prehĺbite si vzťahy v rodine, pocítite odvahu a ľahkosť v rozhodovaní, nepodľahnete prvotným neúspechom a hneď sa nevzdáte. Naopak! Zameriate sa na vytúžený cieľ. A nezabudnime, dámy, na naše lepšie pracovné uplatnenie, silnejšie vedomie vlastnej hodnoty bez ohľadu na názory okolia, vyššie sebavedomie a uznanie. Ľudia spozorujú zmenu vo vašom správaní, začnete ich motivovať k lepším výsledkom a k odvahe ísť za svojimi snami. Vy sama prevezmete zodpovednosť za svoju situá­ciu, prestanete obviňovať ostaných za svoje chyby a vyhovárať sa, že nemôžete spraviť to či ono pre milión dôvodov. Počas týchto dvoch dní môžete čakať jedno príjemné prekvapenie za druhým. Ale to všetko nechávam na vás, aby ste našli v tréningu pre vás to dôležité, išli tam s „čistou“ hlavou, a najmä otvorená novým veciam a myšlienkam. Sama na záver tréningu dokážete nemožné. Keď budete chcieť, s túžbou a nadšením vykročíte za svojou víziou a nebudete pozerať dozadu ani dolu a ani na prekážky. Povznesiete sa nad názory okolia a skutočne pocítite, aké to bude, keď dosiahnete svoje ciele. Pokoríte všetky bloky a strach, ktoré vám bránia žiť život, aký si zaslúžite. Týmto vaša psychika zistí, že ste jedinečná, šikovná a silná žena, plná elánu, ktorá si hrdo ide za svojím cieľom. Tento unikátny tréning vznikol v USA. Nezúfajte však, nemusíte letieť až za oceán, aby ste ho zažili. Dva- či trikrát do roka PowerTraining vedie v češtine priamo jeho americký autor Jeremiah Wilson spolu s ďalšími trénermi zo Slovenska a Českej republiky. Po celom svete tento zážitok zakúsilo už tisíce ľudí. A možno budete poznať aj niektorých z takmer tristo absolventov zo Slovenska, ktorí na webové stránky píšu ešte nadšenejšie referencie ako ja. Týmto článkom som nerobila reklamu, ale chcela informovať o novej metóde zážitkového tréningu, ktorú som mala to šťastie absolvovať. Kontakty na tréning nájdete jednoducho na internete alebo vám ich poskytne redakcia na požiadanie. Takže, milé dámy, na záver vám posielam veľkú dávku optimizmu a psychickej sily s odporúčaním: Majte svoje ciele, bojujte za ne a buďte šťastná. Celý život máte pred sebou a záleží len na vás ako veľmi bude naplnený. Zoberte si z neho maximum, užívajte každý jeden deň na sto percent. Držím vám palce!

Reštaurácia Leberfinger, Viedenská cesta 257, 851 01 Bratislava, www.leberfinger.sk

telefón 02/62 31 75 90, fax 02/62 41 21 05, mobil 0903 902 922, e-mail leberfinger@leberfinger.sk

1.Ako dať zbohom dlhoročnej kamarátke

Kamarátky sú výborný vynález. Dokážeme s nimi hovoriť aj o takých detailoch, ktoré by opačné pohlavie bez rozpakov označilo za hlúposti. Vieme, že sa s nimi môžeme baviť o chlapoch, nákupoch, šéfovi, deťoch, rivalkách, praní, kozmetike. O večierkoch, filmoch, škandáloch v šoubiznise, dovolenkách, výpredajoch. So žiadnym mužom by sme nemohli mať takú širokú škálu tém na diskusiu. A predsa, napriek nesporným kvalitám kamarátok a priateliek nám občas pohne žlčou aj tá najlepšia spomedzi nich. Lebo od určitého okamihu nás kritizuje až príliš, poukazuje priveľmi na prvé prejavy celulitídy, nový kostým ohovorí slovníkom, ktorý by nám ani vo sne nenapadol. Postupom času si dokonca uvedomíme, že sa na stretnutia s ňou už netešíme, že nám prekáža, ako veľmi vidí do našej domácnosti, do našich myšlienok. A potom príde deň, keď si vaša kamarátka na vás hojí všetky svoje jedy, vylieva zlosť, zneužíva vašu dobroprajnosť a chuť pomáhať jej v ťažkých chvíľach. Vtedy je čas, hoc sú to už roky, čo sa poznáte, dať jej zbohom. Nemôže vás predsa tešiť priateľstvo, ktoré vás oberá o pozitívnu energiu a ktoré si so sebou vláčite ako guľu na nohe. Prerušte kontakty, nereagujte na telefonáty, vyhýbajte sa miestam, kde by ste ju mohli stretnúť. Ak totiž nepochopila, koľko žlče a osobných mindrákov vyliala za posledné roky do vášho vnútra a aj napriek mnohým vašim varovaniam s tým nič nespravila, nemáte čo ľutovať. Dajte za týmto vzťahom definitívnu bodku a urobte to bez výčitiek. Určite máte vo svojom okolí inú priateľku, s ktorou spoločne trávené chvíle budú pre vás – konečne po dlhom čase – obohacujúce.

2.Ako zatočiť s vlastnou potrebou byť dokonalá

Aké zničujúce. Byť vždy perfektne ustrojená – predovšetkým pri stretnutiach s ním. Dávať pozor, kam s ním ideme, aby tam príliš nefúkalo a aby z dvojhodinového státia pred zrkadlom a fénovania, tupírovania, lakovania a tvarovania vlasov nezostala len zúfalá kopa strapatých vlasov. Ako pred spoločne strávenou nocou radšej nič nevečerať, nepiť, aby žalúdočné nevoľnosti neprišli v tej najchúlostivejšej chvíli. A pred cestou na spoločný víkend? Tie stresy, starosti, čo si zabaliť. Veď s ním pôjdem do prírody, to aby som mala niečo ležérne, ale v čom dokonale vyzerá môj zadok aj vtedy, keď by som sa prípadne musela štverať do svahu. Večer posedenie v kolibe. Fúha, tak zase pozor na to, aby som si stihla urobiť mejkap, ale tak, aby on nevidel, ako to vyzerá, keď sa dávam do stavu imidžovej dokonalosti. No a v noci – v noci budem potrebovať niečo, čo je pohodlné a sexi a v čom budem dobre vyzerať aj ráno. Panebože, ale veď ráno ma uvidí bez mejkapu. No tak musím vstať určite a bezpodmienečne skôr ako on… Pri takomto plánovaní predsa nemôže byť žiadna z nás šťastná. Kašľať na chlapa, ktorý stojí len o našu Barbie verziu. No a čo, že občas máme vyrážky a keď nestihneme termín na kozmetike, nie je naše obočie dokonalé. Prepukne vari svetová katastrofa, keď nás večer uvidí s natáčkami a ráno bez špirály a krycieho krému? Aj tie najväčšie hviezdy, najnádhernejšie ženy, najpríťažlivejšie sexbomby sú ráno po tom, ako vyliezli z postele, otlačené od vankúša, rozstrapatené, majú vačky pod očami a plné ruky práce, kým zo seba vykúzlia svoju akceptovateľnejšiu verziu. Preto kašlime na to, ako v určitých chvíľach vyzeráme. Neberme sa tak vážne a nemajme z toho, že nám občas na brade vyraší chĺpok, čo tam nemá čo robiť, výčitky. Niektoré chvíle sú príliš krátke a príliš vzácne na to, aby sme ich strácali nekonečným hľadaním v skriniach a postávaním pred toaletným stolíkom.

3.Ako si užiť flirtovanie

Presne tak, flirtovanie. Nič menej, nič viac. Koľké z nás si pri firemných večierkoch, narodeninových párty, dovolenkových výjazdoch hovoria, že určité veci slušné dievčatá a počestné ženy nerobia. Ale robia. Prečo by nemohli? Čo je nesprávne na tom, ak sa do očí muža, ktorý je vám sympatický, zahľadíte o nejakú tú sekundu intenzívnejšie? Čo je zlé na tom, že s neznámym prehodíte pár slov a do niektorých primiešate dvojzmyselnú intonáciu? To, že sa s niekým uvoľnene zasmejete, pobavíte na rôznych, ním čarovne interpretovaných príhodách, či to, že v prítomnosti niekoho cítite ono povestné, ťažko vyčísliteľné chvenie, vás skutočne k ničomu nezaväzuje. Bavte sa a tešte sa z toho, že je niekomu inému pohľad na vás rovnako milý ako vám pohľad na neho. A občas si spomeňte na iné ženy, možno menej prírodou obdarené, možno väčšmi zakomplexované a menej uvedomelé, ktoré by dali neviem čo za to, keby im svoje sympatie prejavil taký fešáčisko ako vám. Z povedaného plynie ponaučenie – flirtovanie žiadnu nepripravilo o počestnosť, nepriviedlo do druhého stavu, nestálo majetok či zamestnanie, takže hor sa do toho. A bez výčitiek, tie by nám totiž pôžitok z flirtovania mohli pekne pokaziť.

4.Ako si dopriať zakázané ovocie

Valí sa to na nás odvšadiaľ – z novín, časopisov, televízie, reklamných pútačov, megabordov. Aby sme boli krásne, zdravé, štíhle, príťažlivé, výkonné a ja neviem ešte aké, tak by sme nemali jesť mliečnu čokoládu, vysmážané rezne, hranolky, tatarskú omáčku, sladké malinovky, slané čipsy. Nemali by sme piť veľa kofeínu, alkoholu, veľa fajčiť, ponocovať. Jesť by sme mali len miniporcie, najlepšie samú zeleninu. Už len pomyslenie na zmrzlinový pohár by nám malo pripadať ako velezrada na vlastnom tele a vlastnej šťastnej zdravej budúcnosti. Netreba veľa úprimnosti na to, aby sme pripustili, že tento postoj k nezdravým kaló­riám je vlastný nejednej z nás. Mnohé sa trápime ustavičnými diétami, sledovaniami indexov, cvičeniami, posilňovaniami, liposukciami, korekciami. A prečo? Aby sme boli šťastnejšie, milovanejšie, úspešnejšie? Nikto nespochybňuje, že šanca na plnohodnotný zdravý život je vyššia v prípade, že si dokážeme odpustiť veci škodlivé a keď dokážeme dať prednosť veciam telu a duši prospešným. No sú situácie, keď tej duši prospejú aj tie hranolky s tatarskou, aj ten kúsok mliečnej čokoládky sa na jazyku rozplývajúcej. Z času na čas sa možno dotknúť aj zakázaného ovocia. Naozaj! Na to sa neumiera. Ak vám po ťažkom dni plnom „prúserov“, nedorozumení, hádok, naháňania urobí dobre grilovaná klobáska a čapované pivo – nezdráhajte sa. Vychutnajte si to a bez výčitiek. Zdravý životný štýl môžete opäť uplatniť už nasledujúci deň, tak o čo ide?

5.Ako sa zbaviť otravnej práce

Nielen láska, ale aj otravná práca môže mať rôzne podoby. Umývanie riadu po štvorhodinovom varení. Pranie a žehlenie záclon a závesov, upratovanie po maľovaní. Ale aj vypisovanie nekonečných výkazov v práci, vláčenie propagačných predmetov na akciu, kde máte byť za krásnu, a pritom nikoho netrápi, že tri hodiny predtým ste v úlohe špeditéra. Spoločným znakom všetkých otravných prác je to, že už pri pomyslení na ne sa nás zmocňuje žalúdočná neuróza, že ich výkon odkladáme na najneskoršiu možnú chvíľu a že navzdory všetkým ľudovým múdrostiam o tom, aké zadosťučinenie nám prináša dobre vykonaná práca, po tejto práci sa žiadny pocit čo i len podobný pocitu zadosťučinenia, nedostaví. Smutné na nichje aj to, že otravné práce sa – napriek ich otravnosti – vykonať musia. A teraz sa blížime k dešifrovaniu spôsobu, ako sa ich zbaviť. Treba ich delegovať. Tie domáce môže, aspoň niektoré, vykonať naša polovička alebo naša pubertou zmietaná ratolesť. Len treba mať pevné nervy pri dožadovaní sa ich aktívnej spolupráce. Lebo rečí, spôsobov a dôvodov, prečo práve vtedy nemajú čas, bude viac ako samotnej roboty. Druhou možnosťou je najať si profesionálnu firmu alebo aspoň pomocnicu v domácnosti. Niekedy tie peniaze stoja za ušetrené nervy a čas. Podobne si možno pomôcť aj v práci. Máte predsa svoju kvalifikáciu, svoje pracovné zaradenie a v prípade, že vás šéf núti do neodborných, časovo náročných úkonov, požiadajte ho o spoluprácu s brigádnikmi. Stáť šesť hodín pri skartovačke či týždeň zabíjať upratovaním skladu, to je mrhanie firemnými financiami – veď za to vás predsa neplatia. A čo by ste si možnotakisto mali uvedomiť, netreba sa báť ozvať. Doma treba nahlas vysloviť svoje požiadavky na ostatných členov rodiny alebo požiadať o súhlas s najatím profesionálnej výpomoci a podobne treba postupovať aj v práci. Nebojte sa vyjadriť svoje pohoršenie nad zneužívaním, respektíve nedoceňovaním vášho pracovného potenciálu. A urobte to bez výčitiek. Dnešná doba nepraje nekritickému uznávaniu formálnej autority. Aj podriadený má právo sa ozvať, vyjadriť svoje námietky, žiadať o nápravu.

6.Ako uloviť sólo kapra

Ktorá z nás by netúžila aspoň raz za život uloviť sólo kapra? Nemáme teraz na mysli sólo kúsok do šatníka, sólo tému na spracovanie do časopisu, sólo destináciu na dovolenku. Ale sólo chlapa. A opäť nemáme na mysli sólo chlapa na spoločnú cestu životom – aj keď takéto vyústenie prípadnej známosti je prípustné tiež – ale sólo chlapa ako stelesnenie toho najlepšieho, čo sa v danom čase a na danom mieste nachádza. Napríklad na týždňovom seminári v zahraničí. Zíde sa niekoľko desiatok účastníkov a medzi nimi jeden, ktorý je reprezentantom najvyššej ligy. My máme dve možnosti – pripustiť, že okrem nás sa v areáli zámočka, kde sa seminár koná, nachádza dosť iných účastníčok, ktoré majú zrejme vyššiu šancu na skórovanie. A potom už môžeme len pasívne sledovať vývoj udalostí, kladenie pascí, spriadanie intríg a pavučín iných žien. Alebo si môžeme povedať, že nezdar nám vrásky nenarobí alebo čo nás nezabije, to nás posilní, a pokúsime sa o vlastnú stratégiu a do lovu na sólo kapra sa zapojíme tiež. A ak sme naznačili, že poradíme, ako na to, potom určite takto – inak ako tie ostatné. Skúsiť môžete takúto stratégiu – vyčkávajte a sledujte, ako pracuje konkurencia. Idú na neho ženskými zbraňami? Vy vytiahnite intelektuálny arzenál. Lichotia mu a rozprávajú mu ódy na jeho šarm a sviežu osobnosť? Vy utrúste niečo mierne sarkastické, ale poriadne vtipné na adresu jeho pobývania v centre záujmu účastníčok seminára. Núkajú mu dezerty, ktoré dostávajú na obede a ktoré ony nemôžu, aby si nepokazili postavu? Vy ho pozvite na panáka – ako formu kalórií prechádzajúcu lepšie hrdlom. Obtierajú sa nenápadne o jeho rameno, prechádzajúc okolo neho na svoje miesto v seminárnej miestnosti? Vy ho priateľsky tľapnite po pleci a žoviálne poznamenajte, že keby bol hokejovým brankárom, jeho schopnosť zaberať priestor by padla na úrodnejšiu pôdu. Skrátka, lovte, lovte prefíkane a bez výčitiek. Ak vo vašej sieti uviazne tento sólo kapor, stanete sa zase o niečo sebavedomejšou, a teda pre ďalších iných mužov príťažlivejšou.

7.Ako sa nepoddať vlastným potomkom

Potomkovia, najmä v určitých vekových etapách, dokážu urobiť z nášho života tŕnistú cestu. Obdobia, keď sú schopní za jednu hodinu vysloviť tisíc otázok a zvolanie „mami“ opakovať miliónkrát za deň, striedajú obdobia, keď testujú našu trpezlivosť neskorými príchodmi, poznámkami o fajčení, chodení poza školu, požiadavkami na „nekomerčné značky“ oblečenia, obuvi, doplnkov. Potomkovia presne vedia, kedy a ako zaútočiť na naše city, nervy, peňaženky. A čo my – sme odkázaní byť ich otrokmi? Alebo napriek láske, snahe dopriať im pekné detstvo a príjemný život máme ešte nejaké šance vzoprieť sa ich nátlakom? Máme. Detičky si skrátka musia uvedomiť, že niektoré veci nedostanú, niektoré požiadavky im nesplníme. Nie preto, že by sme ich neľúbili, ale preto, že sú pre ne zbytočné alebo zbytočne drahé, alebo proste majú na ne ešte čas. A ak vyvádzajú a prestupujú hranicu toho, čo je dovolené, slušné a rozumné, treba s nimi o tom znovu a znovu hovoriť. Neraz totiž ako rodičia zabúdame na to, že výchova je proces dlhodobý a kontinuitný. Deťom nestačí povedať niektoré veci raz. Treba im ich opakovať znovu a znovu dokola. S láskou a trpezlivosťou. Lebo ak rezignujeme, cesta späť už bude takmer nemožná. „Už na neho nemám silu,“ povedala jedna moja kamarátka na adresu svojho pätnásťročného dorastenca. „Do školy ma volajú každý týždeň, cigarety má poskrývané po celom byte, darmo mu dohováram, aby vreckové nemíňal na McDonald’s, že to nie je zdravé. Je tam každý deň po škole. Aspoň tie hranolky si musí kúpiť. Pred desiatou mi domov nepríde a keď mu niečo poviem, tresne dverami a nie je ho do polnoci.“ Kamarátka je príkladom matky, ktorú prevalcovalo jej vlastné dieťa. Je jasné, že v tomto prípade by asi mala plné ruky práce a pramalú vyhliadku na úspech aj profesionálna pestúnka. Kamarátka a všetky mamy v podobnej situácii by mali rázne zmeniť prístup k dieťaťu. Stanoviť pravidlá a pozor – trvať na ich dodržiavaní. A nepopustiť. Byť prísna, dôrazná, nenechať sa zatlačiť do kúta opiť rožkom – tak sa treba postaviť k potomkom zmietaným záchvatmi neposlušnosti. A to všetko, tak ako to počas celého tohto pojednania opakujeme – bez výčitiek.

8.Ako porozumieť chlapovi

Tak tu bude naša rada jasná, stručná a jednoznačná. Nepokúšajte sa o nemožné. Chlapom nemožno porozumieť. V okamihu, keď túto jednoduchú pravdu prijmete a nebudete si vyčítať, že vaša polovička často hovorí pre vás neznámou rečou, uľaví sa vám. Sú veci, ktoré zmeniť nie je v silách ženy. A toto je jedna z nich.

9.Ako sa zachovať pri dopravnom priestupku

Mohlo by sa zdať, že jednoduchšie to majú blondíny. Im stačí klokotavo sa pred príslušníkom polície zachichotať, prekvapene poklikpať mihalnicami, keď im ruka zákona oznámi, že na mieste, kde je dopravná značka „stop“, treba s vozidlom naozaj zastaviť, a majú vyhrané. Neraz to tak býva, ale túto výsadu máme všetky, nielen plavovlásky. Teda môžeme mať, ak zahráme príslušníkom na ich citlivú strunu a predvedieme malé divadielko. Veď my ženy veľmi dobre vieme, že chlapi, a osobitne chlapi v uniformách, majú utkvelú predstavu, že ženy sú od prírody menej disponované na vedenie motorového vozidla, nie sú vybavené pohotovými reflexmi, nedokážu robiť viac technických úkonov súčasne. Vychádzajúc z týchto predpokladov pri prejednávaní dopravného priestupku pripustíme, že naozaj sme typickou ženou za volantom, a policajný orgán zmäkne. Lebo to je druhý fakt, na ktorom možno stavať. A síce, že väčšina príslušníkov polície miluje situácie, keď sa hriešnik, vinník priznáva sám, vopred, kajúcne a nekonfliktne. A ak je vinníkom žena, tá slabá, krehká, na vedenie motorového vozidla menej disponovaná, s menej pohotovými reflexmi, je príslušník ochotný nie prižmúriť, ale úplne zatvoriť obe oči. Tento postup možno použiť v prípade drobných priestupkov, ako je telefonovanie za volantom, nedanie prednosti vjazde, nedodržanie maximálne povolenej alebo minimálne povolenej rýchlosti, pri parkovaní na mieste, kde je to zakázané, a podobne. V prípade, že ste spôsobili vážnu dopravnú nehodu a sanitky odviezli troch ťažko zranených, tento postup, prosím, neuplatňujte. Vyzerali by ste, no veď vy viete ako. Vo všetkých ostatných prípadoch odporúčame využívať svoju ženskosť a napríklad príslušníkovi sľúbiť, že ak vás tie dve tisícky nenechá zaplatiť, že si za ne kúpite peknú podprsenku a budete pri jej výbere na neho myslieť. Že je to trochu „jednoduché“? Je. Ale funguje to, a ak sa vám podobný vyjednávací kúsok podarí, nemusíte mať dokonca z neho ani žiadne výčitky svedomia.

10.Ako byť po víkende fit

Ako vyzerá väčšina našich víkendov? Väčšina víkendov väčšiny žien na väčšine územia našej malebnej krajiny? Pranie, žehlenie, nákupy, varenie, pečenie, doháňanie zameškaného. Ak do toho padne nejaká návšteva, o stres navyše, lebo treba navyše nakúpiť, navyše napiecť, čo to ďalšie pochystať. A k tomu venovať sa deťom, mužovi, rodičom, svokrovcom. Prosto, na jeden víkend je toho veľa. Nejedna si v nedeľu večer, unavená, vyčerpaná, s rukami zodratými po lakte povie: blahorečený pondelok. Konečne práca, kolegovia, trochu uvoľnenia. Či existuje riešenie? Samozrejme, a časť z nás ho už v hojnej miere využíva. Polotovary, reštaurácie ako alternatíva niekoľkohodinového vystávania za sporákom. Hotové koláče alebo cukrárne ako alternatíva niekoľkohodinového vypekania. Pranie a žehlenie možno prenechať aj na iné ako víkendové dni. Chlebíčky či obložené misy možno objednať, deťom možno dopriať pekný program aj tak, že ich zavezieme k starým rodičom, nech si ich oni užijú a my nech si odpočinieme. Toto všetko, skutočne všetko, si môžeme dovoliť bez výčitiek. Lebo nedeľa bude peknou nedeľou aj bez rezňov a zemiakového šalátu. Sobotné popoludnie bude dobre využité aj bez lietania medzi práčkou, sušiakom a doskou na žehlenie. Len si treba uvedomiť, že víkend je tu nielen pre vaše potomstvo, vášho muža a vašu rodinu. Víkend je tu aj pre vás!Časť z neho sa môžete pokojne venovať len a len sebe. Svet sa nezborí, rodina sa nerozpadne. A vy budete aj po víkende fit.

Postupom času však cítite, že na tom perfektnom mieste nie je všetko také dokonalé, ako ste si predstavovali. Je možné, že sa vám nikto nevenuje, nikto sa nestará o váš rozvoj a kariérny postup. Poznáte to, neustály rozvoj techniky a nároky na vaše poznatky v práci si vyžadujú, aby ste sa stále vzdelávali a rozvíjali. Buď budete investovať do svojho rozvoja vy sama, alebo požiadate zamestnávateľa o možnosť vzdelávania. Niektoré firmy poskytujú len minimum investícií do vzdelávania svojich zamestnancov. A to je práve to, čo my, zamestnanci, veľmi nekvitujeme. Poriadna finančná injekcia do vedomostného kapitálu môže viesť k  zvýšeniu vašej pracovnej výkonnosti, úrovne poskytovaných služieb a konkurencieschopnosti podniku. Ktorý zamestnávateľ by takéto výsledky nechcel? Ak do vás vaša spoločnosť neinvestuje, odporúčam stotožniť sa s týmto článkom a asertívne „vpáliť“ na oddelenie ľudských zdrojov a dožadovať sa svojich práv na rozvoj a vzdelávanie. Každý manažér a personalista by mal vedieť, že správne navrhnuté vzdelávacie programy sú pre podnik zdrojom mnohých prínosov. Nielen že dochádza k efektívnejšiemu využitiu zamestnancov, podporuje to vzájomnú zastupiteľnosť a prispieva k dosahovaniu vyšších výkonov. Takisto to pomáha odstrániť bariéry v prijímaní zmien vyvolané strachom z neznámeho a obavou zo zlyhania, dochádza k sebarealizácii a spokojnosti zamestnancov, ich lojality voči podniku, úspory času a finančných nákladov pri rozmiestňovaní zamestnancov. Vzdelávanie má vplyv aj na lepší pracovný výkon zamestnancov, vedie ľudí k tímovej práci, k smerovaniu za jedným cieľom. Nastáva nižšia fluktuácia a absencia – záujem o svojich zamestnancov, ktorý dáva firma najavo dobrým vzdelávaním a rozvojovým programom, zvyšuje stabilitu najmä kľúčových zamestnancov. Možnosť rozvíjať sa ďalej nielen prostredníctvom zaujímavej a samostatnej práce, ale aj systematickým a zmysluplným vzdelávaním, je predovšetkým pre tvorivých ľudí dôležitým stabilizujúcim a stimulujúcim faktorom. S tým je úzko spojená aj veselšia atmosféra vo firme – spoločná účasť na výcvikoch, spoločné zážitky z neformálnych stretnutí, ktoré vznikajú pri vzdelávacích aktivitách, vyvolávajú pevnejšie vzťahy medzi zamestnancami a vedú k lepšej spolupráci v bežnom živote.

viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

A práve pri nakoniec spomínanej vlastnosti možno hľadať korene toho, akými obrovskými zmenami toto mesto rozkladajúce sa na brehu Perzského zálivu, mesto, ktoré má jednu z najkratších histórií v dejinách, prešlo za ostatných osem rokov. Pred ôsmimi rokmi ste totiž mali šancu cítiť a vnímať, že ste v krajine s orientálnou kultúrou, arabským koloritom, moslimským vyznaním. Niektoré z týchto jej charakteristík boli v tom čase dokonca také silné, že cudzinec, predovšetkým z iného kontinentu a z inej kultúry, musel pripustiť, že určité spoločenské či sociálne zvyklosti a rituály majú svoj nezameniteľný pôvab a dávajú tomuto emirátu patriacemu do spoločenstva Spojených arabských emirátov špecifické čaro dotvárajúce jeho identitu.

Čo bolo, bolo

Pred ôsmimi rokmi ste si v obchode nemohli kúpiť ženský časopis s reklamou na telový šampón bez toho, aby táto reklama – podľa miestnych zvyklostí – nebola cenzormi vystrihnutá, keďže zobrazovala čiastočne odhalené ženské telo. Vtedy sa nemohlo stať, že by cudzinka išla po ulici vo vyzývavej minisukni, s dekoltom po pupok, a takisto sa nemohlo stať, aby sa Arab držal na verejnosti za ruku so ženou, či nebodaj si s ňou fyzicky prejavoval náklonnosť. Pred onými rokmi sa nemohlo stať, že by ste v televízii videli akýkoľvek klip európskej hviezdy s obscénnymi, teda podľa našich noriem sexi gestami. Lenže časy sa menia a Dubaj tiež, takže dnes si môžete na dubajskom televíznom kanáli pozrieť aj Zúfalé manželky, aj Deväť a pol týždňa, aj reklamu na tampóny. Po uliciach sa prechádzajú turistky v oblečení, ktoré vzhľadom na zďaleka úctivé a nerešpektuje či rešpektujúce tradičnú arabskú zdržanlivosť, a dokonca si priamo na ulici môžete v automate kúpiť prezervatívy. Po zotmení do ulíc vychádzajú prostitútky rôznych národností a pritom nemusia mať obavy, že by im hrozilo vyhostenie či väzenie. Homosexuálne dvojice bez rozpakov prezentujú okoliu svoju lásku, domáci muži zasa strkajú vysoké sprepitné do sárí spoločníc, ktoré nájdete v nočnom bare každého hotela. Tatam je aj povestná vysoká úroveň služieb v turizme. Ročne totiž navštívia Dubaj milióny návštevníkov, ktorých treba ubytovať, dať im najesť a vytiahnuť z nich nejaké peniaze, ktoré im zostali po nákupných orgiách v moderných nákupných megacentrách.

Ostrov je pomenovaný podľa holandského princa Mauricea Van Nassaua. Rozloha ostrova je 2040 km2 a počet obyvateľov 1,2 milióna aj vrátane obyvateľov priľahlého ostrova Rodgrigues a ďalších ostrovov. Časový rozdiel 2 hodiny pre nás nepredstavuje nijaký problém. Leto trvá od novembra do apríla (teplota od 23 do 33 stupňov) a zima od mája do októbra (17 až 23 stupňov). Najvyššia vlhkosť je od decembra do marca a v tomto období sa príležitostne vyskytujú cyklóny. Teplota mora sa pohybuje od 22 do 27 stupňov.Maurícius objavili v deviatom storočí Arabi a v 16. storočí k nemu priplávali Portugalci. V roku 1598 Holanďania ako prví ostrov kolonizovali. Lesy s ebenovými stromami zničili nadmernou ťažbou. Vyhynul aj vták dodo, ktorý žil jedine na tomto ostrove a ktorý sa neskôr stal symbolom ohrozených živočíšnych druhov. V roku 1715 po odchode Holanďanov sa Francúzi zmocnili ostrova a premenovali ho na „Francúzsky ostrov“. V roku 1721 guvernér Mahé de Labourdonnais založil mesto Port Louis, ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom ostrova. Ostrov sa zmenil na prosperujúcu francúzsku kolóniu a prístav nadobudol význam ako dôležitý uzol pri plavbách z Európy na Ďaleký Východ a okolo Mysu dobrej nádeje. Guvernér založil aj botanickú záhradu neďaleko Port Louis. Jeho socha stráži prístav v hlavnom meste. V roku 1810 sa konala námorná bitka, ktorú ako jedinú Napoleon vyhral. O tri mesiace neskôr však Briti prekvapivo zaútočili a francúzsky guvernér sa vzdal. V roku 1814 Parížska zmluva ratifikovala odstúpenie ostrovov Maurícius, Rodrigues a Seychely Britom. Ostrov Réunion, ktorí takisto Briti obsadili, však vrátili Francúzsku. Ostrov sa vrátil k svojmu pôvodnému názvu Maurícius a oficiálnym jazykom sa stal anglický jazyk. Podľa Parížskej zmluvy obyvateľstvo mohlo používať ďalej svoj jazyk, náboženstvo a zákony. Preto sa na ostrove ďalej hovorí po francúzsky napriek skutočnosti, že Briti vládli na ostrove 158 rokov. Okrem anglického a francúzskeho jazyka sa hovorí aj po kreolsky a používajú sa aj ďalšie jazyky, ako hindčina a bhojpuri. Na školách sa vyučuje v anglickom jazyku. V roku 1835, keď Británia zrušila otroctvo, oslobodení otroci odmietali pracovať na plantážach, a preto pracovné sily začali prichádzať z Indie. Na ostrov prišli ešte čínski a moslimskí obchodníci, preto súčasné obyvateľstvo vyniká pestrosťou. V roku 1968 ostrov Maurícius získal nezávislosť a Sir Seewoosagur Ramgoolam sa stal prvým premiérom. Ostrov je naďalej súčasťou Britského spoločenstva. V roku 1992 sa ostrov Maurícius stal republikou a každých 5 rokov sa volí 62 členov parlamentu.Hospodárstvo ostrova Maurícius má štyri piliere: turizmus, cukor, textilný priemysel a služby. Multietnické obyvateľstvo vyznáva hinduizmus, kresťanstvo, islam a budhizmus a nažíva v mieri a harmónii. Ostrov Maurícius používa svoju vlastnú menu – maurícijskú rupiu (Rs).