Krása

Vianočné večierky sú skvelou príležitosťou konečne zbaliť toho krásavca z tretieho poschodia, poklebetiť si so šéfom či vytrieť ostatným zrak tanečnými kreáciami, ktoré ste tvrdo trénovali celý rok na kurze tanca. Tieto večierky sú však populárne aj z niekoľkých iných hľadísk. Nielenže sa zamestnanci motivujú, rozvíjajú tímového ducha, ale dostávajú aj odmenu a poďakovanie od vedenia firmy. Párty je aj isté promo firmy. V očiach zamestnancov stále platí zavádzajúca idea, že čím lukratívnejšie miesto konania, čím lahodnejšie a exkluzívnejšie jedlo, čím populárnejšia kapela pozvaná na zábavu, tým úspešnejšia je firma. Môže to tak navonok pôsobiť, no nie vždy to tak aj je. Fantázii sa medze nekladú. Firmám, ktoré si takúto akciu netrúfnu zorganizovať samy, sa oplatí zveriť ju do rúk špecializovanej agentúre, ktorá zabezpečí všetko potrebné.

Ako to na takej párty vyzerá? Celá firma sa stretáva za veľmi veselých a uvoľnených podmienok. Je predvianočný čas, a preto majú ľudia už sviatočnejšiu náladu. Máte tak skvelú príležitosť vidieť kolegov krepčiť na šialené rytmy známych hitov či zlatých klincov slovenského hudobného fondu, ktoré sa hrávali pred 20 rokmi. Zmyslom takéhoto uvoľneného stretnutia je lepšie sa spoznať s kolegami. A ak máte otvorené pracovné spory, nie je lepší čas na ich urovnanie. Neznamená to však, že sa budete vypytovať na platy kolegov alebo roznášať klebety a pikantnosti zo súkromia vášho šéfa. Po jednom drinku sa zbavíte ostýchavosti, rozviaže sa vám jazyk a koho potom označia za naj klebetnicu? Vás! Takto si kariérny postup nezabezpečíte. Ďalšia moja rada je: určite neriešte pracovné veci. Nie je nič otravnejšie, ako keď od vás niekto chce, aby ste sa venovali e-mailu, ktorý vám kolega poslal pred týždňom, a teraz sa domáha vášho vyjadrenia.

Viete, aké sú pravidlá úspešných večierkov? Čo robiť, aby firemná párty nebola tou vašou poslednou...

Poriadne sa pred večierkom vyspite! Nie je nič horšie, ako ísť na zábavu notoricky unavená. Nielen, že budete vyzerať ako pokrčený priesvitný papier, ale najmä vám aj malé množstvo alkoholu môže spôsobiť nevhodné reakcie, ktoré by ste mohli neskôr ľutovať.

Vhodne sa oblečte! Ak máte tematický večer, kde je predpísané oblečenie, máte o zábavu postarané. Môže sa stať, že témy budú napríklad: 30. roky minulého storočia, casino-night, čierno-biela či červeno-zelená párty, prípadne vstup iba s niečím vianočným na sebe. Ak nemáte vopred špecifikovanú žiadnu tému, pýtajte sa, aký je predpísaný druh oblečenia. Poznáme formálne, poloformálne a neformálne oblečenie. Formálne mužské spoločenské oblečenie je napríklad večerný oblek, smoking alebo frak. Pod ženským spoločenským oblečením chápeme malú a veľkú večernú toaletu. Aj pri oblečení na vianočný večierok však každý zohľadňuje svoj vkus, individualitu a krea­tivitu.

Najedzte sa!
Ešte doma pred odchodom na večierok si dajte niečo malé a vypite pol litra vody, nech neodchádzate s prázdnym žalúdkom. Vyhnete sa obrovskému hladu a neskôr nekontrolovateľnému napchávaniu sa na večierku. Neviete, kedy na večierku budú podávať jedlo, a treba počítať s tým, že pred jedlom býva nejaký prípitok, program atď. Šampanské ako drink na privítanie, prípitok bez jedla a dobrá nálada môže spôsobiť predčasný koniec vašej zábavy. A to predsa nechcete. Aj tu platí pravidlo – menej býva viac. Vyberajte si ľahké jedlá, ako biele mäso a ryby pripravené na prírodný spôsob alebo zeleninu a ovocie. Naberajte si tak, aby vám jedlo nepadalo z taniera. Nechcete predsa pôsobiť ako dáma, ktorá dva dni nejedla. Ak ste hladná po prvom tanieriku, prejdite sa k jedlu ešte raz a spokojne si naberte ďalšiu porciu.

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Vaša kniha s názvom Krása nemá vek vzbudila veľký záujem ešte pred samotným vydaním. Čím si to vysvetľujte?

Aby som bola úprimná, takýto záujem ľudí o knihu ma prekvapil napriek tomu, že sa denne stretávam s  obrovským záujmom ľudí o estetické zákroky. Krása, škaredosť, starnutie a smrť sú odveké atraktívne témy, priťahujúce ľudí ako magnet. Nie je to len produkt civilizácie, túžba po atraktivite bola silná aj v minulosti, je prítomná aj v izolovaných primitívnych kmeňoch. Celosvetovo sa do beauty biznisu investujú miliardy dolárov a čoraz viac ľudí podstupuje estetické zákroky. Botulotoxín, facelifting, silikónové prsia sú témy, ktorými sú ľudia sýtení z médií, takže o nich chcú vedieť viac. Navyše pre čitateľov je vždy atraktívne, keď si môžu prečítať reálne príbehy ľudí z mäsa a kostí, ktorí takéto zákroky podstúpili. Vyzerať dobre považujem za odveký druh ambície človeka, otázku sebaúcty. Keď človek rezignuje, je koniec.

Túžba človeka byť pekným, páčiť sa iným, je stará ako ľudstvo samo. Ibaže podoby krásy sa v histórii menili. Ako by ste „definovali“ súčasný trend krásy?

Prirodzenosť. Všetky zákroky ktoré robíme, musíme robiť s citom. Lekár musí mať v sebe aj „estetično“, výsledkom by mal byť zdravý oddýchnutý vzhľad, nie na prvý pohľad viditeľné smiešne zmeny. Odzvonilo umelým Pamelám, výsledok práce má byť naturálny. O zákroku by mal vedieť lekár a jeho klient, nie náhodní okoloidúci na ulici, ktorí sa za vami otočia len preto, že ste smiešny. Trendom je zdravý životný štýl, prevencia, a to platí aj v estetickej dermatológii. Dnes máme celé spektrum zákrokov a technológií, ktoré dokážu posunúť hranicu starnutia kože a potrebu invazívnejších zákrokov do vyššieho veku. Základom je však denná starostlivosť, vyhýbanie sa nadmernému slneniu a škodlivinám, ako sú cigarety a alkohol, dostatok zdravého pohybu, čím nemyslím denné potenie vo fitnescentre, ale skôr prechádzky na čerstvom vzduchu. V praxi to znamená, že výsledkom zákroku má byť reakcia typu – vyzeráš výborne, bola si na dovolenke? bez toho, aby niekomu napadlo, že sa zasahovalo invazívne.

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

V hotelierstve pôsobíte už nejeden rok. Čo bolo impulzom alebo čo vás viedlo k tomu, aby ste si vybrali práve hotelierstvo?

Ešte počas štúdia na gymnáziu som sa rozhodovala o svojom ďalšom pôsobení. Dnes sa len pousmejem, že prvotný impulz bol seriál Hotel od Artura Haileyho, ktorý vysielala v tom čase rakúska ORF. Asi by som dostala dodatočne dvojku zo správania, ak by som prezradila, že som bola schopná v tom čase odísť aj z poslednej vyučovacej hodiny, len aby som zastihla obľúbený seriál. Hotelové prostredie vás musí nadchnúť. Hotelierstvo je niečo fascinujúce, neustála zmena, rýchle tempo, riešenie rôznych situácií a práca s ľuďmi. Je to adrenalín, ktorý potrebujem k životu. Vždy som túžila pracovať v hoteli a cítila som, že je to to pravé povolanie, ktoré ma bude napĺňať.

Aké boli vaše začiatky v hotelierstve, resp. cestovnom ruchu? Stále ste pôsobili v obchodnom oddelení? A prečo práve obchod?

Moje začiatky v cestovnom ruchu začali v Prahe, sprevádzaním turistov z Nemecka. Mala som možnosť vyskúšať služby veľkých sieťových hotelov a presvedčiť sa , že ak chceme mať spokojných hostí, musíme im poskytnúť profesionálny servis. Ku každému segmentu na trhu treba pristupovať jednotlivo. V hotelierstve som začala ako recepčná. Bolo to moje najkrajšie obdobie, počas ktorého som spoznala množstvo rozličných pováh hostí, ich problémy a potreby. Niekedy som bola z jednotlivých situácií prekvapená. Ale vedela som, že musím situácie riešiť k obojstrannej spokojnosti. Sú hostia, ktorí už pri vstupe do hotelovej haly sú podráždení, lebo im nevyšiel obchod, alebo ich rozčúli negatívny telefonát. Niekedy stačí úsmev a príjemný rozhovor a napätie sa zmení na dobrú náladu, ale niekedy treba vycítiť, že hosť chce byť čo najskôr vo svojej izbe a mať pokoj. Môj prístup k ľuďom ma posunul z recepcie na kongresové oddelenie a predaj. Pre mňa je obchodné oddelenie a marketing najzaujímavejšia oblasť v hotelierstve. Samozrejme, správny obchodník musí byť presvedčený o kvalite svojho produktu, hotel musí milovať a klienta presvedčiť, že mu môže dôverovať. Pri obchodných stretnutiach staviam na dôvere a obojstrannej spokojnosti. Chcem byť korektná a vyžadujem to aj od mojich pracovníkov. Riadim sa heslom, že všetko zlé sa každému vráti. Nemám rada zákernosť a podrazy a nepoužívam ich ani v obchode. Obchodné oddelenie je prvotné spracovanie požiadavky klienta, resp. budúceho hosťa. Vyžaduje kreativitu, myslenie a osobný prístup.

V Bratislave ste pracovali v úspešných 4-hviezdičkových hoteloch, potom ste vymenili Bratislavu za Piešťany. Zmenili ste dokonca aj funkciu, už to nebolo obchodné oddelenie, ale post generálnej riaditeľky. Prečo?

Mojou srdcovou záležitosťou bol hotel v centre Bratislavy. Keď som sa prešla našou veľkou hotelovou lobby a usmiala sa na hostí, ktorí práve popíjali kávu v bare a oni mi opätovali úsmev, vedela som, že tam patrím. Ale niekedy chcete vyskúšať niečo nové, máte pocit, že sa musíte posunúť ďalej. Ja som dostala zaujímavú ponuku a rozhodla som sa ju prijať. Bolo to otvorenie wellness hotela v známom  kúpeľnom meste. Dnes som veľmi povďačná za túto životnú skúsenosť. Post riaditeľa hotela vyžaduje neustále riešenie problémov. Ak chcete dosiahnuť úspech, vyžaduje to vysoké pracovné nasadenie. Myslím, že sa mi podarilo splniť cieľ, ktorý som si pri nástupe do tejto funkcie dala: zabehnúť hotel, vytvoriť stabilné prostredie a spokojnosť hostí, ale aj zamestnancov. Už som neriešila obchod priamo, ale dennodenné problémy, ktoré boli často aj technického charakteru. Často som sama musela rýchlo reagovať a riešiť situácie. Strácala som svoje súkromie, osobný čas a rodinu. A vtedy prišla ponuka odísť do Košíc do funkcie obchodnej riaditeľky v novom 4-hviezdičkovom dizajnovom hoteli Yasmin. Hneď ako som si prezrela webovú stránku hotela, rozhodla som sa pre zmenu. Samozrejme, moje rozhodnutie ovplyvnili dvaja dôležití ľudia v mojom živote. Ich podpora ma len utvrdila v mojom správnom rozhodnutí.

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Presne si pamätám na naše prvé stretnutie.Bolo to práve v čase, keď „finišovali” práce na otvorení prvej parfumérie Diva v bratislavskom Auparku. Mladá, krásna, vysoká tmavovlasá dáma mi podala ruku, milo sa na mňa usmiala a našla si čas na kávičku, ktorú sme spolu vypili v kaviarni pred novou predajňou. Vedela som o nej, že rozbieha biznis s kozmetikou na Slovensku a že značky, ktoré sa budú v tejto parfumérii predávať sú nanajvýš exkluzívne. Najmä dekoratívna kozmetika Yves Saint Laurent, Shiseido alebo výrobky značiek Narciso Rodriguez či Oscar de la Renta sme mohli prvýkrát na Slovensku vidieť a kúpiť práve v novootvorenej parfumérii Diva. Slávnosť to bola pompézna a na záver aj s ohňostrojom vonku pred Auparkom. Parfuméria praskala vo švíkoch. Stretli sa tu najmä zástupcovia selektívnych kozmetických značiek, ktoré sa v parfumérii dodnes predávajú, a samozrejme, priatelia pani Mariny a jej manžela. Skoro som zabudla na úžasnú tlačovú konferenciu priamo v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave v súvislosti so slávnostným otvorením parfumérie. Všetko bolo dokonale pripravené. Prvýkrát si ľudia mohli vziať sami do rúk tester parfumu, otestovať ho na koži a rozhodnúť sa o kúpe ihneď alebo aj o pár dní neskôr. Niečo úplne nové, nenásilné a veľmi príjemné.„Vojdeš dnu, všetko si prezrieš a otestuješ bez toho, aby ťa stále niekto otravoval otázkami typu „Prajete si?”. Priznám sa, aj si rada vyskúšam vône alebo krémiky z testerových flakónov a dózičiek sama, a ak mám otázku, viem, že vyškolená poradkyňa je nablízku a ochotne mi poradí pri výbere.”Od otvorenia prvej parfumérie Diva na Slovensku už ubehlo viac ako päť rokov. Pani Marina je rovnako veľmi zaneprázdnená a biznis s kozmetikou ju stále baví. Rozrástla sa aj jej rodina o rozkošného, dnes už trojročného synčeka. Marina Agrafioti sa narodila v Grécku. Po absolvovaní štúdia Business Administration and Marketing Academy začala pracovať v kozmetickom priemysle. V rokoch 1996 až 1998 pracovala vo funkcii Sales manager pre Christian Dior Butique v Prahe. V rokoch 1998 až 2003 pracovala vo funkcii Retail manager pre sieť Diva Parfumeries v Českej Republike. V roku 2003 prišla na Slovensko ako General Manager vtedy ešte Diva Parfumeries. S manželom vytvorili nový druh parfumérií vo veľmi luxusnom a príjemnom štýle so zameraním na špeciálny prístup k zákazníkom. Tento model sa stal veľmi úspešný. Neskôr kúpila českú aj slovenskú sieť parfumérií Diva medzinárodná sieť parfumérií Marionnaud, kde až dodnes pracuje vo funkcii General Manager pre Slovenskú republiku. Pani Marina hodnotí pôsobenie v biznise s krásou na Slovensku ako veľmi šťastné a úspešné obdobie. Veď sa jej splnil najväčší sen, keď sa jej narodil syn, a v budúcnosti by chcela mať väčšiu rodinu a starať sa o dieťa z Nadácie pre deti bez rodičov. „Život je veľmi prázdny”, keď nepomáhate ľuďom, ktorí nemali to šťastie, aby mohli žiť a vyrastať v rodine. Aj keď pracuje pani Marina v biznise krásy, verí, že skutočná krása je v našej duši.

Na Slovensku pôsobíte ako generálna manažérka siete parfumérií Marionnaud. Aké je podľa vás podnikateľské prostredie na Slovensku?

Bizinis na Slovensku je potenciálny, ale nie jednoduchý. Verím v úspech v podnikaní. Keď podnikáte, musíte vnímať krajinu, v ktorej podnikáte, pochopiť mentalitu ľudí a vždy byť flexibilný na alternatívne stratégie, ktoré závisia od toho, ako rýchlo rastie trh.

Ako vnímate slovenskú ženu, zákazníčku parfumérií Marionnaud?

Počas môjho pôsobenia na Slovensku som pochopila, že Slovenky sú veľmi dobre informované o kozmetike a majú veľmi rady služby, ktoré im ponúkame v Marionnaud parfumeries. Predávame veľmi luxusné a kvalitné produkty v starostlivosti o pleť. Taktiež počas sezóny ponúkame viacero kolekcií mejkapov. Na druhej strane našim klientkam poskytujeme vyčerpávajúce informácie a poradenstvo. Lebo nie je možné chcieť od zákazníka, aby si kúpil krém za 300 až 400 Eur a nemal by pritom o produkte komplexné informácie. Aj z tohto dôvodu úzko spolupracujeme so širokou skupinou profesionálnych konzultantov jednotlivých značiek, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na našich podujatiach a akciách. Našim zákazníkom sprostredkujeme aj osobné stretnutia a ponúkame im školenia, ako používať produkty. Súčasne im poradíme a odporučíme, ktoré prípravky sú pre nich tie pravé. Som totiž presvedčená, že dobré výsledky v predaji sa nedajú dosiahnuť len reklamou (aj keď jednou z mojich hlavných aktivít je marketing), ale predovšetkým profesionálnym poradenstvom. Komunikácia s klientom a výnimočný servis, to sú dve kľúčové úlohy v Marionnaud parfumériách, ktorými hľadáme a nachádzame cestu k našim zákazníkom.

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Gaetano Donizetti (1797 – 1848)

Napriek skutočnosti, že Donizetti patrí k trojici slávnych talianskych operných tvorcov, ktorí patria do tzv. talianskej opery obdobia romantizmu (19. storočie), svoju skutočnú a najväčšiu slávu, t. j. svetskú slávu prežil pravdepodobne už počas svojho fyzického a reálneho života, keď ho diváci aj interpreti za jeho tvorbu priam rozmaznávali. Tvoril ľahko až ľahkovážne, tvoril mnoho až primnoho (nie zriedka vyprodukoval za rok aj päť opier), čo sa zákonite prenášalo do určitého formálneho stereotypu až fádnosti. Priveľmi nemyslel na svojich rovesníkov a súpútnikov, ako boli Gioacchino Rossini (1792 – 1868) či Vincenzo Bellini (1801 – 1835). Žiaľ, na svoju škodu. Aj Rossini, ktorého volali aj „taliansky Mozart“ (najmä pre jeho tvorbu „opery buffa“), mal v určitom období obrovskú popularitu a slávu (nie zriedka jeho prívrženci vypriahli kone na jeho koči a sami ho doviezli až domov). Rovnako tvoril neskutočne ľahko aj mnoho, no prišiel moment, keď prišlo dielo Viliam Tell a jeho tvorba sa prakticky zavŕšila. Počas nasledujúcich štyridsiatich rokov svojho života už vytvoril iba jedno jediné dielo, Stabat Mater, a to bolo všetko. Donizetti svojou tvorbou ako Lucia di Lammermoor, Favoritka, Napoj lásky (v repertoári Opery SND), Dcéra pluku (takisto v repertoári Opery SND), Linda de Chamonix i Lucrezia Borgia dlhodobo zahltil repertoáre európskych operných scén, a ako sa uvádza: „Kazil vkus obecenstva a spevákov učil nectnostiam“. Skutočným a pravým romantikom z tohto tria bol de facto iba melancholicky ladený Vincenzo Bellini (1801 – 1835). Počas svojich krátkych 34 rokov života stihol napísať opery Montecchi e Capuletti, La Sonnambula a najmä Norma, ktorá je dôkazom jeho skutočného nadania a talentu, ktorý sa už, žiaľ, nemohol naďalej rozvíjať... Tzv. úpadkové opery Donizettiho, ktorých melódie údajne vyhrávali do omrzenia aj púťové kolovrátky, talianskej opere značne ublížili, a preto určitá renesancia jeho diel v súčasnom období tak trochu prekvapuje: „Znovuobjavovanie predverdiovského talianskeho belkanta, najmä vážnych operných titulov Gioacchina Rossiniho, Vincenza Belliniho a Gaetana Donizettiho, patrí k moderným dramaturgickým trendom európskeho hudobného divadla“ (propagačný materiál Opery SND Bratislava k opere Lucrezia Borgia). Ako sa s týmto „moderným dramaturgickým trendom európskeho hudobného divadla“ vyrovnali tvorcovia a interpreti v Opere SND Bratislava, som mal možnosť sa oboznámiť vo štvrtok 25. 9. 2008 o 19.00 hod. v historickej budove SND.

Lucrezia Borgia

Démonická žena, ktorú doteraz nazývajú „diablom s tvárou anjela“, má tie najbizarnejšie vlastnosti a prívlastky zvrhlosti, oplzlosti či amorálnosti (údajne smilnila nie iba s bratom Caesarom Borgiom, ale aj s otcom – Roderigom Borgiom, ktorý ako pápež prijal meno Alexander VI.). Jej zvrátenosť, konšpirácia a obludné majstrovstvo v intrigách, ako aj travičstvo ruinovalo a likvidovalo množstvo ľudí, ktorých zoznam údajne nemal konca... V jej skutočnom živote, ktorý sa začal 18. 4. 1480, možno nikdy neboli až také ohavnosti, ako sa uvádza, no fantázia ľudí z neho urobila dokorán otvorenú trinástu komnatu (libreto inscenácie napísal Felice Romani podľa rovnomennej hry Victora Huga). Dramatické momenty v rozvíjajúcom sa deji, ako vzťah medzi utajovanou Lucreziou Borgiou (Adriana Kohútková) a jej synom Gennarom (Jozef Kundlák), ktorý o svojom pôvode nemá ani len potuchy, či voľba života a smrti Gennara v scénke medzi Lucreziou Borgiou a jej manželom Donom Alfonsom (Jozef Benci), rovnako aj iné scénky (aj zborové) poskytovali realizátorom množstvo silných dramatických prvkov (takých typických pre Victora Huga), ktoré boli využité na slušnej úrovni.

Réžia – Zuzana Gilhuus

„Pri tejto hre ma fascinuje opakujúci sa moment nenaplnenosti – materstva, synovstva, vzťahu manželského, vzťahu priateľského a mileneckého.“ Tieto slová, či skôr myšlienky, alebo ich nazveme zámermi či dokonca ideami režisérky sú natoľko univerzálne, že ich možno úspešne použiť pri definícii skoro všetkých umeleckých diel, ktoré kedy boli vytvorené, a to nie iba v opere. Práca režiséra, najmä pri súčasnej opere je mnohokrát nie iba kompromisom, ale priam dilemou. Ak Gennara stvárňuje Jozef Kundlák (52 r.) a jeho matku Lucreziu Borgiu Adriana Kohútková (42 r.), divákovi mnohokrát nezostáva nič iné, iba sa oddať hudbe a všetko ostatné vnímať iba ako určitú estetickú stránku predstavenia. Režisérka tento zjavný handicap kompenzovala zvýšenou aktivitou ostatných zložiek predstavenia, kde sa mohla s oveľa väčšou intenzitou a entuziazmom oddať tvorivej práci (scéna a kostýmy).

Scéna – Zuzana Gilhuus

„To dramatické som sa snažila zachovať tak, že detailne pracujem s vizuálnymi prvkami, ako je svetlo či kostýmy“. Slová scénografky sa v inscenácii naplnili v plnej miere a v kultivovanom efekte. Všetko dýchalo homogénnosťou a tajuplnosťou, ako aj zjavným vkusom a zmyslom pre jednotu, priestorové cítenie, farebnú harmóniu. Funkčná fontána neprekvapila iba svojou realitou – naturalizmom, ale aj svojím zvukom. Zvuk zurčiacej vody prekvapivo harmonicky zapadol do samotnej hudby, čím sa obohatila zvuková stránka predstavenia o niečo neobvyklé. Fajn. O niečo horšie vyzneli laserové lúče v pohároch s jedom, ktoré interpreti museli hľadať. Darilo sa im to so zjavnými ťažkosťami, čím divákov nepriamo dostávali do pozície fanúšikov či účastníkov hazardných hier alebo stávok. Vrcholom scénografie bola pravdepodobne visiaca rampa, akýsi obetný oltár, t. j. oltár na skutočnú ľudskú obetu. Nápad zaujímavý, výstižný, hodnotný a aj patrične využitý. Scénografia bezpochyby patrila k silnej stránke predstavenia a scénografka jednoznačne preukázala svoju kompetentnosť, vkus a talent.

Kostýmy – Zuzana Gilhuus

Čierna na čiernom či skôr tmavomodrom, pôsobila tajomne až hrozivo. Fajn. Zaujímavo bol oblečený aj zbor. Čína alebo Andy? Pončá? Kardinálske klobúky? Aj keby to bolo niečo štvrté či piate, podstatné bolo, že všetko vzájomne ladilo a celková atmosféra sa vytvárala v intenciách návrhárky kostýmov, scénografky a pravdepodobne aj režisérky. Po výtvarnej stránke možno inscenáciu hodnotiť ako vyváženú, vkusnú a teda i zvládnutú.Lucrezia Borgia, Maffio Orsini, Don Alfonso, Gennaro a tí ostatní Adriana Kohútková (Lucrezia Borgia) zvládla svoju úlohu profesionálne a čisto. Viac tam však v tento večer nebolo. Škoda. Postava Lucrezie Borgie by bola určite zniesla omnoho viac oduševnenia, emocionálneho zanietenia i odhodlania. Zniesla by aj viac diabolského ducha či bolesti, alebo radosti. Lucrezia Borgia v podaní Adriany Kohútkovej bola preto v tento večer dosť komorná až akademická. Terézia Kružliaková (Maffio Orsini) bola zasa až priveľmi vitálna. Vyžarovalo z nej toľko energie a sily, že miestami strácala vlastnosti nežného pohlavia. Paradoxné bolo, že ak orchester išiel forte, ona išla fortissimo. A ak orchester išiel fortissimo, ona svojím hlasom divákov priam zatlačila do kresiel. Bola to miestami ťažká guľometná paľba. Interpret je však vždy sympatickejší, ak ide naplno, ako keď sa šetrí. Keď bola na scéne ona, nebolo tej sily, ktorá by ju zastavila, nebolo tej postavy, ktorú by nebola zmietla z javiska. Terézia Kružliaková sa proste v tento večer nešetrila, bol to skrátka živel, čo náležite ocenili aj diváci počas záverečného aplauzu, oprávnene. Jozef Benci (Don Alfonso) svoj priestor využil dokonale a jeho bas aj v tento večer znel v určitých úrovniach naozaj výborne. Myslím si, že sa blíži deň, keď jeho výkony budeme môcť sledovať už iba na zahraničných svetových scénach. Nevadí. Zaslúži si to. Jozef Kundlák (Gennaro) bol pre mňa najväčším sklamaním. Okrem veku bolo jeho handicapom aj samotné tvorenie tónu. V tento večer bol jeho tón ťažký, priam silový, namáhavý. K Gennarovi nesedel rovnako ako mohutná, vyfúkaná a pestovaná hriva. Nepomohlo mi ani privretie očí, skôr naopak. Tie sa totiž vždy mohli aspoň kochať na farebnej harmónii scény a na kostýmoch. A tí ostatní – boli na slušnej profesionálnej úrovni. Aj orchester SND pod dirigentskou taktovkou Branka Ladiča bol vysoko profesionálny a prakticky niet čo mu vyčítať.

Záver

Väčšina jednotlivých výkonov interpretov a aktérov tohto predstavenia v tento večer bola v podstate na slušnej profesionálnej i umeleckej úrovni (pozri už uvedené hodnotenia), no celkový dojem bol neuspokojivý. Paradox? Absurdnosť? Anomália? Dve neprehliadnuteľné skutočnosti spôsobili toto nelichotivé hodnotenie diela ako celku:
01. Rytmus a dynamika predstavenia.
02. Archaickosť.

Ad 01.) Monotónnosť a ťažkopádnosť, napriek evidentnej snahe mnohých aktérov to zmeniť, bola založená už v prvopočiatku diela, v základnej partitúre. Až takú odvahu realizátori nemali, aby zasiahli do takých hlbín. Nie. Ich úcta k autorovi im to nedovolila a je diskutabilné, či by sa niečo v tomto zmysle podarilo vôbec zmeniť, ak by aj odvahy bolo nadostač... Neviem.
Ad 02.) Nepodarilo sa dosiahnuť nadčasovosť, a tým ani určitú univerzálnosť. Problémov ohľadom „nenaplnenosti – materstva, synovstva, vzťahu manželského, vzťahu priateľského a mileneckého“ tam prosto – nebolo. „Bel canto“ sa na môj vkus zmietalo v kŕčoch a napriek záverečnému frenetickému potlesku niekoľkých anglicky hovoriacich postarších ľudí, ktorých uchvátila najmä energická a vitálna Terézia Kružliaková, v tento večer sa všetci prítomní rozišli v pokoji a mieri, každý so svojimi a za svojimi osobnými starosťami a problémami. Lucrezia Borgia zostala za oponou, na scéne. Nesprevádzala svojich divákov ani k východu z opery, škoda. Možno by bolo vhodné zamyslieť sa nad dramaturgiou a následným výberom vhodných titulov pre silný tím tvorcov a interpretov opery SND. „Znovuobjavovanie predverdiovského talianskeho belkanta, najmä vážnych operných titulov Gioacchina Rossiniho, Vincenza Belliniho a Gaetana Donizettiho, patrí k moderným dramaturgickým trendom európskeho hudobného divadla.“ Myšlienka uvedená v materiáloch k predstaveniu Lucrezia Borgia je pekná, no nezáväzná či – lepšie povedané – nezaväzujúca. Kvalitný a vysoko profesionálny tím opery SND už prakticky dokáže stvárniť čokoľvek, akékoľvek dielo svetovej opernej tvorby, no treba niekedy myslieť aj na toho nenápadného a mnohokrát bezvýznamného diváka. Ako bude reagovať? Prijme alebo neprijme realizované dielo? S čím bude odchádzať z predstavenia? Odnesú hlavných predstaviteľov po predstavení ich vďační diváci až k ich autám na rukách a za potlesku alebo... Alebo je dielo určené iba pre vyvolených? Iba pre „odborníkov“? Pozor! Tam sa najskôr objaví iba prehnaná a predstieraná či falošná úcta, tam duch Lucrezie Borgie bude prežívať naplno a dlhodobo, aj v dnešných časoch. Možno práve tam niekde bolo nutné hľadať... Možno.

„Crabrones irritare“

(Dráždiť sršne, pichať od sršnieho či osieho hniezda)
Porušiť starý zákon „Audi, vide, tace, si vis vivere in pace“ (Počúvaj, pozeraj, mlč, ak chceš žiť v pokoji) sa zväčša neoplatí, pretože „Veritas odium parit“ (Pravda rodí nenávisť, t. j. povedz pravdu, prebijú ti hlavu). Nuž ale... Kde je pravda? „Quid est veritas?“ ... „Veritas est in puteo“ (Pravda je v studni). V umení je však pravda vždy v srdci diváka, t. j. „Veritas est in Pectus“ (Pravda je v srdci), len sa tam treba dostať.
V umení nie je nutné sa riadiť myšlienkou brata Lucrezie Borgie Caesara Borgia „Aut Caesar aut nihil“ (Alebo byť Cézarom, alebo ničím).

„PAX NOBIS“

(Pokoj nám)
Napriek istým výhradám treba opakovane zdôrazniť, že profesionalita a majstrovstvo súboru opery SND je nespochybniteľné. Treba už iba dúfať, že dramaturgia bude pozorne vyberať vhodné tituly svetovej opernej tvorby a „ušije“ repertoár presne na mieru tohto súboru a týmto sólistom. Nepochybne potom bude počuť v hľadisku okrem anglických, nemeckých či maďarských slov aj slová v slovenčine, taliančine, francúzštine, španielčine, ruštine či kórejčine, alebo čínštine... Bezpochyby ten čas príde, pretože tento súbor, títo tvorcovia i realizátori na to majú.

Starí Rimania rýchlo prišli na to, že severozápadné pobrežie Pyrenejského polostrova nemôže zostať nevyužité, a tak na jednom z výbežkov členitého územia postavili maják. Základ mesta bol na svete. La Coruňa bola svojou polohou predurčená na boj. Súčasťou vojenskej taktiky cudzozemcov bolo obsadiť prístav a ochromiť tak španielsku námornú flotilu. Domáci prístav zas bránili a využívali pri výbojných akciách. Práve tu sa nalodila španielska armáda zvaná Neporaziteľná a vyplávala k pobrežiu Anglicka do boja proti kráľovnej Alžbete I., ktorej postavu už po dvakrát tak skvele stvárnila herečka Cate Blanchettová. Dejiny chceli, aby Neporaziteľná armáda porazená bola, a za krátky čas poskytli Španielom zadosťučinenie v podobe ženskej hrdinky. Bola ňou žena z ľudu, súčasná patrónka mesta a vtedajšia bojovníčka za slobodu María Pita. Po obsadení mesta Angličanmi táto odvážna osoba zaktivizovala do boja mestské obyvateľstvo výkrikom: „Kto má česť, nech ma nasleduje,“ hodila kameň a trafila anglického plukovníka rovno do hlavy. Angličania sa stiahli. Keď María Pita po štvrtýkrát ovdovela, kráľ jej udelil dôchodok vo výške dôstojníckeho platu a možnosť vyvážať mulice do Portugalska bez dane. María Pita sa dodnes teší obrovskej popularite. Socha tejto hrdinky zdobí v La Coruni hlavné námestie a na jej počesť sa dodnes konajú bohoslužby, procesie, slávnosti a všetko to, čo Španieli pokladajú za veselé a príjemné. Okrem vojenských záujmov mocností sa La Coruňa zviditeľnila aj vďaka obchodu. V minulosti sa tu predávala soľ a všetko to, čo si Európania privážali po Kolumbovom objave spoza „veľkej mláky“. Mesto zostalo dôležitým prístavom dodnes, a ako to v jeho dejinách chodí, opäť má dôvod na boj. Tentoraz sa nepriateľom stali pašeráci drog. Miestna polícia tu pravidelne konfiškuje obrovské zásielky hašišu či kokaínu a pokračuje v činnosti, ktorá sprevádza život prístavných miest. Odjakživa sa v nich totiž popri povolenom tovare privážalo, predávalo a kupovalo niečo, čo bolo zakázané.

Pláže, mušle, divé vlny Atlantiku

Milovníkom prímorskej atmosféry La Coruňa poskytuje pláže mestské i nedotknuté, pieskové, kamenné i skalnaté, medzi ktorými nechýbajú miniatúrne „plážičky“. Poskytujú ležovisko, relax v podobe zbierania mušlí či pozorovania odvážnych zberačov živočíchov s názvom percebes. Tieto tvory patria k miestnym špecialitám. Ich cena je vysoká. Okrem toho, že kilo týchto mäkkýšov pripomínajúcich dračie pazúriky stojí od šesťdesiat do tristo eur, každý lovec nazývaný „percebeiro“ riskuje život. Percebes žijú prilepené na skaliskách, ktoré omývajú najdivšie vlny. Zberača spúšťajú jeho kolegovia na lanách a ten sa snaží využiť pár sekúnd medzi bijúcimi vlnami na to, aby živočíchy poodsekával aj s kusmi skál. Keď je vlna nablízku, kolegovia ho povytiahnu. Táto činnosť si vyžaduje pohotové reakcie všetkých členov tímu. Pozorujú vlny, a keď je jedna silnejšia ako ostatné, vytiahnu zberača ešte vyššie. Napriek skúsenostiam a odvahe nie je však nič výnimočné, ak sa akcia skončí tragicky.Hoci morské vlny omývajúce pláže lákajú, nie príliš vysoká teplota vody môže odradiť. Väčšina plážových duší, ktoré tu trávia celé dni, sa zdržiava radšej na súši. Tých, ktorí sa predsa len odhodlajú vkročiť do chladných vôd Atlantiku, je len hŕstka. Medzi nimi nechýbajú potápači a... deti. Rodičia ich s ústami zmodranými od chladu presviedčajú, že voda je predsa len studená. Nedajú sa však prehovoriť na nudnejšiu činnosť v podobe stavania hradu z piesku a opäť vbiehajú do vĺn. Na rozdiel od detí zrelšie osoby od pokusu skočiť do mora odradí i teplota ovzdušia. Tá nikoho nesklame.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Každému z nás v detstve vštepovali, že klamať sa nesmie. Lož si však našla v medziľudských vzťahoch stabilné miesto. Stala sa predmetom vášnivého skúmania psychológov, filozofov, pedagógov, teológov a všetkých tých, ktorí sa snažia najprv pochopiť a potom vysvetliť, prečo človek siahne do svojho sveta fantázie a vytiahne z neho niečo, čo sa nestalo. Prichytenie niekoho pri klamstve nie je nič príjemné. Takáto skúsenosť je ešte horšia, ak klame človek nám blízky, rodinný príslušník či priateľ. Psychológovia upozorňujú, že najčastejšie klameme a zavádzame ľudí, s ktorými nás spájajú užšie väzby. Prečo? Je to pohodlnejšie. Postupujeme tak v prostredí, kde sa cítime istejší, a počítame s tým, že nám dôverujú a nebudú sa nás vypytovať viac, ako je potrebné. Dôvod? Bojíme sa. O svoj status, imidž i o to, čo si o nás kto pomyslí. Nech je už príčinou čokoľvek, máme strach hlavne sami zo seba. Realita nie je ružová a príliš dobre si uvedomujeme vlastnú nemohúcnosť v životných situáciách i medziľudských vzťahoch. Nie všetko sa totiž dá riešiť „tu a teraz“, jasne, s logickou argumentáciou a presne vymedzeným cieľom. Okrem toho, že svet sa delí na mužov a ženy, je aj pestrofarebnou zmesou emócií, vášní, splnených očakávaní a nenaplnených snov. Človek žije preto, aby sa tmolil týmto labyrintom tak, ako vie. Niekto s hrdo vztýčenou hlavou, iný zas potmehúdsky pokukujúc čo, kde a ako zužitkovať, ak nie vo svoj vlastný, tak aspoň v rodinný prospech. A medzi týmito dvoma typmi existuje bohatá škála jedincov, do ktorej spadajú ak nie všetci, tak určite väčšina z nás. Snažíme sa prežiť v motanici na ulici aj v našej vlastnej hlave. Jednou z pomôcok, ako prežiť s čo možno najmenšou ujmou, je lož. Samozrejme, lož má rôzne stupne a frekvencie. Či ju nazveme klamstvom, nepravdou, výmyslom, ľsťou alebo dezinformáciou, používame ju preto, aby sme sa chránili. Vytvárame si ochrannú stenu pred okolitým svetom a sebe na chvíľku podarujeme ilúziu, že veci sa majú ináč ako v skutočnosti. Nie vždy klameme, jemnejšie povedané zavádzame, smerom k pozitívnemu. Koľkí z nás sa zvyčajne vyhovoria na zdravotné ťažkosti vtedy, keď majú urobiť niečo, na čo práve nemajú náladu? Predstavte si, vonku práve leje ako z krhly a vy sa máte stretnúť s kamarátkou. Nemôžete jej predsa zavesiť na nos, že vám stretnutie s ňou nestojí za trmácanie sa v nečase kamsi na opačný koniec mesta. Vyťukáte jej číslo a šup... poviete jej, ako na vás skočil chrípkový bacil, a je to. Samozrejme, zavoláte jej až nejakú tú polhodinku pred stretnutím a ešte môžete dodať, že ste jej už ráno odoslali esemesku. Keď vám povie, že žiadnu nedostala, zašomrete na adresu mobilného operátora a je dokonané. Ste zachránená a môžete vyraziť do kina s novou známosťou. Budete trochu riskovať, že niekde v uliciach stretnete i oklamanú kamarátku, ale pravdepodobnosť, že ju nestretnete, je oveľa vyššia. Sklamanie však môže prísť v podobe telefonátu od „novej známosti“. Vraj sa mu pokazilo auto práve dnes a práve hodinu pred začatím filmu. Nič to. Pred hroziacou nudou vás zachráni kniha alebo telefonát kamarátke. Môžete jej povedať napríklad to, že sa už cítite lepšie a ste schopná vyraziť do ulíc... Iste, podobné drobné lži, jemnejšie povedané výhovorky, nikomu neškodia. Patrí k nim i to, čo narozprávate svojim rodičom o dôvodoch, prečo ich už nemôžete navštevovať tak často ako predtým, to, ako pochválite niekomu účes, aj keď sa vám zdá, že sa kaderníkovi príliš nevydaril, aj to, ako užasnete nad schopnosťami potomka rodičov, ktorí si myslia, že splodili génia aj napriek tomu, že to, čo chválite, ste mali v malíčku, keď ste boli o tri roky mladšia ako on. Veď prečo by ste ich práve vy mali upozorňovať na skutočnosť, že aj keď sa v súčasnosti rodí tak veľa nadaných detí, ten ich pobehaj má od geniality predsa len dosť ďaleko? Takéto drobné klamstvá sa tolerujú. Včlenili sme ich do formálnej konverzácie. Ak toto manévrovanie ovládate, stanete sa pomerne obľúbeným jedincom. Naozaj stačí málo: pochváliť, zhíknuť, polichotiť a je to. Ak je vám však podobný spôsob proti srsti, budete vyzerať ako odľud. Že vám to vôbec neprekáža a radšej budete odľud ako cvičená opica? Tak potom si nerobte starosti. Svet sa zaobíde aj bez vášho lichotenia. A vôbec to neznamená, že bude o nejaké to klamstvo ľahší.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Veľtrh má punc vysokej kvality

Veľtrh INTERBEAUTY sa stal miestom stretnutia všetkých, ktorí prispievajú k starostlivosti a ku skrášľovaniu nášho vzhľadu. Cieľom veľtrhu bolo predstavenie nových trendov s výmenou poznatkov a skúseností. Počas troch dní boli prezentované produkty, služby a novinky z oblasti starostlivosti o pleť, vlasy, vizáž a nechty. Jeseň je celosvetovo najočakávanejším obdobím na predstavenie módnych trendov a noviniek z oblasti krásy a kozmetiky. Načasovanie veľtrhu INTERBEAUTY na koniec septembra sa už niekoľko rokov ukazuje ako správne rozhodnutie, o čom svedčí aj rastúci záujem vystavovateľov. Súbežne s veľtrhom INTERBEAUTY sa konali dve nové veľtržné podujatia ESOTERIKA a BIO­STYL, ktoré nadviazali na úspešnú tradíciu v Českej republike. Spojenie všetkých troch veľtrhov do jedného termínu je dôsledkom toho, že krása, zdravý životný štýl a prírodné náuky majú k sebe veľmi blízko.Punc kvality dáva veľtrhu INTERBEAUTY bohatý odborný program. V spolupráci so Slovenským kozmetologickým zväzom sme už po desiatykrát pripravili odborný seminár Kozmetika – Zdravie – Krása. Príťažlivosť veľtrhu INTERBEAUTY pre vystavovateľov, ako aj pre návštevníkov zaručili Majstrovstvá Slovenskej republiky v účesovej a dekoratívnej tvorbe, Majstrovstvá Slovenskej republiky a Medzinárodné majstrovstvá v nail arte, Majstrovstvá Slovenskej republiky v manikúre prírodných nechtov, súťaž v predlžovaní vlasov – SO.CAP.STAR a Majstrovstvá Slovenskej republiky v mejkape, Majstrovstvá Slovenskej republiky v nechtovom dizajne. Víťazi Majstrovstiev SR v mejkape a Majstrovstiev SR v nechtovom dizajne postupujú na Medzinárodné majstrovstvá, ktoré sa konajú v Düsseldorfe. Počas veľtrhu sa konali pracovné stretnutia s odborníkmi z oblasti dermatológie, kožného lekárstva, plastickej chirurgie, vlasovej kozmetiky. Pre návštevníkov bol pripravený bohatý sprievodný program, ktorého súčasťou bol profesionálny kadernícky salón Marka Kopanicu, ukážky ošetrení tela a pleti, predvedenie najnovších trendov v líčení, vyhlásenie vizážistu roka, exhibícia v body arte, ukážky predlžovania a zahusťovania vlasov, predstavenie noviniek z oblasti starostlivosti o vlasy, nové módne trendy líčenia, stretnutie pedikérov, atraktívne vlasové šou, novinky z oblasti dermatológie a dermatokozmetiky.

Veľtrh s najdlhšou tradíciou

Najprestížnejší veľtrh kozmetiky na Slovensku INTERBEAUTY spolu so súbežne prebiehajúcimi veľtrhmi dlhodobo potvrdzuje svoju vedúcu pozíciu na Slovensku. Vo svojej histórii tento medzinárodný veľtrh kozmetiky s najdlhšou tradíciou na Slovensku zaznamenal rekordný počet vystavovateľov, ako aj rekordnú obsadenosť plochy. Jednoznačne o ňom možno povedať, že je najvýznamnejším slovenským sviatkom krásy, ktorý každoročne priláka do Bratislavy odbornú i laickú verejnosť.Incheba Expo Bratislava sa už teraz teší na budúci ročník veľtrhu, ktorý sa uskutoční 1. – 3. októbra 2009. Verí, že bude ešte kvalitnejší a bohatší o vystavovateľov zo širokého spektra potenciál­nych vystavovateľov zo Slovenska i zo zahraničia.

Letmý pohľad do odborných príručiek vraví, že pre mladých mužov sú ženy staršie od nich atraktívne vtedy, ak sú vo veku od 25 do 35 rokov, po štyridsiatke je to už vraj so schopnosťou zrelých žien uloviť mladé mäsko horšie. Mladí muži si staršie partnerky vraj vyberajú preto, lebo im imponuje ich múdrosť, skúsenosť, možno niekedy až materinský prístup a takisto je to neraz aj pre ich spoločenské postavenie, ktoré už stihli dosiahnuť. Nech si štatistiky, odborníci a susedky klebetnice hovoria, čo chcú, my sa pozrime na to, prečo si ženy v strednom veku tak rady občas spestria svoj život spoločnosťou o generáciu i viac mladšieho muža.

... lebo sú pri sile

Čím nechcem vyzdvihnutie tohto ich kladu oklieštiť iba na konštatovanie, že sa pred podávaním dôkazu lásky nemusia posilňovať vínom, chémiou alebo porno časopisom. Mládenci sú pri sile po všetkých stránkach. Zavoláte mu, že máte lístky do kina a on – hoc aj po úmornom potápaní s kamarátmi na tridsať kilometrov vzdialenej obecnej šutrovke – má sily nadostač, aby sa hodil do rifličiek, ľahkého trička a pricupital za vami. Ak by ste to povedali mužovi v rokoch, sfúkne vás za to, že ste ho vopred s týmto plánom neoboznámili, a teda to nemá naplánované vo svojom diári, a vôbec, práve v tento deň je uťahaný ako malé mača, takže by z toho určite nič nemal. Pre istotu však pokračuje a preventívne vám film znechutí, lebo vraj je to hrozný prepadák a každý, kto na ňom bol, naň nadával. Takže nikam sa nejde a vy by ste mu mali byť vďačná, lebo vám zachránil večer a ušetril peniaze. Ale zajačik, to je iná káva. Na váš návrh zareaguje prostým – paráda, ideme. A vy si môžete byť už dopredu istá, že zvládne film a nezaspí pri ňom, zvládne večeru a nebude vás pri nej nudiť otupnými rečami o tom, aký skvelý biznis má rozbehnutý, a v noci ešte urobí kus dobrej práce a nebude k tomu potrebovať predohru vo forme ód na svoju dokonalosť. Mladí chlapci sú plní energie, vitality, pohotovosti, radosti zo života. Všetky tieto vlastnosti z nich sršia ako gejzír a na našu dušu a v konečnom dôsledku aj na našu pleť pôsobia blahodarnejšie ako akékoľvek kozmetické zázraky s koenzýmami, vitamínmi či výťažkami z rôznych morí. Nebojím sa dokonca povedať, že ak by každá žena po štyridsiatke dostávala v pravidelných dávkach radosť zo života od voľajakého švárneho zajačika, bol by priemysel ženskej krásy vystavený silným existenčným otrasom.

viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.